
Zákonník práce Slovenskej republiky upravuje skončenie pracovného pomeru, pričom kladie dôraz na ochranu zamestnancov v špecifických životných situáciách. Jedným z nástrojov tejto ochrany je inštitút zákazu výpovede počas tzv. ochrannej doby. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty výpovede zo služobného pomeru v kontexte ochrannej doby, pričom zohľadňuje relevantné ustanovenia Zákonníka práce.
Ochranná doba predstavuje obdobie, počas ktorého je zamestnanec zvýhodnený a zamestnávateľovi je zakázané dať mu výpoveď, a to aj v prípade, že sú splnené výpovedné dôvody. Cieľom je chrániť zamestnancov v situáciách, keď sú obzvlášť zraniteľní a potrebujú zvýšenú právnu ochranu.
Dôležité je zdôrazniť, že zákaz výpovede sa vzťahuje len na výpoveď danú zamestnávateľom. Zamestnanec má právo skončiť pracovný pomer výpoveďou aj počas plynutia ochrannej doby.
Zákonník práce rozlišuje viacero dôvodov, ktoré zakladajú zákaz výpovede, pričom každý z nich má špecifický vplyv na plynutie ochrannej doby.
Dočasná práceneschopnosť (PN) je jedným z najčastejších dôvodov zákazu výpovede. Posudzuje sa podľa predpisov o nemocenskom poistení a ide o stav, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoje doterajšie zamestnanie z dôvodu choroby alebo úrazu.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Zákaz výpovede sa uplatňuje len vtedy, ak si zamestnanec nespôsobil práceneschopnosť úmyselne, alebo pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok. V takom prípade je na zamestnávateľovi, aby preukázal, že k takejto situácii skutočne došlo.
Deň začiatku plynutia ochrannej doby je deň, kedy lekár uznal zamestnanca za práceneschopného a vystavil mu potvrdenie. Ochranná doba končí dňom ukončenia dočasnej práceneschopnosti.
Problematickou sa môže zdať situácia, kedy je zamestnancovi doručená výpoveď a neskôr v ten istý deň je uznaný za práceneschopného. Najvyšší súd SR sa zaoberal prípadom, kedy rozhodol, že výpoveď doručená zamestnancovi v deň, kedy bol vyhlásený za dočasne práceneschopného, je výpoveďou doručenou v ochrannej dobe a podlieha zákazu výpovede. V takom prípade má zamestnanec právo namietať neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde v lehote 2 mesiacov odo dňa skončenia ochrannej doby.
Obdobie ústavného ošetrovania alebo kúpeľnej liečby, trvajúce odo dňa podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu, až do dňa ich skončenia, je obdobím blízkym dočasnej práceneschopnosti a taktiež sa naň vzťahuje zákaz výpovede.
Ochrana tehotných žien a rodičov je v Zákonníku práce osobitne zdôraznená.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Za tehotnú sa žena považuje odo dňa, kedy písomne oznámila zamestnávateľovi svoje tehotenstvo a predložila o tom lekárske potvrdenie. Dovtedy sa na ňu zákaz výpovede nevzťahuje, a to ani v prípade, že o svojom tehotenstve sama nevedela.
Zákaz výpovede sa vzťahuje aj na ženu na materskej dovolenke, na ženu alebo muža na rodičovskej dovolenke, alebo na osamelú ženu alebo muža starajúcich sa o dieťa mladšie ako 3 roky.
Medzi ďalšie dôvody zákazu výpovede patrí:
Zákonník práce upravuje aj výnimky, kedy je možné dať zamestnancovi výpoveď aj počas ochrannej doby. Ide o situácie, kedy:
Je dôležité zdôrazniť, že pri výpovedi z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny musí mať zamestnávateľ preukázané, že zamestnanec skutočne porušil svoje povinnosti.
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti
Osobitnú pozornosť si vyžaduje skončenie pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím. V zmysle § 66 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.
Novela Zákonníka práce s účinnosťou od 1. apríla 2022 skrátila lehotu na udelenie súhlasu úradom práce na 7 dní. Zamestnávateľ je povinný bezodkladne oznámiť zamestnancovi so zdravotným postihnutím podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Ak úrad práce v lehote 7 dní nerozhodne, predpokladá sa, že udelil súhlas zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou.
Súhlas úradu práce sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď danú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa, alebo ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.
V prípade, že zamestnanec nastúpi na PN po skončení pracovného pomeru, vzniká otázka nároku na nemocenské dávky a trvania ochrannej lehoty.
Ochranná lehota po výpovedi je 7 dní od ukončenia pracovného pomeru. Ak zamestnanec ochorie v tejto lehote, má nárok na nemocenské dávky, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa od prvého dňa PN.
V prípade tehotných žien je ochranná lehota po skončení pracovného pomeru dlhšia, a to 8 mesiacov.