Vzor výpovede vo veci zločinu skrátenia dane a poistného: Komplexný prehľad

Nový Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., ktorý nahradil Trestný zákon č. 140/1961 Zb., priniesol zásadné zmeny v oblasti trestného práva, najmä v kontexte ekonomických trestných činov. Tento článok sa zameriava na praktické aspekty trestného práva, so zameraním na daňové trestné činy, zmenu dokazovania, zodpovednosť štatutárnych orgánov, vzor trestného oznámenia a postup prokurátora s účinnosťou od 1. januára. Cieľom je poskytnúť návod na správne chápanie nových zákonných ustanovení, pričom je dôležité si uvedomiť, že výklad orgánov činných v trestnom konaní a súdov môže byť rôzny.

Zmeny v Trestnom zákone a ich dopad

Posudzovanie trestnosti činu

Podľa § 2 nového Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania činu. Ak medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Priaznivejší zákon je ten, ktorý stanovuje nižšiu hornú hranicu trestnej sadzby, prípadne nižšiu dolnú hranicu trestnej sadzby. Ak sú hranice trestných sadzieb rovnaké, rozhoduje výška trestu, ktorý umožňuje uložiť skutková podstata trestného činu.

Nový Trestný poriadok a zmena dokazovania

Nový Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z. priniesol zmeny v dokazovaní, najmä v prípravnom konaní. Podľa § 564 NTP05 sa obžaloba podaná do 31. decembra prejednáva podľa starého Trestného poriadku. Vytvára sa priestor na špekulácie, pretože podľa NTP05 už prokurátor pred podaním obžaloby nemusí obvinenému dokázať spáchanie skutku. Naopak, obvinený musí pred podaním obžaloby dokázať, že nespáchal skutok, a to tak, aby to bolo nepochybné [§ 215 ods. 1 písm. c) NTP05]. Tento prístup sa zdá byť v rozpore so zásadou zisťovania skutkového stavu bez dôvodných pochybností uvedenou v § 2 ods. 10 NTP05.

Podľa Weinbergera, O.: Logické a metodologické základy důkazu v oboru práva. Stát a právo, 1967, č. 13, s. 202: Zistenie skutkového stavu bez dôvodných, závažných, rozumných pochybností je stavom tzv. praktickej istoty. Dôvodná pochybnosť je taká, ktorá by u rozumnej osoby zapríčinila, aby zaváhala alebo zastala pri vybavovaní dôležitej životnej záležitosti.

V prípravnom konaní je obvinenému upreté právo na také pochybnosti, ktoré nie sú dôvodné. Obvinený musí nespáchanie skutku dokázať tak, že o tom nesmú byť žiadne pochybnosti. Preto stúpa pravdepodobnosť, že prokurátori budú podávať obžaloby vo zvýšenej miere. Po vznesení obvinenia už nemôže trestné stíhanie zastaviť policajt, ale len prokurátor sám.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Úloha Ústavného súdu

Do 19. októbra Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie čl. 17 ods. 2 Ústavy v prípravnom konaní. Od tohto dátumu Ústavný súd tvrdí, že riešenie porušenia ústavných práv v predsúdnom konaní nie je v právomoci ústavného súdu, ale všeobecného súdu. Všeobecný súd bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť konania predchádzajúceho podaniu obžaloby.

Škoda pri ekonomických trestných činoch

Pri ekonomických trestných činoch má význam pojem škoda podľa § 124 NTZ05. Škodou sa rozumie ujma na majetku, reálny úbytok na majetku, ujma na zisku a pod. Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 8 000 Sk (cca 266 eur), škodou väčšou najmenej 80 000 Sk (cca 2660 eur) a škodou veľkého rozsahu najmenej 4 000 000 Sk (cca 133 000 eur).

Modelové situácie a ich právne posúdenie

Krádež vlámaním

Novostavbu rodinného domu vykradli dvaja páchatelia, ktorí odcudzili majetok v hodnote 30 000 eur. V prípade schválenia novely TZ bude musieť byť páchateľ krádeže odhalený v lehote do 3 rokov, inak dôjde k zániku trestnosti z dôvodu premlčania trestného stíhania. Ak bude páchateľ na základe DNA identifikovaný 5 rokov po skutku, poškodený prichádza o možnosť uspokojenia jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní.

Sprenevera peňažnej hotovosti

Banková úradníčka si privlastní z trezoru finančný obnos vo výške 340 000 eur. Vyšetrovanie ekonomickej trestnej činnosti trvá dlhší čas, zistenie a objasnenie môže trvať aj niekoľko rokov. Premlčacie lehoty 3 a 5 rokov, však tento fakt zohľadňujú. Osobitne to platí v situácii, keď v dôsledku zmeny škody a sadzieb viaceré trestné činy budú prečinmi, a preto nebude možné nasadiť ani ITP a prostriedky OPČ.

Porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku

Zamestnanec Ministerstva nakúpi v mene ministerstva 20 osobných automobilov za predraženú cenu, čím spôsobí škodu 300 000 eur.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Daňový podvod

Páchateľ podá daňové priznanie k DPH, pričom zahrnie faktúru za fiktívny nákup tovaru, čím mu vznikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 330 000 eur.

Neoprávnený zásah do počítačových systémov

Páchateľ prekonal zabezpečenie počítačových systémov a vymazal údaje, čím spôsobil škodu 80.000 eur.

Trestné oznámenie: Čo má obsahovať po novom

Vzor trestného oznámenia by mal obsahovať všetky relevantné informácie o skutku, páchateľovi a škode. Po novom, s ohľadom na zmeny v dokazovaní, je dôležité, aby trestné oznámenie obsahovalo aj dôkazy, ktoré svedčia o nespáchaní skutku obvineným. Trestné oznámenie by malo obsahovať:

• Identifikáciu oznamovateľa: Meno, priezvisko, adresa, kontakt.
• Popis skutku: Presný popis, kedy, kde a ako bol trestný čin spáchaný.
• Identifikáciu páchateľa: Ak je páchateľ známy, uviesť jeho meno, priezvisko, adresu, prípadne iné identifikačné údaje.
• Škoda: Presná výška škody, ktorá bola trestným činom spôsobená.
• Dôkazy: Všetky dostupné dôkazy, ktoré podporujú trestné oznámenie, vrátane svedeckých výpovedí, dokumentov, fotografií a pod.
• Dôkazy o nespáchaní skutku obvineným: Ak sú dostupné, uviesť aj dôkazy, ktoré svedčia o tom, že obvinený skutok nespáchal.

Postup prokurátora s účinnosťou od 1. januára

S účinnosťou od 1. januára má prokurátor podľa nového Trestného poriadku povinnosť preveriť trestné oznámenie a rozhodnúť o ďalšom postupe. Prokurátor môže:

• Začať trestné stíhanie: Ak existuje podozrenie, že bol spáchaný trestný čin.
• Odmietnuť trestné oznámenie: Ak nie je podozrenie zo spáchania trestného činu alebo ak je trestné stíhanie neprípustné.
• Zastaviť trestné stíhanie: Ak v priebehu trestného stíhania vyjde najavo, že nebol spáchaný trestný čin alebo že ho nespáchal obvinený.

Prokurátor je povinný postupovať nestranne a objektívne a zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností.

Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti

tags: #vypoved #vo #veci #zlocinu #skratenia #dane