
Použitie výpovede spoluobvineného ako svedka v inom konaní je komplexná právna otázka, ktorá si vyžaduje dôkladné preskúmanie judikatúry. Tento článok sa zameriava na analýzu relevantnej judikatúry, ktorá sa týka tejto problematiky, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto tému.
Trestný poriadok Slovenskej republiky zakotvuje základné princípy trestného konania, ktoré je potrebné rešpektovať pri každom úkone. Medzi tieto princípy patrí:
Zásada zákonnosti: Orgány činné v trestnom konaní a súdy postupujú podľa zákona a v súlade so záujmami pracujúceho ľudu.
Zásada objektivity: Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy zhromažďujú z úradnej povinnosti a vykonávajú ich tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Právo na obhajobu: Obvinený má právo na obhajobu, najmä právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní a súdom.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Zásada prezumpcie neviny: Každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie, sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Výpoveď spoluobvineného môže byť v trestnom konaní použitá ako dôkaz, avšak za určitých podmienok. Trestný poriadok upravuje prípady, kedy je možné výpoveď spoluobvineného prečítať na hlavnom pojednávaní.
§ 263 ods. 3 Tr. por.: Výpoveď spoluobvineného, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie samostatne (paralelne), nemožno prečítať na hlavnom pojednávaní podľa tohto ustanovenia.
§ 263 ods. 4 Tr. por.: Výpoveď spoluobvineného je možné prečítať na hlavnom pojednávaní len vtedy, ak využil svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 130 ods. 2 Tr. por.
Podľa § 130 ods. 2 Tr. por. má svedok právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobám uvedeným v tomto ustanovení. Toto právo má prednosť pred dosiahnutím účelu trestného stíhania.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal problematikou výpovede spoluobvineného ako svedka v inom konaní. V uznesení Najvyššieho súdu SR z 8. marca 2011, sp. zn. 2Tdo 4/2011, súd zdôraznil, že:
V uznesení z 23. mája 2018, sp. zn. 5Tdo 2/2018, Najvyšší súd SR uviedol, že výpoveď spoluobvineného, ktorý bol riadne poučený o svojom práve odoprieť výpoveď a toto právo nevyužil, je zákonná a použiteľná v ďalšom trestnom konaní.
Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal problematikou spolupracujúcich obvinených a ich výpovedí. V uznesení sp. zn. III. ÚS 758/2016 z 8. novembra 2016 konštatoval, že využitie inštitútu spolupracujúceho svedka nemožno považovať a priori za defektný prvok oslabujúci hodnotu dôkaznej situácie.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Adamčo proti Slovenskej republike zdôraznil, že pri hodnotení výpovede spolupracujúceho obvineného je potrebné venovať osobitnú pozornosť skutočnosti, že tento dôkaz pochádza od osoby, ktorá bola sama zapletená v danom trestnom čine. Intenzita prieskumu vyžadovaného vo vzťahu k dôkazu poskytnutého komplicom je priamo úmerná významu dohody, ktorú tento komplic získa výmenou za dôkaz, ktorý poskytne.
Inštitút spolupracujúceho obvineného bol zavedený do Trestného poriadku v roku 2003 ako odpoveď na potieranie závažnej kriminality. Aplikačná prax orgánov činných v trestnom konaní ukázala, že pri postihu korupcie a organizovanej trestnej činnosti je platná právna úprava nepostačujúca, najmä s ohľadom na dôkaznú núdzu v takýchto prípadoch.
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti
Spolupracujúci obvinený je osoba, ktorá sa významnou mierou podieľala na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou alebo trestných činov terorizmu, alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní obvineného pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin. S takýmto konaním sú spojené určité benefity, ktoré sú upravené najmä v Trestnom poriadku, a ktoré v súčasnosti orgány činné v trestnom konaní využívajú so železnou pravidelnosťou. Medzi najčastejšie výhody týchto osôb ustanovené Trestným poriadkom patria podmienečne zastavenie trestného stíhania alebo zastavenie trestného stíhania, avšak pravidelne sa verejnosť stretáva aj s prepustením obvineného, ktorý je stíhaný väzobne, na slobodu.