Práceneschopnosť bez náhrady mzdy: Podmienky a zmeny, ktoré by ste mali poznať

Práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá môže nastať v živote každého zamestnanca. Či už ide o chorobu, úraz alebo nariadenie karantény, dočasná práceneschopnosť ovplyvňuje nielen zamestnanca, ale aj jeho zamestnávateľa. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce a zákony č. 461/2003 Z. z. a č. 462/2003 Z. z., upravujú práva a povinnosti oboch strán v týchto situáciách. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na podmienky práceneschopnosti bez náhrady mzdy, s dôrazom na zmeny, ktoré vstúpia do platnosti od 1. januára 2026.

Čo je to práceneschopnosť?

PN znamená dočasnú neschopnosť zamestnanca vykonávať prácu z dôvodu choroby, úrazu, karanténneho opatrenia alebo choroby z povolania. Práceneschopnosť môže potvrdiť len ošetrujúci lekár. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a stane sa práceneschopným do siedmich dní od ukončenia pracovného pomeru, vstupuje do tzv. ochrannej lehoty.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské

Počas PN má zamestnanec nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu a Sociálna poisťovňa vo forme nemocenského. Podmienkou je aktívne nemocenské poistenie.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa:

• Poskytuje sa za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej PN, najviac do 10. dňa.
• Výška náhrady sa vypočíta z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
• Od 1. do 3. dňa PN zamestnanec dostáva 25 % DVZ/PDVZ.
• Od 4. do 10. dňa PN zamestnanec dostáva 55 % DVZ/PDVZ.

Nemocenské od Sociálnej poisťovne:

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

• Poskytuje sa od 11. dňa dočasnej PN, najviac do 52. týždňa.
• Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.
• Nemocenské sa vypláca na bankový účet alebo v hotovosti.

Zmeny v práceneschopnosti od 1. januára 2026

Od 1. januára 2026 dochádza k zásadným zmenám v systéme vyplácania náhrady príjmu pri PN. Doteraz zamestnávateľ vyplácal náhradu príjmu počas prvých 10 dní PN, od roku 2026 sa táto lehota predlžuje na 14 dní. To znamená, že zamestnávateľ bude povinný vyplácať náhradu príjmu počas prvých dvoch týždňov PN. Až od 15. dňa PN prechádza táto povinnosť na Sociálnu poisťovňu.

Dôležité rozlišovať: Vznik PN pred a po 1. januári 2026

• PN vzniknutá do 31. decembra 2025: Zamestnávateľ platí len za prvých 10 dní, Sociálna poisťovňa preberá vyplácanie od 11. dňa.
• PN vzniknutá od 1. januára 2026: Zamestnávateľ platí za prvých 14 dní, Sociálna poisťovňa začína platiť až od 15. dňa.

Dopady zmien

Pre zamestnávateľov:

• Zvýšenie nákladov: Predĺženie lehoty platenia náhrady príjmu znamená zvýšenie finančnej záťaže o štyri dni.
• Administratívna záťaž: Dlhšie obdobie platenia náhrady príjmu znamená vedenie agendy dlhšie.
• Vplyv na krátke PN: Zamestnávatelia budú platiť za väčšinu krátkodobých PN v plnej výške.

Pre zamestnancov:

• Konzistentný príjem na dlhšie obdobie: Zamestnanci majú istotu, že počas prvých 14 dní PN dostávajú náhradu priamo od zamestnávateľa.
• Finančná výhoda/nevýhoda: Pre PN trvajúce 11 až 14 dní je zmena neutrálna alebo mierne výhodná. Pri dlhých PN sa čerpanie dávok zo Sociálnej poisťovne posúva o štyri dni.
• Výška náhrady: Výška náhrady príjmu, ktorú vypláca zamestnávateľ, sa nemení.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2023 sa zrušilo papierové potvrdenie o PN a nahradila ho elektronická práceneschopnosť (ePN). Lekár vytvorí elektronický záznam o dočasnej PN v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Zamestnanec nemusí predkladať žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

• Ak je predpoklad, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN.
• Ak zamestnávateľ vypláca mzdu v hotovosti, oznámi to Sociálnej poisťovni.
• Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, zamestnávateľ musí oznámiť dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri PN.
• Ak Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, zamestnávateľ je povinný ju poskytnúť.

Povinnosti zamestnanca počas PN

• Dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
• Zdržiavať sa na adrese, ktorú nahlásil lekárovi.
• V prípade zmeny miesta pobytu informovať lekára a Sociálnu poisťovňu.
• Ak bol zamestnanec počas kontroly nezastihnutý na adrese, do troch pracovných dní kontaktovať Sociálnu poisťovňu a podať vysvetlenie.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Zamestnávateľ má právo kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas PN. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a vo večerných hodinách.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

Práca z domu počas PN

Novela Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi nariadiť prácu z domu, ak je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná alebo riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby. Zamestnanec má zároveň právo na výkon práce z domu, ak to povaha práce umožňuje a nebránia tomu vážne prevádzkové dôvody.

Situácie bez náhrady mzdy

Existujú situácie, kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu ani na nemocenské. Ide napríklad o prípady, keď:

• Študent pracuje na základe dohody o brigádnickej práci študentov.
• Dôchodca pracuje na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
• Zamestnanec porušil liečebný režim.

Dlhodobá práceneschopnosť

Dlhodobá PN môže byť pre rodinu veľká psychická aj finančná záťaž. Ak je zrejmé, že zamestnanec už nebude môcť svoju prácu vykonávať, zamestnávateľ mu môže dať výpoveď zo zdravotných dôvodov. V takom prípade je dôležité zvážiť možnosti štátnej podpory, ako aj prípadné poistenie práceneschopnosti alebo invalidity.

Prečítajte si tiež: Všetko o prepichnutí bubienka

tags: #praceneschopnost #bez #náhrady #mzdy #podmínky