
Dočasná práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na finančnú kompenzáciu, ktorá mu pomáha pokryť stratu príjmu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nemocenských dávkach, náhrade príjmu počas PN a ich súbehu s odmenou, s dôrazom na aktuálne zmeny a postupy platné v roku 2024 a 2025.
Zamestnanec má počas PN nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa alebo na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou, ak splní určité podmienky. Nárok na náhradu príjmu vzniká obvykle od 1. alebo 11. dňa dočasnej PN a predstavuje kompenzáciu za stratu mzdy.
Právny základ pre náhradu príjmu a nemocenské dávky tvoria:
Počas prvých 10 dní dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu od zamestnávateľa nasledovne:
Kolektívna zmluva môže upraviť výšku náhrady príjmu, napr. zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytovať 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica
Od 11. dňa PN vypláca Sociálna poisťovňa zamestnancovi nemocenské. Výška nemocenského sa v roku 2025 vypláca v rovnakej výške ako náhrada príjmu, t.j. 55 % DVZ.
Pre určenie výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského je kľúčový DVZ. Rozhodujúce obdobie pre určenie DVZ je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN). Napríklad ak PN vznikla 2.3.2025, rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025. Do úvahy sa berie vymeriavací základ zamestnanca. Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období žiadny príjem, použije sa pravdepodobný vymeriavací základ.
Pre výpočet náhrady príjmu sa používa aj údaj o priemernej mzde na Slovensku, ktorý zverejňuje Štatistický úrad za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu.
Pre lepšiu predstavu o výške náhrady príjmu počas dočasnej PN, resp. nemocenských dávok v roku 2025, uvádzame prehľad:
Od 1.1.2024 platí povinnosť vystavovať ePN pre všetkých lekárov:
Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup
Zamestnanec nemusí navštevovať lekára len z dôvodu vystavenia ePN. ePN je elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). ePN sa automaticky doručuje zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni.
Vystavenie ePN: Lekár vystaví ePN, ktorá je automaticky odoslaná Sociálnou poisťovňou, ktorá následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. ePN nahrádza papierové potvrdenia o dočasnej PN a tiež žiadosť o nemocenskú dávku.
Povinnosti zamestnanca: Zamestnanec by mal kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN a dodržiavať liečebný režim.
Údaje pre Sociálnu poisťovňu: Zamestnanec sa môže prihlásiť do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“ a skontrolovať správnosť údajov.
Povinnosti zamestnávateľa: Zamestnávateľ nahlasuje údaje potrebné pre výplatu dávky čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní. Medzi tieto údaje patrí:
Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku
Sledovanie ePN: Zamestnávateľ môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
Dôležitou otázkou je, ako sa nemocenské dávky kombinujú s inými príjmami, najmä s odmenami. Koncoročné odmeny pre zamestnanca nemajú vplyv na jeho nemocenské dávky. Sociálna poisťovňa ich výplatu nepozastaví, a to aj napriek tomu, že počas poberania materskej, nemocenskej alebo ošetrovného nemôže mať iný príjem a tieto odmeny mu budú priznané práve v tomto období. Dôvodom je to, že pri koncoročnej odmene ide o príjem, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu. Preto jej vyplatenie nie je prekážkou na trvanie nároku na nemocenskú dávku. To znamená, že ak zamestnanec poberá nemocenskú dávku a v tom istom čase mu zamestnávateľ vyplatí plnenie zo sociálneho fondu alebo odmenu za prácu vykonanú v období pred začiatkom poskytovania dávky, jeho nárok na nemocenskú dávku to neovplyvní.
Členovia štatutárnych orgánov (konatelia s. r. o., členovia predstavenstva a. s., atď.) môžu so spoločnosťou uzatvoriť aj pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce ako zamestnanci. Vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu upravuje zmluva o výkone funkcie, ktorá sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa Obchodného zákonníka.
Z daňového hľadiska sú zdaniteľné príjmy plynúce z pracovnoprávneho aj obchodného vzťahu rovnocenné.
Osoba vykonáva funkciu konateľa s. r. o. na základe mandátnej zmluvy od 1. 1. 2012. Z tejto mandátnej zmluvy plynie nárok na odmenu konateľa s. r. o. 2x za rok v sume 500 €. Nemá v s. r. o. pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce.
Na účely ZSP sa považuje za zamestnanca s nepravidelným príjmom odo dňa, kedy bola mandátna zmluva podpísaná. Pri zúčtovaní odmeny v 6/2012 rozpočíta s. r. o. odmenu na 5 mesiacov vo výške 100 €/mesiac a vypočíta poistné za každý mesiac. Ak je príjem zúčtovaný v 6/2012 za 1 - 5/2012, tak výkaz sa musí predložiť a poistné zaplatiť do 8. 7. 2012.
Na účely ZZP sa považuje za zamestnanca v tom mesiaci, v ktorom mu s. r. o. vyplatí odmenu konateľa s. r. o.
Výrobný riaditeľ a. s., ktorý je zároveň aj členom dozornej rady v tejto a. s., pracuje na základe pracovnej zmluvy. Na základe mandátnej zmluvy (zmluvy o výkone funkcie člena dozornej rady a. s.) mu bude v roku 2012 plynúť nepravidelný príjem vyplatený ako odmena za výkon funkcie v júni 2012 v sume 5 000 €. Na základe pracovnej zmluvy mu plynie príjem v sume 2 500 €/ mesiac.
Odmena vyplatená v júni 2012 sa rozpočíta na 5 mesiacov (keďže ide o nepravidelný príjem), čo predstavuje 1 000 €/mesiac a pripočíta sa k mesačnému vymeriavaciemu základu v jednotlivých mesiacoch na účely starobného dôchodkového poistenia, invalidného poistenia a poistenia do rezervného fondu solidarity. Za jednotlivé mesiace sa odvedie poistné z maximálneho vymeriavacieho základu.
Na účely ZZP sa považuje za zamestnanca iba raz.
Podiel na zisku (dividenda) nie je predmetom dane v prípade, ak je vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva.
Vymeriavacím základom zamestnanca je príjem plynúci zo zárobkovej činnosti a aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.
Podiel na zisku (dividendy) je zárobkovou činnosťou a tvorí vymeriavací základ.