Vplyv homosexuálnych rodičov na deti: Komplexný pohľad

Problematika vplyvu homosexuálnych rodičov na deti je v spoločnosti neustále diskutovaná a často sprevádzaná predsudkami a stereotypmi. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, opierajúc sa o vedecké štúdie a odborné názory, a prispieť k informovanej diskusii.

Porovnateľné výsledky: Štúdie o deťoch homosexuálnych párov

Mnohé vedecké štúdie sa zamerali na porovnanie vývoja detí vychovávaných homosexuálnymi a heterosexuálnymi pármi. Napríklad, štúdia University of Amsterdam a newyorskej Columbia University porovnávala zdravie, školské výsledky, emočné problémy a celkové správanie sa detí od šesť do sedemnásť rokov lesbických párov so stovkou potomkov heterosexuálnych párov. Výsledky ukázali, že v oboch skupinách boli namerané porovnateľné výsledky. To znamená, že výchova v homosexuálnych pároch deti nijakým spôsobom nepoškodzuje a ich výsledky v školách alebo ich celkové správanie v spoločnosti sa ničím neodlišujú od rovesníkov, ktorí žijú v klasických tradičných rodinách.

Až 74 vedeckých štúdií potvrdilo to isté, čo vraví aj najnovší „paper“ a výchova párom rovnakého pohlavia nijako nediskvalifikuje deti z „homorodín“ v porovnaní s deťmi z tradičných rodín. Štyri zvyšné štúdie síce rozdiely zistili, ale zamerali sa na detí, ktoré pochádzali z rozvrátených rodín, preto ich výsledky boli horšie, ale to bez ohľadu na to, či by tieto deti žili v rodinách heterosexuálnych ako u lesieb či gayov.

Šéf projektu Nathaniel Frank, ktorý bojuje proti mýtom a stereotypom homosexuálov, pre magazín Slate povedal: „Bol to nesmierne dôležitý výskum a bolo veľmi užitočné presvedčiť ľudí, že manželstvo a rodičovstvo ľudí rovnakého pohlavia nie je pre detí škodlivé, na rozdiel od náboženských tvrdení.“

Kontroverzná štúdia sociológa Marka Regnerusa

Existuje však aj iná analýza, ktorá debatu o výchove v homosexuálnych pároch otočila. Hoci je mnohými odborníkmi kritizovaná a spochybňovaná, stala sa akousi posvätnou štúdiou pre homofóbov.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Napísal ju americký sociológ Mark Regnerus, ktorý skúmal tri tisícky 18- až 39-ročných ľudí, ktorí boli vychovávaní biologickými rodičmi alebo iba jedným z rodičov, boli adoptovaní či boli vychovávaní rodičom, ktorý žil v homosexuálnom vzťahu (v tejto kategórií bolo 236 ľudí). Celkovo bolo porovnávaných osem typov rodinných foriem. Profesor M. Regnerus povedal, že predošlé prieskumy nezistili rozdiely medzi výchovou detí v „tradičnej rodine“ a v rodine, kde sa o dieťa starajú homosexuálni partneri, preto ako kresťan vypracoval štúdiu, ktorá to poprela. Zistil, že u ľudí, ktorých vychovával aspoň jeden rodič, ktorý žil v homosexuálnom páre, bola evidovaná vyššia miera nezamestnanosti, vyššia miera depresie alebo preferovania voľného vzťahu namiesto manželstva.

Analýza mala svoje muchy, ktoré ju pochovali, no v hlavách odporcov rodičovstva ľudí s rovnakým pohlavím ostala. Jednou z nich bolo, že do kategórie sa dostali aj ľudia, ktorí uviedli, že jeden z ich rodičov mal milostný pomer s človekom rovnakého pohlavia a už sa neskúmala dĺžka vzťahu. Len 40 respondentov žilo v rovnakej domácnosti s rodičom v homosexuálnom vzťahu dlhšie než tri roky, zvyšní s ním v takomto rozložení žili kratšie ako rok. Hovoriť preto o vplyve je veľmi odvážne.

Na výsledky mala ale určitý vplyv stabilita rodiny, pretože takýto rodičia mali deti v pôvodne tradičnej rodine a až následne vhupli do homosexuálneho vzťahu. Horšie výsledky u týchto ľudí tak mohol zapríčiniť efekt rozpadnutej rodiny a treba podotknúť, že všetky typy rodín (vrátane osamelých matiek či adoptívnych rodičov) vykazujú odlišné výsledky oproti rodine, kde sa o dieťa starajú jeho biologickí rodičia.

Deti lesbičiek prospievajú dokonca lepšie

Ešte v roku 2010 výsledky štúdie priniesli presne opačné výsledky. Výskum sledoval 154 detí lesbičiek, ktoré svojich potomkov počali vďaka darcovským spermiám. Vedci oslovili matky ešte pred otehotnením a potom s nimi boli počas sedemnástich rokov v kontakte. Ukázalo sa, že ich deti majú nadpriemerné výsledky v škole, vyvinutejšie sociálne zručnosti a vo všeobecnosti vyššie zručnosti ako kontrolná vzorka rovnako starých detí.

Navyše deti lesbičiek zápasia s významne menším počtom sociálnych problémov ako zvyšok populácie. Sú menej agresívne a nemávajú problémy so zákonom. Nevyskytli sa u nich ani žiadne psychické poruchy. Výskum ale otázku sexuálnej orientácie potomkov neskúmal. Autori štúdie Nanette Gartrell a Henny Bos sa domnievajú, že dôvodom, prečo sa deťom lesbických párov darí lepšie, je zrejme skutočnosť, že lesbické páry deti v porovnaní heterosexuálnymi menej trestajú. Tresty síce môžu spôsobiť zmenu správania dieťaťa požadovaným spôsobom, ale pestujú v deťoch agresivitu a potenciálne antisociálne správanie. K úspechu lesbických matiek môže prispievať aj to, že sa o výchovu intenzívne zaujímajú. Umelým oplodnením boli deti rodičmi skutočne chcené, často priamo vybojované, čo u bežnej populácie povedať nemožno.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Dôležitosť vzorov a stabilného zázemia

Údajným rizikom, ktoré sa pri výchove detí rodičmi rovnakého pohlavia vynára, je absencia vzoru opačného pohlavia. Ako odhalil výskum psychologičky H. Bos z University of Amsterdam, oslovené deti za svoj vzor označili inú osobu vo svojom prostredí. „Chlapci vyrastajúci v rodine lesbičiek označovali ako svoj mužský vzor napríklad strýka, dedka, kamaráta a podobne. Jednoducho, vždy si ho našli,“ dodala.

Štúdia vedená psychiatrom Justinom Lautnerom z roku 2012 správne ukázala, že sexuálna orientácia nezohráva žiadnu rolu vo vývoji detí v pestúnskej starostlivosti. Na vývoj detí podľa odborníkov najviac vplývajú iné faktory, ktoré so sexualitou nemajú spoločné vôbec nič - stabilita vzťahov medzi rodičmi, medzi rodičmi a deťmi a tiež to, aké spoločenské a ekonomické zázemie má ich rodina. K podobným výsledkom dospela aj Americká sociologická asociácia (ASA). „Výsledky nášho metavýskumu sú jasné,” povedal prezident ASA Cecilia Ridgeway. „Neexistuje žiadny dôkaz, že deti s rodičmi v stabilných vzťahoch osôb rovnakého pohlavia alebo opačného pohlavia sa líšia, pokiaľ ide o ich blaho.

Obavy a predsudky v spoločnosti

Hlasy proti výchove detí rodičmi rovnakého pohlavia sa väčšinou zhodujú, že pre deti je tento model rodiny traumatizujúci. A to najmä v tom, že sa im môžu spolužiaci vysmievať a ani v staršom veku im to, že si ich adoptoval homosexuálny pár, spoločnosť len tak neodpustí. Spoločnosť sme však my všetci a aj to, či sa naše deti budú iným spolužiakom vysmievať, závisí od väčšinových rodičov, čiže heterosexuálov.

Na túto chúlostivú tému sme sa porozprávali s českou psychologičkou a psychoterapeutkou Mgr. Alexandrou Hrouzkovou, Ph.D. Odborníčku pri téme výchovy detí rodičmi rovnakého pohlavia najviac znepokojujú nenávistné reakcie ľudí voči inakosti. „Niekedy sú to až nenávistné komentáre smerom k rodinám, v ktorých dieťa vyrastá s rodičmi rovnakého pohlavia. Ale ubližujú predovšetkým práve tým deťom, ktoré už v týchto rodinách vyrastajú.“

Adopcie a realita na Slovensku

Aj naša prezidentská kampaň sa nezaobišla bez témy homosexuálnych partnerstiev a adopcií detí pármi rovnakého pohlavia. Vášnivé diskusie na túto tému viedli aj voliči najmä na sociálnych sieťach. Keď si však uvedomíme fakt, že pri žiadosti o osvojenie dieťaťa nikto neskúma sexuálnu orientáciu žiadateľa a teda dieťa môže byť celkom bez problémov zverené napríklad žene lesbičke, vyznievajú tieto debaty smiešne. Štatistiky o tom, koľko ľudí rovnakého pohlavia u nás vychováva adoptované deti, neexistujú, ale takéto rodiny jestvujú. Rovnako aj u našich českých susedov si páry rovnakého pohlavia nájdu cestičky, ako si splnia rodičovskú túžbu.

Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti

Aj Alexandra Hrouzková pripúšťa, že tento model rodiny už dávno existuje, no vo svojej praxi sa s tým ešte nestretla. Na výchovu detí a prípadnú spornú adopciu má však jasný názor. K citlivej téme sa vyjadruje celkom otvorene. Klasickú rodinu tvoria mama, otec a aspoň jedno dieťa. Žiaľ, čoraz viac z nášho pohľadu ideálnych rodín sa rozpadá. „Mnohé deti, bohužiaľ, aj v dnešnej dobe vyrastajú v úplne desivých podmienkach, sú týrané alebo žijú v chudobe a pomoc týmto deťom je potrebné riešiť primárne. Jedným z riešení, ako pomôcť deprivovanému dieťaťu, môže byť aj adopcia milujúcim párom rovnakého pohlavia,“ hovorí otvorene psychologička a psychoterapeutka.

Sexuálna orientácia dieťaťa a výchova

Odporcovia adopcií sa boja aj toho, aby sa z dieťaťa vyrastajúceho s rodičmi rovnakého pohlavia nestal náhodou ďalší homosexuál. Odborníci sa zhodujú v tom, bez ohľadu na svoj subjektívny názor, že výchova homosexuálnym párom nijako neovplyvňuje sexuálnu orientáciu dieťaťa. Má to logiku, keďže aj všetkých homosexuálov splodili heterosexuáli. Výskumy zatiaľ nepotvrdili ani nevyvrátili, že výchova detí pármi rovnakého pohlavia má zlý vplyv na vývoj dieťaťa. Existujú rôzne štúdie, ktoré sa zaoberali touto problematikou, ale ich relevantnosť je otázna. „Nepoznám kvalitný výskum, ktorý by jednoznačne opisoval vplyv výchovy rodičov rovnakého pohlavia na psychiku adoptovaného dieťa,“ hovorí Alexandra Hrouzková.

Čo dieťa skutočne potrebuje?

Výchova dieťaťa vôbec nie je jednoduchá záležitosť a je úplne jedno, či sú rodičia muž a žena, dve ženy alebo dvaja muži. Dieťa potrebuje najmä lásku, pokoj, zázemie a pocit istoty. Niektorí odporcovia homosexuálnych rodín napríklad argumentujú aj tým, že okrem iného dieťa potrebuje vzor opačného pohlavia. Ten však doma nenájdu ani deti, ktoré vyrastajú iba s jedným rodičom. Spýtali sme Alexandry Hrouzkovej, čo si o tom myslí. „Jedna vec je hovoriť o nejakom ideáli vo výchove, druhá vec je realita. A preto je veľmi rozumné pozerať sa na podmienky výchovy detí reálne a snažiť sa deťom maximálne pomôcť v ich reálnej životnej situácii.“

Prečo téma homosexuálnych párov vyvoláva emócie?

Psychologička a terapeutka Gabriela Cviková si myslí, že je to najmä naša predstavivosť: „Naše odsúdenie párov opačného pohlavia tkvie najmä v tom, že si hneď predstavujeme, ako to vyzerá v ich spálni. Netušíme síce, čo robia, ale je to pre nás sodoma a gomora. Máme v sebe hlboko zakorenené kresťanstvo, aj keď nie sme práve veriaci, máme to v genotype a to hlása, že homosexualita je nesprávna a hriešna. Z tohto pramenia naše predsudky.“

Novšie výskumy a ich závery

Výskum ukázal, že deti párov rovnakého pohlavia sa majú rovnako dobre ako deti heterosexuálnych párov, ak nie ešte lepšie. Údaje o takzvaných „rodinách sexuálnych menšín“ sú však obmedzené.

Úrad pre národné štatistiky (ONS) Spojeného kráľovstva však už v roku 2019 zaznamenal 212-tisíc rodín, v ktorých sú deti vychovávané rodičmi rovnakého pohlavia. Toto číslo predstavuje oproti roku 2015 nárast o 40 %. Tieto zistenia sa zhodujú s výsledkami niekoľkých ďalších štúdií vrátane štúdie z Austrálie, na ktorej sa pracovalo tri desaťročia. Podľa nej sa deti, ktoré sú vychovávané rodičmi rovnakého pohlavia, nelíšia od svojich rovesníkov vychovávaných heterosexuálnymi rodinami.

Menej psychických problémov

Výskumníci zo Spojených štátov a Číny založili štúdiu na analýze 34 štúdií z krajín, kde sú vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia legálne. Medzi tieto krajiny patrí USA, Nemecko, Fínsko či Francúzsko. Štúdie porovnávali vývoj detí, ktoré boli vychovávané v heterosexuálnych, homosexuálnych vzťahoch či vzťahoch bisexuálov a transrodových osôb. Po analýze údajov tím zistil, že na rozdiel od heterosexuálnych, homosexuálni rodičia hlásili výrazne menej psychických problémov u svojich detí. „Rodičovské skupiny ‚sexuálnych menšín‘ vykazovali vyššiu úroveň kvality vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, vidno to na vyššej úrovni vrúcnosti, vo väčšom množstve interakcie a väčšej podpore v porovnaní s heterosexuálnymi skupinami rodičov,“ napísali výskumníci.

Kritický pohľad na metodológiu štúdií

Loren Marks si posvietil na 59 článkov, ktoré Americká psychologická asociácia (APA) použila na potvrdenie „no differencies“ (žiadne rozdiely) medzi deťmi homosexuálnych a heterosexuálnych rodičov. Položil si niekoľko otázok typu, či sú tieto štúdie kultúrne, etnicky a ekonomicky reprezentatívne. Autor prišiel k zaujímavým zisteniam. Viac ako tri štvrtiny štúdií sú založené na malých nereprezentatívnych vzorkách. Analyzované homosexuálne domácnosti pozostávajú väčšinou z belochov s vyšším vzdelaním a vyššími príjmami a viaceré štúdie vôbec nereflektujú, že homosexuálna komunita je v oveľa väčšej miere diverzifikovaná. Štúdie sa tiež zameriavajú prevažne na lesbičky a len malá časť z nich pokrýva aj gejov. Ďalším problémom citovaných štúdií je chýbajúce porovnanie s heterosexuálnymi rodinami - až 26 z 59 štúdií sa vôbec nezaoberalo porovnaním. Ak toto porovnanie nechýba, heterosexuálna rodina je prevažne reprezentovaná slobodnými matkami a otcami alebo rozvedenými rodičmi.

Dlhodoé následky a potreba ďalšieho výskumu

Loren Marks skúmal, nakoľko sa tieto štúdie venujú možným dlhodobým následkom, ktoré môžu mať dospelé deti pochádzajúce z rôznych typov rodín. Jedná sa hlavne o mieru rozvodovosti, sexuálnu orientáciu, počet sexuálnych partnerov, ekonomické výsledky, psychologické problémy, atď. Na základe uvedeného je teda možné povedať, že APA veľmi preháňala, keď na základe takýchto slabých výsledkov konštatovala, že medzi homosexuálnymi a heterosexuálnymi rodinami nie sú žiadne rozdiely. Samotní autori článkov si boli často krát vedomí limitov, ktoré ich štúdie majú a nezabudli ich vo svojich publikáciách spomenúť. APA však napriek tomu prijala stanovisko „no differences“.

Štúdia Marka Regnerusa a porovnanie typov rodín

Mark Regnerus porovnáva 8 typov rodín: (1) zosobášených biologických rodičov; (2) matka mala lesbický vzťah; (3) otec mal homosexuálny vzťah; (4) adoptívna rodina; (5) rozvedený rodičia; (6) matka alebo otec sa znovu zosobášil a jeho/jej partner nie je biologickým rodičom dieťaťa; (7) slobodná matka/otec; alebo (8) iný typ rodiny, napr. rodičia zomreli. Autor kladie dôraz na porovnanie detí z rodín so zosobášenými biologickými rodičmi (intact biological family, ďalej len „IBF“) a rodín, kde mala matka (lesbian mother, ďalej len „LM“) alebo otec (gay father, ďalej len „GF“) homosexuálny vzťah. Zameriava sa dlhodobé výsledky detí, ktoré vyrastali v uvedených pomeroch.

Výsledky štúdie Marka Regnerusa

Kým deti z IBF rodín kohabitujú v 9% prípadov, deti z LM kohabitujú v 24% prípadov. Rodina IBF bola odkázaná na štátnu pomoc v 17% prípadov, kým LM v 69% prípadov a GF v 57% prípadov. Celkový príjem LM rodiny bol signifikantne nižší ako príjem IBF. Deti z IBF majú zamestnanie na plný úväzok v 49%, kým deti z LM len v 26%. Na otázku, či uvažovali posledný rok nad samovraždou, deti z IBF (5%) a LM (12%) neboli od seba signifikantne odlišné, ale deti z GF vykázali signifikantný rozdiel vo výške 24%. Počet detí z LM a GF, ktoré sú v homosexuálnom vzťahu, nie je signifikantne odlišný od IBF (zaujímavé je, že jediný typ rodiny, ktorý bol signifikantne iný ako IBF, bola rodina, kde sa niektorý z rodičov opäť zosobášil). Ale deti z LM a GF sa v oveľa menšej miere identifikujú ako 100% heterosexuáli (90% - IBF, 61% - LM, 71% - GF), čo potvrdzujú aj iné štúdie.

Deti z LM a GF sa signifikantne častejšie stretli s núteným sexom (IBF - 8%, LM - 31%, GF - 25%). V rodinách, kde matka mala lesbický vzťah, sa vo väčšej miere vyskytlo aj sexuálne zneužívanie jedným z rodičov (IBF - 0,02% a LM - 23%). Negatívny rozdiel medzi deťmi z IBF, LM a GF je aj v ďalších skúmaných parametroch ako dosiahnuté vzdelanie, bezpečnosť v rodine, fyzické zdravie, depresie, problémy v súčasnom vzťahu, počet odsúdení a pobytov vo väzení. U GF signifikantne vystupuje aj horší vzťah s biologickou matkou.

Slabé stránky štúdie Marka Regnerusa

Jedným z nedostatkov je definícia skúmaných homosexuálnych rodín. Takáto rodina bola definovaná ako rodina, kde mal aspoň jeden z rodičov homosexuálny vzťah. Nie vo všetkých rodinách však deti žili s partnerom svojho rodiča. Kým u matiek to bolo 91% detí, u otcov 42%. Spolužitie dlhšie ako 4 mesiace potvrdilo už len 57% detí u lesbických matiek a 23% u homosexuálnych otcov. Zaujímavé tiež je, že 58% detí, ktorých matka mala lesbický vzťah priznalo, že ich matka opustila domácnosť na určitú dobu počas ich detstva a dospievania a niečo menej ako 14% strávilo časť detstva v detskom domove. Porovnanie s inými typmi rodiny implikuje menšiu než priemernú stabilitu rodiny.

Aktuálna situácia a zmeny v spoločnosti

Kým v minulosti homosexuálne rodiny s deťmi vznikali najmä tak, že homosexuálne orientovaný rodič žil najprv s partnerom opačného pohlavia, mal s ním deti a až neskôr si našiel homosexuálneho partnera, súčasné homosexuálne rodiny v USA sú už v oveľa väčšej miere „plánované“ a majú deti buď prostredníctvom umelého oplodnenia alebo vynosením dieťaťa inou ženou. Zároveň treba spomenúť, že vo viacerých štátoch USA je už možné uzavrieť homosexuálne partnerstvo.

Závery štúdie Marka Regnerusa a potreba ďalšieho výskumu

Napriek tomu je ale nutné povedať, že vo viacerých charakteristikách dopadli homosexuálne rodiny horšie ako rodiny s rozvedenými rodičmi, rodiny, kde sa jeden z rodičov znovu zosobášil alebo slobodné matky a otcovia. Ako najlepší typ rodiny sa ukázala heterosexuálna rodina so zosobášenými biologickými rodičmi. Deti, ktoré prežili celé detstvo a dospievanie v takejto rodine majú najväčšiu pravdepodobnosť v dospelosti uspieť. So svojím článkom poukazujúcim na rozdiely vo viacerých oblastiach Mark Regnerus kopol do osieho hniezda a vyvolal v Amerike búrku nevôle v komunite naklonenej LGBT.

Konzervatívny pohľad na rodičovstvo osôb rovnakého pohlavia

Donald Paul Sullins vo svojom výskume zistil, že deti s homosexuálnymi rodičmi trpia rôznymi problémami. Majú vyššiu pravdepodobnosť emocionálnych problémov, vývojových porúch a psychickej tiesne. Odborník tvrdí, že pri adopcii platí princíp: Čo je najlepšie pre dieťa. Aký je najlepší záujem dieťaťa. Všetky adopčné rozhodnutia musia sledovať tento princíp. Ak máme dieťa nejakej rasy alebo etnika, snažíme sa preňho nájsť rodičov rovnakej rasy či etnika. Ak máme vidiecke dieťa, tak preňho vyberáme rodičov z vidieka. To sú princípy adopčného procesu. Takže aj čo sa týka sexuálnej orientácie dieťaťa sledujeme rovnaké princípy. Heterosexuálne deti, ktorých je približne 98 percent, sa snažíme zveriť heterosexuálnym rodičom.

Vplyv homofóbnych mikroagresií

Vedci v prieskume porovnávali 67 európskych rodín homosexuálov so 67 európskymi heterosexuálnymi pármi a zistili, že homosexuálni otcovia mali lepšie vychované a šťastnejšie deti v porovnaní s deťmi tradičných párov. Tiež mali tendenciu byť šťastnejší vo svojich vzťahoch. Anti-LGBTI+ politika a diskriminácia totiž jednoznačne poškodzujú deti homosexuálnych párov.

Ako sa človek stane homosexuálom?

Dnešné vedecké výskumy hovoria o dvoch veciach. Po prvé, zatiaľ nedokážeme jednoznačne vysvetliť, čo vplýva na výber sexuálnej orientácie. Pravdepodobne ide o kombináciu viacerých faktorov, biologických, aj spoločenských. No ak by aj sexuálna orientácia nebola vrodená, to ešte neznamená, že ju ľudia dokážu vedome ovplyvniť.

Homosexualita ako psychická porucha?

Je vedecky vyvrátené, že by bola homosexualita duševnou poruchou. Aj preto sa v roku 1973 rozhodla Americká asociácia psychiatrov vyradiť homosexualitu z manuálu duševných porúch. Neexistuje tiež žiaden relevantný výskum, ktorý by dokázal, že je možné „zmeniť“ gejov na heterosexuálov. Väčšina dnešných psychiatrov a psychológov sa od podobných praktík dištancuje.

Rozdiely medzi gej a heterosexuálnymi pármi

Vo všeobecnosti neexistujú rozdiely medzi partnerským správaním gejov a heterosexuálov. Výskumný tím amerického psychológa Gregoryho Hereka v prieskume z roku 2010 zistil, že štyridsať percent gejov a 76 percent lesieb malo počas výskumu partnera. A 41 percent z gejov a 76 percent z lesieb, čo žili vo vzťahu, tiež povedalo, že by si partnera zobrali, ak by tozákon umožňoval.

Deti a konsenzus v sociálnych vedách

„Konsenzus v sociálnych vedách je jednoznačný - deťom vyrastajúcim v rodinách s rodičmi rovnakého pohlavia sa darí rovnako dobre ako deťom, ktoré vychovávajú rodičia opačného pohlavia,“ píše v stanovisku pre americký Najvyšší súd Americký zväz sociológov. Odvoláva sa pritom na desiatky vedeckých štúdií, ktoré jasne dokázali, že deti lesieb a gejov sa nelíšia od iných detí v školskom prospechu, kognitívnom a spoločenskom vývoji, duševnom zdraví, sexuálnej aktivite a ani v užívaní drog.

Závery a špecifické údaje Marka Regnerusa

Mark Regnerus vo svojom výskume uvádza nasledovné:1) Vysoká pravdepodobnosť prenosu pohlavných chorôb. V publikovaných údajoch sa uvádza, že 25 percent žiakov z homosexuálnych rodín malo alebo má pohlavne prenosnú chorobu - z dôvodu ich špecifického životného štýlu. Pre porovnanie - počet nakazených heterosexuálnych rovesníkov je 8 percent.2) Neschopnosť byť verný. Aj to je dôvod prenosu pohlavných chorôb. Tí, ktorí boli vychovávaní homosexuálnymi rodičmi, sú oveľa častejšie neverní - až 40 percent. V heterosexuálnych rodinách je to 13 percent.3) Psychologické problémy. 24 percent dospelých detí vychovaných v homosexuálnych rodinách plánovalo samovraždu. Pre porovnanie - z heterosexuálnych rodín ich bolo 5 percent. Mladí ľudia vychovávaní homosexuálnymi rodičmi častejšie ako ľudia z heterosexuálnych rodín sa obracajú na psychoterapeutov - 19 percent oproti 8 percentám. Až 31 percent mladých ľudí vychovávaných matkou lesbičkou a 25 percent vychovávaných homosexuálnym otcom priznalo, že boli prinútení k sexu proti svojej vôli (aj na nátlak zo strany rodičov). V prípade heterosexuálnych rodín to bolo iba 8 percent.4) Sociálno-ekonomická bezmocnosť. Z rodín, kde matka bola lesbička, je 28 percent mladých nezamestnaných. Z heterosexuálnych rodín to bolo 8 percent respondentov. Z tých, ktorých matka bola lesbička, uviedlo 69 percent a z tých, ktorých otec bol homosexuál 57 percent, že ich rodina poberala podporu. U bežných rodín to bolo v 17 percentách prípadov. A 38 percent z tých, ktorí vyrastali s matkou lesbičkou, uviedlo, že stále žijú z podpory, a iba 26 percent je zamestnaných na plný úväzok. Medzi tými, ktorých otec bol homosexuál, len 34 percent v súčasnosti pracuje na plný úväzok. Pre porovnanie - z tých, ktorí vyrástli v heterosexuálnych rodinách, iba 10 percent žije z podpory a polovica z nich má zamestnanie na plný úväzok.5) Sexuálna porucha identity. Ak matka alebo otec mali homosexuálne vzťahy, potom len 60 - 70 percent z ich detí sa cítia úplne heterosexuálne.

tags: #vplyv #homosexualnych #rodicov #na #deti