
Článok sa zaoberá problematikou výplaty mzdy dôchodcom, s dôrazom na špecifické situácie, ako je priznanie dôchodku spätne, nárok na odchodné a uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane.
Základ dane daňovníka sa neznižuje o NČZD, ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia. Toto platí aj v prípade, ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka.
Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka, základ dane sa zníži len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
Ak bol zamestnancovi spätne k 24.12.2024 priznaný starobný dôchodok, čo však zamestnanec oznámil zamestnávateľovi až v máji 2025, a bol poberateľom starobného dôchodku k 1.1.2025 (resp. mu bol spätne priznaný k 24.12.2024), v roku 2025 nemá nárok na mesačné uplatňovanie NČZD na daňovníka. Zamestnanec má povinnosť oznámiť zmenu skutočnosti - spätné priznanie starobného dôchodku - jej zapísaním vo Vyhlásení. Ak mal podpísané tlačivo Vyhlásenie, čím si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mesačne a zamestnávateľ ju uplatnil pri zdanení príjmu za mesiace 1-4/2025 po oznámení zmeny zamestnávateľ vykoná opravu výšky preddavkov na daň za uvedené mesiace bežného kalendárneho roka v súlade s § 40 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov - ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.
Zamestnanec, ktorý si mesačne uplatňuje NČZD na daňovníka, predložil rozhodnutie zo Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku od 10. júna 2025. Vzhľadom k tomu, že zamestnancovi bol starobný dôchodok priznaný v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia, za toto obdobie má nárok na uplatnenie NČZD za celý kalendárny rok, tzn. aj za mesiace 07-12/2025.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o nemocenských dávkach
Ak zamestnankyňa vyhrala súdny spor o neplatné skončenie pracovného pomeru a zamestnávateľ jej vypláca náhradu mzdy za roky 2020-2022, táto náhrada sa zdaňuje preddavkovým spôsobom v mesiaci vyplatenia. Ide o príjem zo závislej činnosti z (bývalého) pracovnoprávneho vzťahu, ktorý zdaňuje (bývalý) zamestnávateľ ako platiteľ dane, v úhrne zdaniteľných príjmov v mesiaci vyplatenia tejto náhrady preddavkom na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov a je súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie (úhrn príjmov znížený o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec - § 5 ods. 8).
V prípade, že bývalý zamestnanec podpíše tlačivo Vyhlásenie na uplatnenie NČZD a DB, pri vyplatení náhrady mzdy sa uplatní aj nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v mesačnej sume za podmienky, že nemá podpísané vyhlásenie u iného zamestnávateľa, resp. nie je od začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
Podpísať vyhlásenie, t.j. uplatniť NČZD na daňovníka v priebehu roka si zamestnanec môže bez ohľadu na to, či príjem je pravidelný alebo nie, a tiež či je vyplatený v jednom mesiaci alebo za viaceré mesiace naraz.
Ak si zamestnanec uplatnil NČZD časť len za niektoré mesiace zdaňovacieho obdobia - kalendárneho roka (nemusia ísť za sebou), táto sa vysporiada po skončení roka buď pri ročnom zúčtovaní (u zamestnávateľa) alebo v daňovom priznaní v plnej výške 5 753,79 eur, resp.
Podpísať Vyhlásenie môže iba daňovník, ktorý nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku. Ak však úhrnná výška vyplateného dôchodku (vymedzeného v § 11 ods. 6 ZDP) za rok 2025 nepresiahne sumu 5 753,79 eur, zamestnancovi vznikne nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 a úhrnnou výškou dôchodku vrátane 13.
Prečítajte si tiež: Zmeny vo výplate dôchodkov
Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka stanovenej na zdaňovacie obdobie (za zdaňovacie obdobie r. 2025 je to suma vo výške 5 753,79 eur) môže si daňovník uplatniť NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi NČZD na daňovníka (5 753,79 eur) a vyplatenou sumou dôchodku vrátene 13.
Odchodné je jednorazová dávka, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Podstatné je, že nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Ak má zamestnanec viacero zamestnávateľov, rozhodujúci je ten pracovný pomer, ktorý skončí ako prvý po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatní neskôr, ak už predtým skončí iný pracovný pomer.
Zamestnancovi patrí odchodné podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, ak ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.
Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek, odchodné v sume, ktorá je určená v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve, najmenej však v sume jeho priemerného mesačného zárobku.
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (napr. okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom).
Prečítajte si tiež: Alternatívy pre seniorov: mBank a 2. pilier
Príklad 1: Zamestnanec skončil pracovný pomer dohodou dňa 5.6.2024 a dňa 6.6.2024 dosiahol dôchodkový vek a vznikol mu nárok na starobný dôchodok. Ak požiadal o jeho priznanie v Sociálnej poisťovni dňa 10.6.2024, má nárok na odchodné, ak v čase skončenia pracovného pomeru nespĺňal podmienku nároku na starobný dôchodok a nárok naň mu vznikol až nasledujúci deň po ukončení pracovného pomeru, pretože požiadal o starobný dôchodok dňa 10.6.2024, teda do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru, čo spĺňa podmienky uvedené v zákone.
Príklad 2: Otec podal u zamestnávateľa výpoveď k 31. 12. 2024 a od júla 2024 je už starobným dôchodcom. Má nárok na vyplatenie odchodného z pracovného pomeru, ak oň požiadal.
Príklad 3: Zamestnanec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok od 26.04.2023 vydaním rozhodnutia zo dňa 12.06.2023, pracoval do 30.04.2023 v jednej spoločnosti a od 01.05.2023 pracuje v druhej spoločnosti. Pri končení pracovného pomeru ku koncu apríla malo byť zamestnancovi vyplatené odchodné.
Podľa § 142 ods. 13 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistné na dôchodkové poistenie sa môže dodatočne doplatiť aj za obdobie, kedy bol zamestnanec s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona o službách zamestnanosti. Táto možnosť nie je nijako časovo ohraničená pokiaľ ide o počet rokov, ktoré uplynuli od obdobia, za ktoré sa poistné dopláca.
Podľa § 138 ods. 16 zákona, obdobne ako pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení platí, že to musí byť najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca. Napríklad pri doplácaní poistného za rok 2022 je minimálny základ suma 566,50 €, pri doplácaní poistného za rok 2021 to je suma 546 €. Najviac to môže byť maximálny základ podľa § 138 ods. 6 zákona platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca, teda najviac 7-násobok priemernej mzdy.
Pretože osobný mzdový bod zistený v nejakom roku môže byť najviac 3, nemá zmysel, aby sa pri doplácanom poistnom určil v nejakom roku vymeriavací základ vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy, ktorá bola zistená, resp.
Zaujímavé je, že pri dodatočne doplácanom poistnom sa neplatí do rezervného fondu solidarity. Dodatočné doplatenie poistného je tak "lacnejšie" ako napríklad dobrovoľné dôchodkové poistenie, pri ktorom sa platí aj do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % zo zvoleného vymeriavacieho základu.
Ak ste napríklad počas roka 2004 boli nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, môžete si za rok 2004 doplatiť poistné na dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 224,24 €. V závislosti od celkového počtu získaných rokov dôchodkového poistenia a od výšky priemerného osobného mzdového bodu tak bude váš dôchodok o 9 - 10 eur vyšší. "Vtip" je ďalej v tom, že viac sa oplatí doplatiť si "staršie" roky, kedy bola nižšia priemerná mzda, než trebárs roky okolo roku 2020.
Od verzie 25.20 boli do mzdovej osnovy zapracované nové zložky mzdy, ktoré slúžia na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu. Tieto zložky mzdy sa použijú na vyplatenie poistného zamestnancovi, ak ide o poistné za aktuálny rok, ktoré vrátila Sociálna a zdravotná poisťovňa napr. z dôvodu spätne priznaného dôchodku.
Medzi tieto zložky patria:
Tieto zložky mzdy znižujú odvody zamestnanca, zvyšujú základ dane a tým preddavok na daň.
Zamestnancovi bol spätne priznaný invalidný dôchodok nad 70 %. V aktuálnej výplate za mesiac marec mu zamestnávateľ vrátil poistné na ZP vo výške 10 EUR a na SP vo výške 20 EUR. Hrubú mzdu má 850 EUR. Uplatňuje si daňový bonus na 4 deti. Vrátené poistné znižuje sumu odvodov, ktorá sa odpočítava zo zdaniteľného príjmu pre výpočet základu dane. Vo výpočte miezd na záložke Zrážky sú odvody rovnaké ako pred pridaním ZM 986 a 987 (rovnaké sumy budú aj na výkazoch do SP a ZP). Zložka mzdy neznižuje v prevodnom príkaze čiastku na úhradu odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne za aktuálny mesiac.