Odchodné pri prvom odchode do dôchodku: Vzor a dôležité informácie

Odchod do dôchodku predstavuje významný životný míľnik, ktorý je spojený s ukončením aktívnej pracovnej kariéry. Slovenská legislatíva pamätá na túto situáciu prostredníctvom inštitútu odchodného, ktoré má zamestnancovi uľahčiť prechod do novej etapy života. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o odchodnom pri prvom odchode do dôchodku, vrátane podmienok nároku, výšky a praktických príkladov.

Čo je odchodné?

Odchodné je peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na dôchodok. Ide o určitú formu odmeny a ocenenia za celú profesijnú kariéru zamestnanca. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca.

Kedy vzniká nárok na odchodné?

Zo znenia Zákonníka práce vyplýva, že nárok na odchodné patrí zamestnancovi vtedy, keď prvýkrát končí pracovný pomer po nadobudnutí nároku na dôchodok, t. j. skončenie pracovného pomeru nastáva až po vzniku nároku na dôchodok. Zamestnancovi vznikne právo na odchodné, keď nadobudne nárok na starobný dôchodok, na invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov a prvýkrát po vzniku tohto nároku skončí pracovný pomer.

Rozdiel medzi starobným a predčasným starobným dôchodkom

Vznik nároku na starobný dôchodok je určený presným dátumom, zatiaľ čo nárok na predčasný starobný dôchodok je limitovaný výškou dôchodku, ktorý nesmie klesnúť pod zákonom určenú hranicu. Zamestnanec sa tak môže rozhodnúť o skončení pracovného pomeru a odchode do predčasného dôchodku v omnoho väčšom časovom rozpätí, ako je to pri „riadnom“ starobnom dôchodku.

Ak sa vyskytne situácia, že zamestnancovi končí pracovný pomer na dobu určitú alebo že mu má skončiť pracovný pomer zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov, stačí, ak sa rozhodne, že využije existenciu možnosti odísť do predčasného starobného dôchodku. Iné to je pri starobnom dôchodku, do ktorého môže zamestnanec odísť len vtedy, keď už nárok naň má, t. j. keď oň môže požiadať. Ak teda pracovný pomer zamestnanca skončil napríklad 15. novembra a nárok na starobný dôchodok mu vznikne až 16. novembra, môže požiadať o starobný dôchodok, ale nemá nárok na odchodné. Tento zamestnanec by teoreticky požiadal o predčasný starobný dôchodok od 16.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Podmienky nároku na odchodné

Na odchodné má zamestnanec nárok len pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Zamestnanec skončil pracovný pomer a odchádza do predčasného starobného dôchodku, spĺňa teda obe pracovnoprávne podmienky na vznik nároku na odchodné. Túto skutočnosť však musí zamestnávateľovi preukázať, pretože v čase skončenia jeho pracovného pomeru nemá zamestnávateľ informácie o tom, že zamestnanec bude predčasným starobným dôchodcom. Až keď zamestnávateľovi poskytne kópiu právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní predčasného starobného dôchodku, malo by mu byť vyplatené odchodné, a to aj po uplynutí niekoľkých mesiacov od skončenia pracovného pomeru.

Po skončení pracovného pomeru a následnom zaevidovaní zamestnanca na úrade práce do evidencie nezamestnaných môže vzniknúť zamestnancovi nárok na odchodné vtedy, keď mu bude priznaný predčasný starobný dôchodok spätne odo dňa nasledujúceho po skončení pracovného pomeru. Zamestnanec, ktorý sa po skončení pracovného pomeru nezamestnal ani nezaevidoval na úrade práce do evidencie nezamestnaných, môže požiadať svojho bývalého zamestnávateľa o odchodné vtedy, keď predloží zamestnávateľovi rozhodnutie Sociálnej poisťovne, na základe ktorého mu priznala predčasný starobný dôchodok spätne odo dňa nasledujúceho po skončení pracovného pomeru.

Výška odchodného

Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odchodného. Odchodné sa poskytuje najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov. Na výpočet sa teda použije priemer pre pracovno-právne účely.

Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné?

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Odchodné a iné nároky

Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú.

Odstupné

Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania“, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Ak pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, ktoré taxatívne vymenúva Zákonník práce (napr. pre nadbytočnosť zamestnanca) a sú splnené aj ostatné zákonné podmienky, zamestnávateľ vyplatí odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. To znamená, že odstupné je spravidla vyplatené zamestnancovi spolu s „poslednou“ mzdou za posledný mesiac trvania pracovného pomeru.

Zdanenie a odvody

Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z.

Praktické príklady

Príklad 1

Zamestnanec navrhol zamestnávateľovi skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31. októbra s tým, že požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie predčasného starobného dôchodku od 1. novembra. Od tohto dňa mu bol dôchodok aj priznaný. Zamestnávateľ mal pochybnosti o nároku zamestnanca na odchodné, pretože nevedel, či je dôležitý deň, keď sa žiadosť o priznanie starobného dôchodku podáva alebo deň, od ktorého zamestnanec žiada o priznanie dôchodku. Zamestnanec ukončil pracovný pomer dohodou a zaevidoval sa na úrade práce do doby, keď mu bude priznaný predčasný starobný dôchodok. Zamestnanec skončil pracovný pomer a odchádza do predčasného starobného dôchodku, spĺňa teda obe pracovnoprávne podmienky na vznik nároku na odchodné.

Príklad 2

Zamestnankyňa dňa 30. septembra skončila pracovný pomer výpoveďou. Vzhľadom na to, že išlo o vedúcu zamestnankyňu, nebolo možné súhlasiť s dohodou o skončení pracovného pomeru k požadovanému dátumu, preto jej zamestnávateľ písomne oznámil, že z prevádzkových dôvodov nesúhlasí so skončením pracovného pomeru dohodou, ale je ochotný akceptovať výpoveď s dvojmesačnou výpovednou dobou a pracovný pomer ukončiť 30. Dňa 16. augusta zamestnankyňa predložila potvrdenie o podaní žiadosti na predčasný starobný dôchodok, a to odo dňa 1. augusta. Zamestnankyňa požiadala o predčasný starobný dôchodok počas trvania pracovného pomeru. Mala na to právo, pretože poberanie dôchodku súbežne popri zárobkovej činnosti v pracovnom pomere alebo podnikaní sa nevylučuje. Ak zamestnankyňa pracovala do 30. septembra, kedy skončila pracovný pomer výpoveďou, má nárok na odchodné, pretože podľa Zákonníka práce vznikne zamestnancovi nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov podľa zákona o sociálnom poistení. Nárok na odchodné nie je viazaný na formu skončenia pracovného pomeru, t. j.

Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti

Príklad 3

Zamestnancovi, ktorý nadobudol dôchodkový vek 21. 4. 2005, bol priznaný starobný dôchodok od uvedeného dňa. Zamestnanec požiadal o skončenie pracovného pomeru ku dňu 31. 8. 2005, avšak od 1. 9. 2005 bol s ním opäť uzatvorený pracovný pomer, ale na dobu určitú. Zamestnancovi vznikne právo na odchodné, keď nadobudne nárok na starobný dôchodok, na invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov a prvýkrát po vzniku tohto nároku skončí pracovný pomer. V prípade daného zamestnanca sú obe podmienky teoreticky splnené. Zámerom zákonodarcu bolo poskytnutie odchodného formou rozlúčky so zamestnancom v prípade, že definitívne končí pracovný pomer.

Príklad 4

Zamestnanec ostal práceneschopným od 5. januára do 28. februára. Pri odovzdaní ukončenia práceneschopnosti s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer podľa § 63 ods.1 písm. c) Zákonníka práce zo zdravotných dôvodov a vyplatil mu dvojmesačné odstupné. Od 1. marca do 31. augusta bol evidovaný na úrade práce a poberal podporu. V septembri a októbri nikde nepracoval ani nepoberal žiadne dávky. V novembri na podnet svojej ošetrujúcej lekárky si požiadal o invalidný dôchodok. Ak by bol uvedený zamestnanec odišiel po skončení pracovného pomeru priamo do invalidného dôchodku (a to aj keby mu ho poisťovňa priznala neskôr, ale s platnosťou ku dňu skončenia pracovného pomeru), bol by mal nárok na odchodné.

Príklad 5

Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek v apríli a požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok na základe jeho žiadosti priznala a pravidelne začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká - firma sa ruší. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). Zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a odchodné súčasne. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: a) ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a 2) o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru. Zamestnanec má nárok na odstupné najmenej vo výške 3-násobku mesačného ­priemerného zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. c) ZP a odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku podľa § 76a ods.

Ako požiadať o vyplatenie odchodného?

Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi. Požiadať Sociálnu poisťovňu o poskytnutie dôchodoku je potrebné pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

tags: #výpoveď #pri #prvom #odchode #do #dôchodku