Edukácia seniorov: Celoživotné učenie a riadenie procesov učenia sa

V súčasnej spoločnosti sa celoživotné učenie stáva čoraz dôležitejším pre osobný a profesionálny rozvoj jednotlivcov, ako aj pre celkový spoločenský a ekonomický pokrok. Edukácia seniorov, ako špecifická oblasť andragogiky, sa zameriava na procesy výchovy, vzdelávania a poradenstva pre dospelých v pokročilom veku. Tento článok sa zaoberá kľúčovými aspektmi edukácie seniorov, vrátane teoretických východísk, riadenia procesov učenia sa a významu sebariadenia v učení.

Andragogika a edukácia dospelých

Andragogika, ako veda o výchove a vzdelávaní dospelých, skúma procesy učenia sa, ktoré prebiehajú u dospelého človeka kedykoľvek a kdekoľvek počas jeho života, v rôznych podmienkach a prostrediach. V najvšeobecnejšom zmysle môžeme hovoriť o troch druhoch andragogického pôsobenia: výchovnom, vzdelávacom a poradenskom (Prusáková, 2008). Predmetom skúmania andragogiky sú teda procesy učenia sa dospelých, ktoré sa týkajú osobného, verejného a pracovného života.

Učenie sa ako kľúčový pojem edukačných vied

Pavlov (2018) označuje učenie (učenie sa) za najvšeobecnejší pojem, ktorý používajú edukačné vedy. Pre teóriu výchovy, vzdelávania a poradenstva dospelých má učenie zásadný význam, pretože je súčasťou všetkých procesov a diskusií, ktoré ho sprevádzajú v období dospelosti. Definícia učenia sa závisí od zdroja (teórie učenia) a aspektu, z ktorého učenie skúmajú jednotlivé vedy (filozofia, antropológia, psychológia, pedagogika, andragogika, sociológia a iné).

Švec (2002) definuje učenie sa ako proces rozvojovej zmeny vo vedomostiach, schopnostiach, postojoch a iných osobnostných vlastnostiach jednotlivca, ktorá sa prejavuje v následných zmenách priebehu a výsledku jeho činnosti, výkonu, správania sa a prežívania pod vplyvom skúseností s okolitým prostredím. Učenie sa dospelého človeka chápeme ako celoživotný proces, ktorý má určité charakteristiky:

• Učenie sa je aktívny a tvorivý celoživotný proces.
• Učenie sa rozširuje vrodené genetické dispozície o nové možnosti.
• Učenie sa je prispôsobovanie novým situáciám.
• Učenie sa je osvojovanie vedomostí, zručností a postojov.
• Učenie sa sprevádza zmeny v osobnostných charakterových vlastnostiach.

Tieto charakteristiky sú úzko späté s procesmi výchovy a vzdelávania. Bez učenia sa by proces výchovy a vzdelávania človeka nebol možný.

Prečítajte si tiež: Informovanosť seniorov o koronavíruse

Riadenie procesov učenia sa: Teba a seba učenie

Riadenie procesov učenia sa má najmenej dve dimenzie - jednotlivca (sebaučenie, sebou riadené učenie) a organizácie („tebaučenie“, inými riadené učenie). Seba učenie chápeme ako Švec (2002, s. Ak nahliadneme do andragogických teórií stretneme sa s pojmom riadenie, sebariadenie v učení dospelých najmä v prácach M. Knowlesa, ktorý patrí medzi priekopníkov myšlienky sebariadeného, autoregulovaného učenia v andragogike. M. Knowles andragogiku považuje za umenie a pomoc dospelým v ich učení sa. V jeho koncepte neformálneho vzdelávania má zásadné miesto tzv. sebariadená osobnosť (self-directed person) a sebariadené učenie. Takáto osobnosť je charakteristická svojou nezávislosťou, samostatnosťou a schopnosťou sa rozhodovať. Prijatie myšlienky sebariadenia vytvára dve dimenzie andragogického manažmentu - učenie riadené (manažované) „zhora /zvonku“ a učenie sebariadené (manažované) „zvnútra“ samotným subjektom učenia sa.

Učenie (sa) chápeme ako pojem - vedeckú kategóriu, ktorá nielen terminologicky zastrešuje a „zjednocuje“ všetky pojmy nižšieho rádu (výchova, vzdelávanie, rozvoj, sebarozvoj, manažment) a je ich spoločným menovateľom. V praxi sa stretávame aj s pojmami ako doúčanie (zameškaného, či nenaučeného) a preúčanie alebo odúčanie (od zle osvojených, nežiaducich návykov, vedomostí a spôsobilostí).

Sebariadené učenie a jeho úskalia

Beneš (2014) pristupuje ku konceptu sebariadeného učenia kriticky, ale konštruktívne. Pomenúva jeho úskalia, ktorými sú: potreba dobre štruktúrovaného usmerňovania učenia sa, budovanie kompetencie sebariadeného učenia sa (metakognitívnej schopnosti regulovať a štruktúrovať vlastné učenie sa, vedieť plánovať, vyhodnocovať a korigovať učenie, ale aj sebaregulovať motívy, pocity, konanie a využívať materiálne a sociálne zdroje za účelom dosiahnutia cieľov). Tu vidí úlohu andragogiky (poradenstva a diagnostiky), ktorá má hľadať cesty ako tieto procesy u učiacich sa dospelých podporovať a rozvíjať. Poukazuje na rozpor v tom, že trend deinštitucionalizácie procesov učenia vytvára potrebu ich inštitucionalizácie. Podľa neho ide o logický jav, pretože aj sebaregulovanému učeniu sa je potrebné sa regulovane naučiť.

Kontext celoživotného učenia sa

Učenie sa dospelých predstavuje multidimenzionálnu problematiku, ktorá preniká mnohými vednými odbormi a oblasťami spoločenskej praxe. Posledné desaťročia jasne dokazujú mimoriadny a nezastupiteľný význam, aký má celoživotné učenie sa človeka pre jeho život a prácu, ale aj pre celú spoločnosť a ekonomiku. V súčasnosti je celoživotné učenie občanov v spoločnosti oblasťou verejného záujmu, lebo vzdelaní občania sú predpokladom jej spoločenského a ekonomického rozvoja. Preto by mala podpora celoživotného vzdelávania existovať ako komplexný systém, ktorý obsahuje príležitosti na formálne, neformálne, ale aj informálne učenie sa počas celého života. Nie je možné sa spoliehať na to, že dopyt a ponuka, voľný trh vyriešia všetky otázky podpory celoživotného učenia sa u všetkých cieľových skupín. Je potrebné naplno realizovať strategickú, systémotvornú a koordinačnú funkciu zodpovedných štátnych orgánov.

Vplyv neoliberalizmu na vzdelávanie

V edukačných vedách v posledných desaťročiach intenzívne rezonujú myšlienky a vplyv neoliberalizmu, ktorý spolu s governmentalitou v mnohých ohľadoch poznamenal aj chápanie konceptu vzdelávania i celoživotného učenia sa. Kopecký (2013) opisuje fenomény komplexnej globalizácie, ktorá sa odohráva pod vplyvom neoliberalizmu a jeho požiadaviek na minimalizáciu úlohy štátu a maximalizácii úlohy neregulovaného trhu. Vzdelávanie sa chápe ako obchodovateľná komodita a aplikácia teórií ľudského kapitálu vedie k nazeraniu na vzdelávanie ako nástroja ekonomickej efektivity. Dôsledkom je nazeranie na účastníkov vzdelávania - dospelých ako na zákazníkov a na vzdelávanie dospelých ako na zárobkový druh ekonomickej aktivity, čo vedie k upúšťaniu od diskusie o zmysle vzdelávania dospelých ako sociálneho a kultúrneho fenoménu.

Prečítajte si tiež: Vzdelávanie starších dospelých

Kosová (2005) uvádza, že pre transformujúce sa krajiny, ktoré s oneskorením pristupujú k liberalizačným procesom, je zvýznamnenie edukácie pozitívnou výzvou, ale aj nebezpečenstvom. Ekonomický kontext, ktorý aj človeka označuje pojmom kapitál, má vo vzťahu k vzdelávaniu redukcionistický charakter. Orientuje ho na profesijný úspech a kariéru, konkurenčné sebapresadzovanie, špecializáciu, informačné zručnosti, ale i konzum, čo znamená, že výsledkom je človek obmedzený na akúsi čiastočnosť, a preto mu nemožno podriadiť poňatie vzdelania človeka, ktoré má byť antropologicky vyvážené.

Prečo riadiť procesy učenia sa?

Každý dospelý jednotlivec sa najradšej učí bez toho, aby ho niekto kontroloval, usmerňoval, chce byť samostatný (nie ako v škole, keď bol odkázaný na pomoc učiteľky a učiteľa). Ale nie vždy je to možné, pretože v živote sa z rôznych dôvodov človek dostáva do situácií, ktoré musí riešiť inovatívne, intenzívnym procesom učenia sa, ale aj doúčania, či preúčania toho, čo sa už v minulosti naučil, aby si doplnil to, čo mu chýba, čo naliehavo potrebuje. Ide aj o nové požiadavky, ktoré prináša meniaca sa doba, spoločnosť, práca. Ideálne je, ak človek tieto procesy zvláda sám, bez potreby cudzej pomoci a podpory. Ale keďže je učenie sa procesom veľmi dynamickým, neraz naráža na bariéry, zabehnuté skúsenosti a učebné postupy, ktoré je potrebné prebudovať, optimalizovať, doplniť. A v tomto momente už do situácii vstupuje niekto z vonku, kto je pripravený človeku v učení pomôcť a zvonku usmerňovať jeho procesy učenia sa. Z tohto dôvodu predstavíme koncept riadenia procesov učenia sa, ktorý má iné charakteristiky v nedospelosti a iné v dospelosti.

Manažment učenia sa dospelých

Riadením vo všeobecnosti označujeme usmerňovanie procesov (činností), ktoré sa realizujú v určitom čase, prostredí, podmienkach a za účasti aktérov - ľudí (prvky systému). Riadiť znamená regulovať, rozhodovať o pôsobení na objekt riadenia (organizácia alebo jednotlivec sa stáva riadeným subjektom). Manažment učenia sa dospelých je interdisciplinárny vedecko-teoretický koncept skúmajúci kontexty, modely, procesy, zvláštnosti a možnosti manažovania (riadenia) podpory celoživotného učenia sa (učebného potenciálu) dospelých (jednotlivcov, pracovných skupín, celých organizácií alebo spoločnosti) v rôznych sociálnych a ekonomických podmienkach a prostrediach. Pomoc a podpora v celoživotnom rozvoji učebného potenciálu dospelých učiacich sa a ich vzdelávateľov sa sústreďuje na výskum a aplikáciu nástrojov andragogických intervencií (výchovy, sebavýchovy, vzdelávania, sebavzdelávania, poradenstva a ďalších).

Manažment učenia sa dospelých môžeme chápať ako:

• Odbor štúdia na vysokej škole (určený budúcim manažérom vzdelávania).
• Oblasť praktickej ľudskej činnosti (najširšie poňatie - ako riadenie napr. národného systému výchovy a vzdelávania občanov, až po užšie poňatie - riadenie procesov učenia sa subjektov výchovy a vzdelávania - jednotlivcov a organizácií).
• Teoretickú disciplínu a vedecký výskum.
• Pracovníka (manažéra) v organizácii zodpovedného za vzdelávanie (rozvoj) zamestnancov.

Teória i prax manažmentu učenia sa dospelých nadobúda interdisciplinárne prieniky s manažmentom a jeho ďalšími teoreticko-praktickými oblasťami. Súčasťou interdisciplinárnych prienikov sú aj ďalšie vedy ako psychológia, sociológia, ale aj ekonomika, marketing, právo, vzdelávacia politika a. Bližší pohľad na obsah andragogických odborných textov o manažovaní vzdelávania (učenia sa) dospelých nám odhaľuje niekoľko vrstiev - teoretických poňatí (od najužšieho po najširšie):

Prečítajte si tiež: Význam vzdelávania seniorov

• Manažment ako samotný androdidaktický proces - riadenie učebného procesu (výučba) vzdelávateľom a učenia sa dospelým v akomkoľvek prostredí a podmienkach.
• Manažment ako riadenie podnikového (firemného) vzdelávania zamestnancov v špecifických podmienkach pracovnej organizácie.
• Manažment ako riadenie ľudských zdrojov, súčasť komplexných personalistických teórií, v ktorých vzdelávanie a rozvoj zamestnancov predstavuje jednu z ich funkcií (etáp).
• Manažment učenia sa dospelých ako rozvoj ich potenciálu pre učenie (docilita).

Posledné, najširšie poňatie manažmentu učenia sa v sebe zahŕňa významný prvok - sebariadenia v učení.

Sebariadenie v učení sa dospelých

Beneš (2003) opisuje koncepciu sebariadeného učenia sa dospelých tým, že človek má zvládnuť svoje problémy pomocou učenia a to sebariadeného, ktoré si plánuje a za ktoré zodpovedá. „Učiaci sa musí vedieť zisťovať vlastné potreby, realizovať a vyhodnocovať procesy vlastného učenia, rozhodnúť, čo sa chce učiť sám a čo organizovane, udržovať koncentráciu a motiváciu. To obsahuje aj znalosť rôznych stratégií učenia, médií a pod. Sebaučenie zvyšuje nároky na osobnostné vlastnosti aj na autodidaktické schopnosti.“

Švec & kol. (2002) opisujú poňatie sebariadenia v procese učenia sa dospelých na ich vybraných spôsobilostiach, ako ich charakteristický prejav (na rozdiel od nedospelých):

• Schopnosť divergentného myslenia.
• Schopnosť objektívneho vnímania seba a otvoreného prijímania spätnej väzby o svojich výkonoch.
• Schopnosť diagnostikovať vzdelávacie potreby.
• Schopnosť formulovať vzdelávacie ciele tak, aby boli popisom požadovaného výsledného správania.
• Schopnosť identifikovať ľudské a materiálne zdroje potrebné na plnenie vzdelávacích cieľov.
• Schopnosť navrhnúť strategický plán efektívneho využívania týchto zdrojov.
• Schopnosť systematicky napĺňať vzdelávací plán, k čomu je potrebná schopnosť konvergentného myslenia.
• Schopnosť overiť, či boli splnené vzdelávacie ciele a ich naplnenie hodnotiť v praxi.

Autodidaktický obrat v didaktike dospelých

Prusáková - Schubert (2013) upozorňujú, že aj v oblasti didaktiky dospelých, ktorá bola doposiaľ výrazne ovplyvňovaná manažmentom, rozvojom ľudských zdrojov, chýba psychosociálne uchopenie a andragogické spracovanie. Zdôrazňujú rastúci význam „informalizácie“ učebných procesov dospelých, ktorý vytláča tradičných poskytovateľov vzdelávania (v pozadí môže byť pokus s čo najnižšími nákladmi čeliť zvýšenému dopytu po vzdelávaní). Ako inšpiratívny označujú „autodidaktický obrat“ smerujúci k paradigmatickej zmene od normatívnej didaktiky cez autodidaktiku k didaktike poradenskej. Podstatou je, že v centre pozornosti nie je vzdelávacia organizácia (lebo organizované vzdelávanie predstavuje skôr výnimočný stav individuálneho učenia sa dospelého), ale jednotlivec a systemicko-konštruktivistický pohľad na jeho učenie sa. Normatívno-didaktické postupy založené na konceptualizácii výučby, nadhodnocovaní jej nenahraditeľnosti a účinku sú vytesňované informálnymi a autodidaktickými prístupmi. Dospelí sa učia to, čo sa učia (resp. čo sa učiť dokážu) a základom každého učenia sa je implicitná funkcionalita, ktorá rozhoduje o užitočnosti, resp. variabilite učenia sa. Tento prístup vyžaduje od dospelých vysokú mieru sebariadenia, čo nie je ani jednoduché ani okamžité a je potrebné sa tomu učiť (aj vo formálnom vzdelávaní vo vzdelávacích organizáciách).

Základné otázky manažmentu učenia sa dospelých

Medzi základné okruhy tém záujmu (predmet) manažmentu učenia sa dospelých patrí hľadanie odpovedí na otázky:

• Prečo je možné zvonku regulovať procesy učenia sa dospelých? Lebo dospelý človek je tvárny po celý život.
• Čo tvorí jadro, predmet riadenia učenia sa? Potenciál učenlivosti - docilita.
• Koho je možné riadiť v učení sa? Každého človeka v akomkoľvek prostredí - súkromného, verejného i pracovného života a v akejkoľvek životnej etape.
• Aký má takéto riadenie učenia sa cieľ…

tags: #edukacia #seniorov #ctibor #hatar #životopis