Odstupné pri výpovedi z poistenia: Podmienky a nároky

Výpoveď je bežný spôsob ukončenia pracovného pomeru, pri ktorom sa pracovný pomer nekončí okamžite, ale až po uplynutí výpovednej doby. Zákonník práce upravuje podmienky výpovede zo strany zamestnávateľa aj zamestnanca. V niektorých prípadoch môže zamestnanec mať nárok na odstupné.

Výpoveď a zákonník práce

Výpoveď upravuje § 61 a nasl. Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c), zamestnanec má právo na odstupné.

Výpovedná doba

Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Ak pracovný pomer trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je minimálne dvojmesačná. Ak trval menej ako jeden rok, potom je mesačná. Ak zamestnanec dostane výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Zákonníka práce, výpovedná doba je trojmesačná.

Odstupné - kedy vzniká nárok?

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou v prípadoch, ktoré špecifikuje Zákonník práce. Základnou podmienkou je dôvod ukončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou v prípadoch, ktoré špecifikuje Zákonník práce. Odstupné sa týka ukončenia pracovnej zmluvy, nie zmlúv mimo pracovného pomeru, tzv. dohôd.

Dôvody pre vyplatenie odstupného

• Výpoveď zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Zákonníka práce: Tieto dôvody sa týkajú zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa, nadbytočnosti zamestnanca z dôvodu organizačných zmien alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
• Dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Zákonníka práce: Aj v tomto prípade má zamestnanec nárok na odstupné.
• Ukončenie pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania: V tomto prípade vzniká nárok na odstupné bez ohľadu na spôsob ukončenia pracovného pomeru.

Výška odstupného

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

• Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Zákonníka práce:
  • Najmenej jeden priemerný mesačný zárobok, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov.
  • Najmenej dvojnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.
  • Najmenej trojnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.
  • Najmenej štvornásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
• Pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Zákonníka práce:
  • Najmenej jeden priemerný mesačný zárobok, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako päť rokov.
  • Najmenej dvojnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.
  • Najmenej trojnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.
  • Najmenej štvornásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
• Pri ukončení pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania: Najmenej desaťnásobok priemernej mzdy zamestnanca.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť odstupné v najbližšom výplatnom termíne od skončenia pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ odmietne vyplatiť odstupné, zamestnanec sa môže obrátiť na Inšpektorát práce alebo na súd.

Špecifické situácie

Výpoveď zo zdravotných dôvodov

Ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, zamestnávateľ mu môže dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce. V takom prípade má zamestnanec nárok na odstupné.

Výpoveď zo strany zamestnanca

Ak zamestnanec podá výpoveď, nemá nárok na odstupné, ibaže by sa so zamestnávateľom dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov.

Skončenie pracovného pomeru počas PN

Ak zamestnancovi plynie výpovedná doba a počas nej nastúpi na PN, výpovedná doba sa predlžuje o dobu trvania PN. Ak však zamestnávateľ ruší prevádzku, môže so zamestnancom ukončiť pracovný pomer aj počas PN.

Odchodné

Odchodné je samostatný inštitút podľa § 76a Zákonníka práce a patrí zamestnancovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok, ak pracovný pomer skončí, prípadne starobný.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Odporúčania

• Ak chcete ukončiť pracovný pomer s nárokom na odstupné, odporúča sa požiadať zamestnávateľa, aby Vám dal výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) na základe posudku posudkového lekára.
• Ak by zamestnávateľ nesúhlasil, môžete podať výpoveď aj Vy, ale vtedy by Vám nárok na odstupné nevznikol, ibaže by ste sa dohodli na skončení prac. pomeru dohodou z organizačných dôvodov.
• Je dôležité mať všetky dokumenty týkajúce sa ukončenia pracovného pomeru v písomnej forme.
• V prípade akýchkoľvek nejasností sa odporúča obrátiť sa na právnika alebo na Inšpektorát práce.

Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti

tags: #vypoved #s #odstupnym #z #poistovne #podmienky