
Výpoveď je jedným z bežných spôsobov skončenia pracovného pomeru, pričom ju môže podať ako zamestnávateľ, tak aj zamestnanec. Avšak, zákon kladie na zamestnávateľa určité obmedzenia, pokiaľ ide o dôvody výpovede. Na rozdiel od zamestnanca, ktorý môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez udania dôvodu, zamestnávateľ je limitovaný taxatívne vymedzenými dôvodmi v Zákonníku práce.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v zákone. Tieto dôvody sú presne definované v § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Medzi najčastejšie patria:
Častým dôvodom pre výpoveď danú zamestnávateľom je nadbytočnosť zamestnanca z organizačných dôvodov (§ 63 ods. 1 písm. b Zákonníka práce). Výpoveďou pre nadbytočnosť možno skončiť pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas, ako aj pracovný pomer na dobu určitú.
Pre platnosť výpovede je nevyhnutné dodržať určité podmienky, ktoré možno rozdeliť na všeobecné a osobitné.
Povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca. Vykonanie riadneho doručenia je mimoriadne významné pre účinnosť výpovede.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Príklad: Spoločnosť A, s.r.o. sa rozhodla pre pandémiu zrušiť pracovné miesto Martiny. Výpoveď jej bola doručená 15.3.2020, ktorú Martina odmietla prevziať. Spoločnosť A, s.r.o. môže považovať tento deň za deň doručenia výpovede.
Príklad: Spoločnosť A, s.r.o. sa rozhodla pre pandémiu zrušiť pracovné miesto Martiny. Dňa 20.3.2020 jej bola zasielaná výpoveď na adresu bydliska. Martina vedela o výpovedi, preto si zásielku neprevzala. Spoločnosti A, s.r.o. bola výpoveď vrátená ako nedoručiteľná až dňa 25.4.2020. Až týmto dňom je výpoveď doručená.
Na odstupné má zamestnanec nárok len ak to ustanovuje zákon alebo sa na tom so zamestnávateľom dohodne. Zo zákona má v prípade výpovede zamestnanec nárok na odstupné len v prípade ak ide o zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a pracovný pomer trval aspoň 2 roky.
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a je upravená v § 76 Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu odstupného, ako je stanovená zákonom.
Príklad: Zamestnancovi bola daná výpoveď pre rušenie pracovného miesta. Jeho pracovný pomer trval 3 roky. Patrí mu tak odstupné vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Dajme tomu, že priemerný mesačný zárobok zamestnanca bol 1 000 eur. Túto sumu je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi v nasledujúcom výplatnom termíne. K tejto sume je potrebné prirátať aj odvody do Sociálnej poisťovne (252 eur) a odvody do zdravotnej poisťovne (100 eur).
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Zamestnávateľ má tzv. ponukovú povinnosť, čo znamená, že pred výpoveďou z organizačných dôvodov je povinný ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu, a to prípadne aj na kratší pracovný čas, v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Práca by mala zodpovedať zdravotnému stavu, kvalifikácii a vzdelaniu zamestnanca.
Príklad: Spoločnosť A, s.r.o. zamestnáva Janu na pozícii kuchárky. V dôsledku organizačných zmien plánuje dať Jane výpoveď. A, s.r.o. má voľné pracovné miesto na pozícii upratovačky. Ak je táto práca pre Janu vhodná (z hľadiska jej zdravotného stavu a kvalifikácie) a Jana ju odmietne, spoločnosť A, s.r.o. si splnila svoju ponukovú povinnosť.
Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýto súhlas sa ale nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e).
Ak zamestnanec dostal od zamestnávateľa neplatnú výpoveď, má právo sa domáhať na súde určenia neplatnosti výpovede. Žalobu musí podať na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy.
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti
Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak Zákonník práce neustanovuje inak.
Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a dôvodu výpovede. Minimálna dĺžka výpovednej doby je jeden mesiac, avšak Zákonník práce pre určité prípady upravuje aj jej dlhšie minimálne trvanie.
Počas výpovednej doby trvá pracovný pomer, a teda aj všetky práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa. Ak by zamestnanec svojvoľne prestal chodiť do práce, potom mu môže zamestnávateľ vykázať absencie a skončiť s ním pracovný pomer okamžite. Tiež od neho môže žiadať náhradu škody.
tags: #vypoved #z #organizacnych #dovodov #podmienky