Vyporiadanie BSM po Rozvode: Judikatúra a Praktické Aspekty

Manželia, ktorí sa rozhodnú ukončiť svoj zväzok rozvodom, často podceňujú fakt, že samotný rozsudok je len začiatkom procesu. S právoplatnosťou rozsudku o rozvode totiž zo zákona zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), čo si vyžaduje majetkové vysporiadanie. Tento článok sa zameriava na judikatúru a praktické aspekty vyporiadania BSM po rozvode, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike.

Zánik BSM a Dohoda o Vyporiadaní

Okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželov dochádza zo zákona aj k zániku bezpodielového majetku manželov (BSM). Zákon v tomto zmysle prioritne predpokladá, že bývalí manželia sa na rozdelení BSM spoločne dohodnú.

V prípade, že sú bývalí manželia schopní dohodnúť sa na rozdelení spoločného majetku, je potrebné uzatvoriť dohodu o vyporiadaní BSM, v ktorej sa riadne zašpecifikuje spoločný majetok a určí sa, ktorému bývalému manželovi tá ktorá časť spoločného majetku patrí. Dohoda o vyporiadaní BSM musí mať písomnú formu, len ak sa dohodou bývalých manželov vyporiadavajú nehnuteľnosti. Rovnako je v tomto prípade potrebné, aby dohoda uzatvorená medzi bývalými manželmi spĺňala prísne formálne podmienky v zmysle katastrálneho zákona a zároveň, aby podpisy oboch bývalých manželov boli úradne overené.

Dohoda o vyporiadaní BSM je bežnou súčasťou praxe advokátskych kancelárií, notárskych úradov a v neposlednom rade aj správnych orgánov na úseku katastra. Od prvého pohľadu sa javí, že neexistuje azda nič, čo by bolo na predmetnom inštitúte nejasné a mohlo by v praxi vyvolať aplikačné problémy.

Písomná forma dohody

Písomnú formu pre dohodu o vyporiadaní BSM zákon vyžaduje len v prípade, ak ide o nehnuteľnosť.

Prečítajte si tiež: Spoločné dlhy manželov po rozvode

Súdne Vyporiadanie BSM

Bohužiaľ, nie vždy sú manželia schopní dohodu dosiahnuť. Z našej skúsenosti však vždy stojí za to vynaložiť pokiaľ možno čo najväčšie úsilie na mimosúdne vyriešenie veci, aby sa tak predišlo potrebe vedenia finančne nákladného a často aj emočne veľmi náročného súdneho konania.

V prípade, ak manželia aj napriek všetkej snahe nedosiahnu dohodu ohľadom vyporiadania BSM, je možné iniciovať súdne konanie, v rámci ktorého vykoná vyporiadanie súd.

Pri vyporiadaní BSM súd vychádza z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. Každý z bývalých manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z bývalých manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Kritériá súdneho vyporiadania

Pri súdnom vyporiadaní BSM sa zohľadňujú viaceré faktory:

• Rovnosť podielov: Súd vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
• Vynaložené prostriedky: Každý z manželov má právo na náhradu toho, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, a zároveň je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný majetok.
• Potreby maloletých detí: Súd prihliada na potreby maloletých detí.
• Starostlivosť o rodinu: Zohľadňuje sa, ako sa každý z manželov staral o rodinu.
• Zásluhy o majetok: Súd berie do úvahy, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Dôkazná povinnosť

Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú povinnosť. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti - strana neunesie dôkazné bremeno má z pohľadu strany sporu zásadný vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej.

Prečítajte si tiež: Návrh na Vyporiadanie BSM

Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.

Princípy súdneho konania

Konanie o vyporiadaní BSM predstavuje klasické sporové konanie a riadi sa princípmi podľa zákona č. 160/2015 Z. z.

• Dispozičný princíp: Je upravený v čl.
• Prejednačný princíp: Súd nezisťuje skutočnú pravdu a rozhoduje len na základe predložených dôkazov - strany teda určujú predmet konania. V zmysle § 215 ods.
• Koncentračná zásada: Podľa § 153 OZ: „Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

Lehota na Vyporiadanie BSM

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dohodu o vyporiadaní BSM môžu manželia uzatvoriť a návrh na súd pre prípad neúspechu pri mimosúdnom vyporiadaní môže ktorýkoľvek z manželov podať do troch rokov od zániku BSM (t. j. rozvodu). Ak totiž po uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Najmä pokiaľ ide o spoločnú nehnuteľnosť (ktorá býva často najhodnotnejším predmetom BSM), je teda potrebné mať na pamäti, že ak sa bývalí manželia ohľadom určenia jej vlastníctva včas nedohodnú alebo ak o jej vlastníctve nerozhodne autoritatívne súd, zo zákona sa bývalí manželia stanú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti.

Podanie návrhu na vklad nie je obmedzené žiadnou lehotou, t. j. ak bol návrh na vklad podaný na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor aj po uplynutí troch rokov odo dňa uzatvorenia predmetného právneho úkonu, nemá sa za to, že účastníci zmluvy od tejto zmluvy odstúpili a príslušný správny orgán na úseku katastra o predmetnej zmluve rozhodne.

Prečítajte si tiež: Vysporiadanie BSM: Kompletný sprievodca

Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva možno platne uzatvoriť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva, t. j. po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Občiansky zákonník explicitne neustanovil ani v jednom zo svojich ustanovení, dokedy je vlastne možné dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzatvoriť. V § 149 ods. 4 je ale uvedené, že ak k uzavretiu dohody nedôjde v lehote 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v tejto lehote nebude podaný ani návrh na jeho súdne vyporiadanie, zo zákona dochádza k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Uvedeným okamihom zaniká možnosť uzatvoriť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a nie je už možné ani podať návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom. Jedinou možnou výnimkou zdá sa byť uzatvorenie dohody iba v prípade, ak na základe návrhu jedného z bývalých manželov, podaného v lehote 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, prebieha pred súdom konanie o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom sa riadne pokračuje až do momentu uzatvorenia dohody. Dohoda v takom prípade môže byť uzatvorená formou súdneho zmieru. V prípade, ak by sa v začatom súdnom konaní nepokračovalo, prípadne by došlo k jeho ukončeniu inak ako vydaním meritórneho rozhodnutia, t. j. konanie by bolo napr. zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, má sa za to, že sa vraciame na začiatok. Na vzniknutú situáciu vzhliadame, ako keby ani vôbec nenastala a ku konaniu vôbec nedošlo, t. j.

Následky uplynutia lehoty

Ak do troch rokov od zániku BSM nedôjde k dohode alebo k podaniu návrhu na súd, nastávajú nasledovné právne následky:

• Hnuteľné veci: Platí, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva.
• Ostatné hnuteľné veci a nehnuteľnosti: Platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Vklad do Katastra a Jeho Náležitosti

Návrh na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a aj samotná dohoda o vyporiadaní preto musia okrem písomnej formy, všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj náležitosti podľa zákona NR SR č. 162/1995 Z. z.

Správny orgán na úseku katastra v uvedenom prípade neskúma eventuálne finančné vyrovnanie bývalých manželov, skúma iba to, či predmetná dohoda spĺňa náležitosti § 42 ods. 2 katastrálneho zákona a ďalej v konaní postupuje podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Obsahom samotnej dohody, ako aj návrhu na začatie katastrálneho konania je aj označenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom k celku,[9] z čoho vyplýva, že bývalí manželia si môžu usporiadať vlastnícke právo aj v inom pomere, ako ½ k celku. Závisí to od vôle zmluvných strán a účastníkov tohto právneho úkonu.[10] Rovnako nie je vylúčené, že nehnuteľnosť nadobudne iba jeden z bývalých manželov do výlučného vlastníctva.

Účastníci konania o vklade

Účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.[12] Len takýto účastník má v zmysle § 30 ods. 1 katastrálneho zákona postavenie účastníka konania o návrhu na vklad. V uvedenom prípade sa na konanie o návrhu na vklad nevzťahuje účastníctvo v zmysle § 14 Správneho poriadku, ktoré za účastníka konania považuje napríklad aj osobu, ktorá môže byť rozhodnutím správneho orgánu na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutá. V prípade dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je účastníkom tohto právneho úkonu - návrhu na vklad účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, t. j. jeden z bývalých manželov.

Pre začatie konania o návrhu na vklad je postačujúce, aby bol návrh podaný aspoň jedným z účastníkov konania. Návrh na vklad teda môže byť podaný ktorýmkoľvek účastníkom konania alebo viacerými, resp. všetkými účastníkmi konania. V uvedenom prípade, keďže návrh na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nebol podaný účastníkom právneho úkonu (ani jedným z bývalých manželov), neboli splnené podmienky na vklad v spojení aj s ďalšími nedostatkami konania.

Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.[14]

Rozhodovacia činnosť na úseku katastra

Z uvedeného preto vyplýva, že správny orgán na úseku katastra nehnuteľností pri rozhodovaní o návrhu na vklad dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliada na skutočnosť, či bol podaný návrh na vklad tejto dohody v lehote troch rokov od zániku manželstva, alebo bol podaný až po tejto lehote. Od tejto lehoty sa odvíja to, či správny orgán rozhoduje o vyporiadaní bezpodielového alebo podielového spoluvlastníctva.

Judikatura a Aplikačná Prax

Vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nastávajú až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu na úseku katastra, pričom správny orgán skúma okrem iného, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu a či zákon neobchádza, pričom prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu[18]. Takouto skutočnosťou nesporne je aj uplynutie prekluzívnej trojročnej lehoty na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a vznik fikcie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 149 ods.

Právne názory sa však rozchádzajú v tom, či lehota 3 roky stačí na podanie návrhu na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, alebo v lehote 3 rokov má byť aj právoplatne rozhodnuté o povolení vkladu vecného práva na základe predmetnej dohody, čomu sa dosť podrobne venoval aj komentovaný článok.

Česká judikatúra zastáva názor, že v stanovenej trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva nestačí iba uzatvoriť samotnú dohodu o vyporiadaní, ale najneskôr v posledný deň lehoty je potrebné podať aj návrh na vklad vecného práva na základe tejto dohody do katastra. V opačnom prípade nastane domnienka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ustanovená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V trojročnej lehote teda musia nastať aj vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní, pretože po jej uplynutí by boli nehnuteľnosti už v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov a návrh na vklad takejto dohody by bolo nutné zamietnuť.

Slovenská aplikačná prax na rozdiel od českej uplatňuje dvojitý výklad. Prvým výkladom je, že v trojročnej lehote po zániku manželstva stačí iba uzatvoriť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, pretože jej podpisom oboma zmluvnými stranami nadobudne obligačnoprávne účinky. Nie je potrebné, aby v uvedenej lehote bol podaný aj návrh na vklad do katastra a rozhodnutím o povolení vkladu by nastali aj vecnoprávne účinky dohody. Opačný výklad naproti tomu hovorí, že okrem toho, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva musí byť uzatvorená v prekluzívnej trojročnej lehote od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, v tejto lehote musí byť aspoň podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností.

Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/66/2018

Krajský súd v Žiline v rozsudku,[23] ktorým rozhodol o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie okresného úradu, katastrálneho odboru o zamietnutí návrhu na vklad sa prioritne venoval dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z pohľadu prekluzívnej lehoty 3 rokov, t. j. či v danej lehote stačí predmetnú dohodu uzavrieť, alebo je nutné podať aj návrhu na vklad dohody v tejto lehote. Krajský súd v Žiline mal za to, že právna úprava nie je príliš dôsledná a tým, čo treba pod pojmom „prekluzívna 3-ročná lehota“ rozumieť, sa príliš nezaoberá.

Krajský súd v Žiline uznal námietku žalobcu, ktorou tvrdil, že domnienka transformácie BSM k nehnuteľnostiam na podielové spoluvlastníctvo sa uplatní v prípade, ak nedošlo v lehote troch rokov od zániku BSM k dohode ani k začatiu konania o vyporiadanie. V prejednávanej veci preto k transformácii BSM nedošlo, pretože v lehote troch rokov od zániku BSM došlo k uzavretiu dohody, aj keď v uvedenej lehote nebol podaný návrh na vklad. Hoci sa v § 149a Občianskeho zákonníka uvádza, že dohody medzi manželmi týkajúce sa nehnuteľností nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra, BSM manželov je založené na princípe, že každý z manželov je vlastníkom celej veci a pri vyporiadaní BSM nedochádza k prevodu vlastníctva.

Čo Patrí do BSM

Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno vymedziť pozitívne aj negatívne. Prvá časť vyššie uvedeného ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predstavuje pozitívne vymedzenie predmetu bezpodielového spoluvlastníctva. veci, ktoré svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov (napr. veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991 Zb.

Podľa krajského súdu ,,Obchodný podiel ako taký, je inou majetkovou hodnotou a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Z… § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak čo i len jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručeným obmedzeným, stáva sa hodnota tohto obchodného podielu súčasťou BSM manželov.

Pokiaľ ide o prvý predpoklad, je skutočne nesporné, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je ani hnuteľnou a ani nehnuteľnou vecou. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 2Cdo/168/2005 však vyjadril a odôvodnil názor, že „… obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov sa stáva súčasťou BSM“. Najvyšší súd pri odôvodnení tohto svojho záveru okrem iného poukázal na § 149 ods. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmluva o prevode obchodného podielu je osobitný zmluvný typ, čo znamená, že o prevode obchodného podielu nemožno uzatvoriť ani kúpnu, ani darovaciu a ani inominátnu zmluvu (viď tiež stranu 279 publikácie Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorú vydal EPOS v roku 2004). Hoci teda prevod obchodného podielu, ku ktorému došlo … bol bezodplatný, iba na základe tejto bezodplatnosti túto zmluvu nemožno považovať za darovaciu zmluvu. Inak povedané - hoci časť obchodného podielu nadobudol bezodplatne, nenadobudol ju darovaním. (viď Uznesenie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 399/2015­16, rozsudok KS Trenčín, sp. zn. sp. zn.

Osobitné Situácie Pri Vyporiadaní BSM

Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykoná jeho vyporiadanie. Vyporiadať možno len zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. Pod vyporiadaním rozumieme komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými bezpodielovými spoluvlastníkmi, čiže rozdelenie spoločného majetku a usporiadanie vzájomných nárokov z neho vyplývajúcich. Občiansky zákonník vyslovene neupravuje ako riešiť majetkové vzťahy medzi manželmi týkajúce sa ich zaniknutého ale doposiaľ nevysporiadaného majetku. Na tento prípad možno aplikovať ustanovenie § 853 ods.

Do pozornosti dávame, že ak nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo počas trvania manželstva zrušené, dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré boli uzavreté ešte počas trvania manželstva sú absolútne neplatné. Osobitná situácia nastáva v prípade, ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo počas trvania manželstva. Pokiaľ je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva úver, musí súd v rozhodnutí o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva určiť, kto sa stane preberateľom úveru, teda kto bude povinný ďalej platiť splátky. „Súd určuje, že žalobkyňa sa stáva preberateľkou úveru poskytnutého XXX a. s. na základe zmluvy uzatvorenej dňa 19. 03. 2012 spotrebný úver č. XXXXXXXXXX, číslo zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý zostatok ku dňu 22. 11.

Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je oprávnený podať ktorýkoľvek z manželov. petit, teda žalobný návrh napr. „z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sa do výlučného vlastníctva prikazuje….“ následne vymenujete veci, ktoré má dostať do vlastníctva žalobca. Pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, po troch rokoch od zániku manželstva nastane fikcia vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. V zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) sa poplatníkom rozumejú „obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu“. zo žaloby na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ….. za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania ….. žaloba na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov …..

Priorizovaným spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepochybne vyporiadanie dohodou: „Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.“ Z uvedeného vyplýva, že len v prípade ak sa manželia nedohodnú, vykoná vyporiadanie na návrh jedného z ich súd. Ako sme už uviedli so súdnym vyporiadaní sú spojené nemalé finančné náklady, preto v prípade, ak sa manželia dokážu dohodnúť samí, odporúčame spísanie „dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva“, ktorej obsah bude tvoriť rozdelenie majetku, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) „podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené.“ Ak je predmetom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, bude následne potrebné vytvoriť návrh na vklad do katastra, kde dôjde k zmene pomeru vlastníctva vlastníka nehnuteľností napr. na 1/1.

V zmysle odbornej literatúry by takýto postup mal byť prípustný: „Ustanovenie § 149 OZ ani iné zákonné ustanovenie nebráni manželom, aby v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadali aj tie majetkové práva a vzťahy (najmä spoločné pohľadávky a dlhy), ktoré síce do tohto spoluvlastníctva nepatria, ktoré však vznikli v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom (pozri R 42/1972). Modifikácia vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov dohodou je v rámci zmluvnej autonómie tak široká, že v rámci tejto dohody je možné urovnať obdobne aj sporné práva v zmysle § 585 OZ, ako je tomu pri uzavieraní súdneho zmieru pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Nie je preto na ujmu platnosti posudzovanej dohody o urovnaní bezpodielového spoluvlastníctva, ak v nej účastníci urobili predmetom vyporiadania vec, ktorá je vo výlučnom vlastníctve len jedného z nich, a vyporiadali ju tak, že do budúcnosti sa stáva jej výlučným vlastníkom jeden z manželov. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je totiž na účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva dohodou o urovnaní právnych vzťahov a omyl o spornosti práva (okrem omylu vyvolaného ľsťou, ktorý tu nebol zistený) nie je spôsobilý na založenie neplatnosti dohody o urovnaní (pozri Ro NS ČR z 24. 7. 2007, sp. zn. Nejvyšší soud České republiky, sp. zn.

Valorizácia vnosov

„hodnota toho, co ze společného majetku bylo vynaloženo na výhradní majetek manžela, se při vypořádání společného jmění započítává zvýšená podle toho, jak se ode dne vynaložení majetku do dne, kdy společné jmění bylo zúženo, zrušeno nebo zaniklo, zvýšila hodnota té součásti majetku, na niž byl náklad vynaložen (tzv. valorizace), jen pokud se tak účastníci dohodli. Jestliže by v konkrétní věci bylo nezohlednění valorizace vnosu v důsledku zvýšení hodnoty věci, na kterou byl vynaložen a ke které došlo až později, po vynaložení vnosu v rozporu s dobrými mravy anebo vedlo ke krutosti nebo bezohlednosti urážející obyčejné lidské cítění (§ 2 odst. 3 o. z.), bylo by třeba k těmto okolnostem přihlédnout v rámci stanovení výše podílů na společném majetku (tzv. disparita podílů), aniž by bylo (zejména v případě rozsáhlejších rekonstrukcí staveb) nutné zjišťovat přesnou výši takového zhodnocení.

#

tags: #vyporiadanie #BSM #po #rozvode #judikatura