Výpoveď Účastníkov Konania v Správnom Konaní: Základné Pravidlá a Obnova Konania

Správne konanie je proces, ktorý podlieha prísnym pravidlám a zásadám, ktoré zabezpečujú spravodlivé a zákonné rozhodovanie. Tento článok sa zaoberá základnými pravidlami správneho konania a detailnejšie sa zameriava na inštitút obnovy konania, ktorý predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v správnom konaní.

Základné Pravidlá Správneho Konania

V priebehu správneho konania platia určité základné pravidlá, ktorými sa toto konanie riadi. Tieto pravidlá sú predmetom § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p., ktorý je rámcovou právnou úpravou. Ide o podstatné právne idey, ktoré sa vzťahujú na celý priebeh správneho konania a musia byť správnym orgánom, ale aj účastníkmi správneho konania riadne dodržiavané.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku platí, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Uvedená zásada požaduje bezvýhradné rešpektovanie právnych predpisov, t.j. pod vykonávaciu právnu úpravu je potrebné zaradiť nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia a výnosy vydané ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Správne orgány musia tiež rešpektovať všeobecne záväzné nariadenia obcí a miest, ktoré sú v platnosti. Popri uvedenom musia správne orgány počas správneho konania rešpektovať všetky právne úkony, ktoré boli vydané v súlade s právnym poriadkom. Ide napríklad o zmluvy, právne úkony v podobe vyhlásení, stanovísk iných inštitúcií a pod. Možno preto uviesť, že v § 3 ods.## Príklad:V správnom konaní bol správnym orgánom nadobudnutý dôkaz, konkrétne išlo o svedeckú výpoveď, pred ktorou však svedok, ktorý bol účastníkom správneho konania, nebol poučený o možnosti odoprieť svedeckú výpoveď. Keďže nebol o tejto možnosti poučený, vystavil tým nebezpečenstvu trestného stíhania svoju družku, a preto s postupom správneho orgánu nesúhlasil.

Obnova Konania: Mimoriadny Opravný Prostriedok

Obnovu konania svojou povahou zaraďujeme medzi mimoriadne opravné prostriedky v správnom konaní. Nevyhnutnou podmienkou na uplatnenie tohto inštitútu je, že sa môže použiť iba voči právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Predpokladom na uplatnenie obnovy konania je nezákonnosť právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a existencia takých skutočností, ktoré spochybňujú správnosť, pravdivosť, spravodlivosť a objektivitu rozhodnutia a správneho konania. Zákonná norma, ktorou je Správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení) ustanovuje a upravuje podmienky, za ktorých je možné tento inštitút v správnom konaní použiť.

Dôvody Obnovy Konania

Zákon definuje niekoľko dôvodov, na základe ktorých je možné obnovu konania povoliť alebo nariadiť. Tieto dôvody sú taxatívne vymenované v § 62 ods. 1 Správneho poriadku.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Ad a) Nové Skutočnosti a Dôkazy:

Predmetný dôvod je možné použiť a obnovu konania uplatniť (teda podať návrh na povolenie obnovy konania), ak sa o skutočnostiach a dôkazoch, ktoré i keď existovali v dobe predchádzajúceho správneho konania, vyšli najavo až po vydaní právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Účastník konania ich však v čase správneho konania vôbec nepoznal, nemal o nich vedomosť a nemohol ich uplatniť bez svojho zavinenia.

Ad b) Vplyv Iného Konania:

V určitých prípadoch má vplyv na prebiehajúce správne konanie a rozhodovanie správneho orgánu iné konanie, prebiehajúce na inom orgáne. Správny orgán je oprávnený urobiť si o danej predbežnej otázke úsudok sám, alebo vyčkať na rozhodnutie iného orgánu.

Príklady:

• Veľmi častý problém viacerých správnych orgánov - zápis do katastra nehnuteľností. Katastrálny orgán v konaní o návrhu vkladu do katastra nehnuteľností si musí odpovedať na otázku, či je platná zmluva, ktorej predmetom je zmena vlastníka nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zápisu a vkladu do katastra.
• Ďalej ide o rôzne konania o osobnom stave, či o zmenu osobného stavu, konania o rozvode manželstva, konania týkajúce sa napr. starostlivosti o maloleté deti, ktoré majú následne vplyv a význam napr. pri určovaní a priznávaní zákonných dávok a pod. V takýchto prípadoch sa správny orgán, rozhodujúci napr. o dávkach, musí vysporiadať s predbežnou otázkou, ktorá môže po ukončení napr.

Ad c) Nesprávny Postup Správneho Orgánu:

Pri uplatnení tohto dôvodu obnovy konania účastníkom konania musí dôjsť k pochybeniu správneho orgánu, resp. k nesprávnemu postupu správneho orgánu. Nesprávnym postupom správneho orgánu je postup v rozpore s právnymi normami, ktorým sa odňala možnosť účastníkovi konania uplatňovať si v konaní všetky svoje práva.

Príklady:

• Správny orgán vôbec nepriznal osobe postavenie účastníka konania, hoci táto osoba mala byť účastníkom konania.
• Správny orgán nezisťoval v správnom konaní všetkých účastníkov konania, neupovedomil všetkých účastníkov konania o začatí konania.

Ad d) Vylúčenie Zamestnanca Správneho Orgánu:

Dôvodom uplatnenia obnovy konania v tomto prípade je ten fakt, že v správnom konaní konal a rozhodoval vylúčený zamestnanec správneho orgánu. Takýto zamestnanec vydal i rozhodnutie vo veci, ktoré sa stalo právoplatným. Vylúčeným zamestnancom v ponímaní správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania veci je taký zamestnanec správneho orgánu, o ktorom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti, vzhľadom so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania takejto veci alebo k zástupcom účastníkov konania. Takisto je v zmysle zákona z prejednávania a rozhodovania vo veci vylúčený i taký zamestnanec správneho orgánu, ktorý sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. V takýchto prípadoch vyvstáva opodstatnená otázka o objektivite a nezaujatosti daného zamestnanca správneho orgánu pri rozhodovaní veci. Avšak, na obnovu konania nepostačuje iba obava zo zaujatosti a nestrannosti zamestnanca správneho orgánu. Na to, aby sa mohlo aplikovať toto ustanovenie správneho poriadku, je nutné, aby zamestnanec bol riadne vylúčený z konania a rozhodovania vo veci a i napriek tejto preukázateľne deklarovanej skutočnosti, vo veci konal a vydal rozhodnutie. Ak proti takto vydanému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok a skutočnosť, že rozhodnutie vydal vylúčený zamestnanec správneho orgánu, mala alebo mohla mať podstatný vplyv na výsledok konania, je možné podať návrh na obnovu takéhoto konania.

Príklady:

• Ide o zamestnanca správneho orgánu, ktorý má pomer k veci. Znamená to, že zamestnanec môže mať alebo má osobný záujem na tom, aby sa v konkrétnej veci rozhodlo určitým spôsobom, ktorý zamestnancovi vyhovuje.
• Takisto môže ísť o pomer zamestnanca k účastníkom konania. Ide o príbuzenský vzťah k účastníkom konania, k ich zástupcom, čo môže mať vplyv na jeho objektivitu a úsudok, alebo sa môže jednať o priateľské vzťahy s účastníkmi konania a jeho zástupcami, či opačný prípad, môže ísť o nepriateľské vzťahy s účastníkmi konania a jeho zástupcami, ktoré takisto môžu ovplyvňovať rozhodovanie vo veci.
• Druhým dôvodom na vylúčenie zamestnanca z prejednávania vo veci je jeho účasť na konaní tej istej veci v prvom stupni i v druhom stupni konania.

Ad e) Nepravdivé Dôkazy alebo Trestný Čin:

K použitiu tohto ustanovenia správneho poriadku môže dôjsť v dvoch prípadoch. Návrh na obnovu konania možno podať v prípade, ak sa účastník konania dodatočne, po ukončení konania a po právoplatne vydanom rozhodnutí dozvedel o tom, že predmetné rozhodnutie sa opieralo o nepravdivé, falošné, neúplné dôkazy, ktorými môžu byť listinné doklady, svedecké výpovede, čestné vyhlásenia a pod. Tieto dôkazy zároveň mali podstatný vplyv na rozhodovanie správneho orgánu a na jeho rozhodnutie. Druhým dôvodom na obnovu konania je to, že sa rozhodnutie správneho orgánu dosiahlo trestným činom. Dôležité je, aby šlo o právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Spáchať ho môže zamestnanec správneho orgánu, účastník konania či iná osoba (svedok, znalec). Podstatou je, aby mal tento trestný čin spojitosť s nezákonným rozhodnutím v správnom konaní.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Príklady:

• Účastník konania sa po ukončení veci dozvedel o tom, že listina, ktorá bola doložená do spisu správnemu orgánu, bola falošná, sfalšovaná (so zámerom), svedecká výpoveď bola neúplná, falošná, nepravdivá…
• Boli vo veci použité fakty a skutočnosti, ktoré sa nezakladali na pravde, boli použité nepravdivé čestné vyhlásenia, nepravdivé znalecké posudky a pod.
• Ďalej môže ísť o prípad, kedy sa po ukončení veci zistí, že bolo vydané právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým sa zamestnanec, účastník konania, svedok, znalec, tlmočník či iná osoba, dopustila trestného činu, ktorý mal vplyv na rozhodnutie správneho orgánu, práve za účelom zmanipulovania tohto konania a výsledku konania.

Nariadenie obnovy konania z úradnej povinnosti

Obnovu konania možno podať nielen na základe podnetu, návrhu účastníka konania, ale i správny orgán z vlastného podnetu, z úradnej povinnosti môže iniciovať obnovenie konania. V takomto prípade, ak sa jedná o vlastný podnet správneho orgánu, hovoríme o nariadení obnovy konania, nie o povolení. Obnova konania sa povoľuje iba na návrh účastníka konania, nariaďuje sa správnym orgánom. I v tomto prípade však musí najprv dôjsť k naplneniu zákonom predpísaných podmienok a náležitostí. Podmienkou je všeobecný záujem na obnovení konania. Všeobecným záujmom sa má na mysli verejný záujem, záujem dotýkajúci sa verejnosti, týkajúci sa väčšiny. Tento záujem musí správny orgán vo svojom novom rozhodnutí, v jeho odôvodnení riadne zdôvodniť, vysvetliť. Samozrejme, nemožno opomenúť, že i správny orgán môže nariadiť obnovu konania iba z dôvodov, uvedených v § 63 ods.

Podanie Návrhu na Obnovu Konania

Zákon upravuje, že podnet na začatie obnovy konania môže podať len účastník. V návrhu na obnovu konania musí účastník uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Podanie je možné urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom (takéto podania je potrebné do troch dní doložiť i písomne). Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z neho musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie sa podáva na vecne a miestne príslušnom orgáne. Ak neobsahuje predpísané náležitosti, správny orgán vyzve účastníka na jeho doplnenie, prípadne na odstránenie jeho nedostatkov v určenej lehote.

Pri uvádzaní dôvodov obnovy konania je dôležité a potrebné, aby sa nielen uviedlo podľa akého ustanovenia § 62 ods. 1 Správneho poriadku účastník navrhuje povoliť obnovu konania, ale aby i popísal všetky skutočnosti a fakty, ktoré oprávňujú použitie tohto ustanovenia na obnovu konania, kedy sa o týchto skutočnostiach dozvedel a prečo ich neuplatnil v priebehu pôvodného konania, prečo mali tieto skutočnosti a fakty podstatný vplyv na priebeh konania a na výsledné rozhodnutie správneho orgánu.

Lehoty na Podanie Návrhu na Obnovu Konania

Správny poriadok uplatnenie inštitútu obnovy konania (či už povolenia alebo nariadenia) povoľuje iba v prípade dodržania vymedzeného zákonného časového limitu, lehôt. Rozlišuje objektívnu a subjektívnu lehotu. Vymedzenie subjektívnej lehoty sú tri mesiace a objektívnej lehoty tri roky. Subjektívna lehota, ktorá musí byť trojmesačná, plynie odo dňa, kedy sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy konania. Musí sa o dôvodoch dozvedieť, nepostačuje iba fakt, že o nich mohol alebo mal vedieť. Objektívna lehota, ktorá je trojročná, plynie odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Obe lehoty, subjektívna aj objektívna, sú prekluzívne, čo znamená, že ich márnym plynutím, právo zaniká. Stačí, ak zanikne jedna lehota a právo na obnovu konania zanikne. Napr. ak je dodržaná trojročná objektívna lehota, ale trojmesačná subjektívna už uplynula, nie je možné povoliť ani nariadiť obnovu konania. Zákon však povoľuje jednu výnimku pri objektívnej lehote.

Rozhodovanie o Obnove Konania

Podľa Správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. Vecne príslušným je teda v zmysle zákona ten správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval ako posledný. Ak pôjde o konanie správneho orgánu, voči rozhodnutiu ktorého sa neuplatnil opravný prostriedok, teda správny orgán prvého stupňa, rozhoduje tento správny orgán prvého stupňa. Ak bolo voči rozhodnutiu správneho orgánu podané odvolanie a o veci následne rozhodoval právoplatne odvolací správny orgán, obnova konania sa povolí alebo nariadi týmto druhostupňovým správnym orgánom.

Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti

Voči rozhodnutiu o povolení obnovy konania alebo nariadení obnovy konania možno podať takisto opravný prostriedok (odvolanie alebo rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy konania má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo. V takomto prípade sa výkon pôvodného rozhodnutia správneho orgánu odloží alebo zastaví, pokým sa nové rozhodnutie vo veci stane právoplatné.

Nové Konanie vo Veci

Ak sa právoplatne povolí alebo nariadi obnova konania, dochádza k druhému štádiu obnovy konania, ktorým je nové konanie vo veci. V podstate ide o druhé rozhodovanie v tej istej veci. Výsledkom obnoveného konania je nové rozhodnutie vo veci. Môžu nastať dve situácie. Po prvé, správny orgán, ktorý rozhoduje opätovne v totožnej veci, rozhodne inak, ako tomu bolo po prvý raz. Po druhé, správny orgán môže rozhodnúť presne tak, ako po prvý krát, v pôvodnom rozhodnutí. Novým rozhodnutím správneho orgánu, ktoré nadobudne právoplatnosť, sa ruší pôvodné rozhodnutie vo veci. Ak sa dôvod obnovy konania týka iba rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, rozhoduje tento správny orgán. Ak sa dôvod obnovy týka iba rozhodnutia a konania na odvolacom druhostupňovom orgáne, nové konanie uskutoční odvolací orgán. Ak sa dôvod obnovy konania týka iba konania pred odvolacím druhostupňovým orgánom, spojí sa rozhodnutie o obnove konania s novým rozhodnutím vo veci.

Situácie, kedy nie je možné uplatniť obnovu konania

Nie vždy je možné uplatniť inštitút obnovy konania. Zákon má na pamäti aj také situácie a skutočnosti, za ktorých nie je možné povoliť alebo nariadiť obnovu konania. V prvom prípade je okruh takéhoto občianskoprávneho alebo pracovnoprávneho konania upravený osobitnými právnymi predpismi. Môže ísť o také situácie, ktoré nastanú vtedy, ak v prípade nesúhlasu správneho orgánu nemôžu nadobudnúť právne účinky súkromnoprávne úkony účastníka konania - napr.

Príklady:

• Správny orgán rozhodnutím udelí súhlas alebo povolenie na výkon určitej činnosti. Táto činnosť následne oprávňuje subjekt, ktorému bolo vydané povolenie, na uzatvorenie zmlúv s inými inštitúciami, či subjektmi, s ktorými by však nebolo možné tieto zmluvy uzatvoriť, pokiaľ by subjekt nedisponoval platne vydaným povolením správneho orgánu. Týka sa to následne napr.

tags: #výpoveď #účastníkov #konania #správne #konanie