Ukončenie Prevádzky: Podmienky a Postup pre Podnikateľov

Podnikanie prináša rôzne situácie, ktoré si vyžadujú organizačné zmeny. Jednou z takýchto zmien je aj zatvorenie prevádzkarne, teda "kamennej predajne". Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a postupe pri ukončení prevádzky na Slovensku.

Povinnosti pred Zatvorením Prevádzky

Proces zatvorenia prevádzkarne sa začína niekoľko dní pred jej samotným zatvorením. Podnikateľ má totiž povinnosti ešte kým prevádzka funguje.

Oznámenie Obecnému Úradu

Najmenej sedem dní pred uzavretím prevádzky musí podnikateľ informovať príslušný obecný úrad o tomto kroku. Oznámenie sa spravidla podáva na predpísanom tlačive, ktorého vzor určí každá obec. Niektoré obce umožňujú aj elektronické podanie oznámenia. Na oznámenie je potrebné mať občiansky preukaz, kvalifikovaný elektronický podpis a nainštalovaný softvér eID klient. Na požiadanie spotrebiteľa je obec povinná poskytnúť mu informácie o zrušení prevádzkarne.

Informovanie Spotrebiteľov

V záujme ochrany spotrebiteľa je podnikateľ povinný informovať spotrebiteľov o ukončení prevádzky najneskôr sedem dní pred jej zatvorením. Táto informácia musí obsahovať dátum zatvorenia a možnosti riešenia prípadných reklamácií. Oznam musí byť umiestnený na viditeľnom mieste, kde je uvedená prevádzková doba, zvyčajne na dverách predajne. V ozname musí byť uvedené, kde a kto je povinný vyrovnať záväzky voči spotrebiteľom, najmä kde môže spotrebiteľ uplatniť svoju reklamáciu.

Ďalšie Náležitosti po Uzavretí Prevádzky

Po fyzickom uzavretí prevádzky je potrebné riešiť ďalšie administratívne a právne záležitosti.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Vysporiadanie so Zamestnancami

Dôležitým krokom je vysporiadanie vzťahov so zamestnancami. Možnosťou je dohoda o ich presune na iné pracovisko, prípadne ukončenie pracovného pomeru. Skončenie pracovného pomeru je možné iba spôsobom upraveným v Zákonníku práce, a to konkrétne v § 59. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, s nárokom na odstupné. Výpoveď musí byť podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákonníka práce a musí byť v nej aj uvedené odstupné podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce. Okrem výpovede je ďalšou možnosťou skončenia pracovného pomeru dohodou (§ 60 ZP). V dohode by mal byť uvedený aj dôvod skončenia, teda zrušenie prevádzky zamestnávateľa. V tom prípade zamestnancovi zostáva nárok na odstupné.

Zamestnávateľ môže rozhodnúť o zrušení svojej prevádzky okamžite, tým ale automaticky neskončí pracovný pomer so zamestnancami a ich pracovný pomer bude stále trvať. Ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, je daný výpovedný dôvod na strane zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.

Ak dá zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Nárok na odstupné má len ten zamestnanec, s ktorým sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Výpovedná doba zamestnanca vo vyššie uvedených prípadoch je dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov a tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov. Ak bola zamestnancovi daná výpoveď z vyššie uvedených dôvodov, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba.

Ak zamestnanec, ktorému dá zamestnávateľ výpoveď z dôvodu zrušenia prevádzky, nepožiada o skončenie pracovného pomeru dohodou ešte pred začiatkom plynutia výpovednej doby, pracovný pomer bude ďalej trvať aj počas výpovednej doby a skončí sa až jej uplynutím. Ak zamestnávateľ už prevádzku zrušil, nezanikajú jeho povinnosti voči zamestnancovi. Jednou zo základných povinností zamestnávateľa v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 Zákonníka práce, je prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy a platiť mu za vykonanú prácu mzdu. Ak zamestnávateľ pre zamestnanca nemá prácu, táto situáci sa označuje ako prekážky v práci na strane zamestnávateľa. V prípade, že takáto skutočnosť nastane, v zmysle ustanovenia § 142 ods.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Oznámenie Živnostenskému Úradu

Informáciu o zrušení prevádzkarne je potrebné doručiť živnostenskému úradu najneskôr do pätnástich dní po jej zatvorení. Ak spolu s prevádzkarňou zaniká aj funkcia zodpovedného zástupcu, túto skutočnosť je tiež potrebné oznámiť.

Oznámenie Daňovému Úradu

Lehota na oznámenie zrušenia prevádzkarne daňovému úradu je 30 dní. S daňovým úradom je potrebné riešiť aj prípadné ukončenie používania elektronickej registračnej pokladnice. Podnikateľ, ktorý ukončí prevádzku elektronickej registračnej pokladnice, je povinný ako prvé požiadať servisnú organizáciu o jej ukončenie, v rámci ktorého servisná organizácia ukončenie prevádzky elektronickej registračnej pokladnice zaznamená aj do knihy elektronickej registračnej pokladnice s uvedením dátumu. Podnikateľ má povinnosť oznámiť ukončenie prevádzky elektronickej registračnej pokladnice daňovému úradu najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po ukončení jej prevádzky. Tretia povinnosť je spojená s údajmi z pamäte pokladnice, ktoré podnikateľovi odovzdá na dátovom nosiči servisná organizácia. Podnikateľ ich musí prevziať a uchovať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

Oznámenie Ďalším Úradom a Organizáciám

Zrušenie prevádzkarne, ktorá pracovala s potravinami, je potrebné oznámiť aj Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Zrušenie schválenej prevádzkarne je potrebné riešiť aj so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky. Taktiež netreba zabúdať na oznamy dodávateľom energií, či ďalších služieb ako napríklad poisťovne.

V závislosti od druhu živnosti môže mať podnikateľ oznamovaciu povinnosť aj voči ďalším úradom či organizáciám.

Zrušenie Živnosti

Rovnako ako založenie živnosti, aj jej zrušenie upravuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“). Živnostenské oprávnenie zaniká dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania.

Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti

Online Zrušenie Živnosti

Na zrušenie živnosti je možné využiť aj špecializované firmy, ktoré vybavia všetky potrebné formality online za vás. Ak ho nemáte, je možné oň požiadať aj dodatočne, na oddelení dokladov na polícii či na klientskych centrách. Obvykle v priebehu pár dní dostanete potvrdenie o ukončení podnikania v elektronickej forme do svojej elektronickej schránky.

Osobné Zrušenie Živnosti

Je vhodné, ak si vopred stiahnete a vyplníte formulár Oznámenie o ukončení podnikania. Nezabudnite si so sebou vziať občiansky preukaz. Potvrdenie o ukončení podnikania dostanete na počkanie alebo k dátumu uvedenému v oznámení. Poznámka: Oznámenie o ukončení podnikania je možné doručiť aj poštou, potrebné je však rátať s dňami, keď bude zásielka v preprave. Ideálne riešenie pre tých, ktorí sa nechcú zaoberať elektronickými službami štátu, prípadne nemajú na to potrebné vybavenie. Nevýhodou je, že vybavenie zrušenia podnikania nevybavíte na akomkoľvek živnostenskom úrade, ale len na tom, ktorý je miestne príslušný k vášmu trvalému bydlisku.

Ďalšie Povinnosti po Zrušení Živnosti

Aj napriek tomu, že živnostenský úrad oznámi zrušenie živnosti daňovému úradu, máte povinnosť do 30 dní odo dňa zrušenia živnosti požiadať o zrušenie registrácie na daň z príjmov. Svoje rozhodnutie ďalej nepokračovať v podnikaní určite oznámte svojim zákazníkom, ale aj obchodným partnerom. Rovnako ako vy už nebudete fakturovať, ani na neexistujúci subjekt už nebudú môcť byť vystavované faktúry, napr. Namieste je tiež zrušenie živnostenského účtu, ak ste ho mali založený. Dôležité je, že ak ukončíte svoju živnosť (a nepokračujete napríklad ako s. r. o.), nemôžete už ďalej podnikať. Ak by ste totiž vykonávali podnikateľskú činnosť bez živnosti, hrozí vám pokuta za neoprávnené podnikanie.

Vo formulári oznámenia o ukončení podnikania označujete aj vašu zdravotnú poisťovňu, aby jej živnostenský úrad zrušenie živnosti mohol oznámiť. Dňom ukončenia živnosti zaniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Čo sa týka zdravotného poistenia, to musí mať fyzická osoba pokryté každý jeden deň v roku. Znamená to, že ak už si neplatíte zdravotné odvody ako živnostník, musíte mať iného platiteľa poistného - zamestnávateľa, štát (napr.

Daň vysporiadate klasicky až po skončení kalendárneho roka, spravidla v marci (v prípade odkladu až do júna). Do daňového priznania budú vstupovať všetky vaše príjmy za daný kalendárny rok, vrátane tých zo živnosti. Skoršiu lehotu si však postrážte pri dani z motorových vozidiel. Ak ste využívali auto na podnikanie, musíte podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel do jedného mesiaca po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom ste ukončili podnikanie.

Ak ste súčasne platiteľom DPH, musíte ukončiť aj registráciu na túto daň - použijete na to tento formulár. V poslednom zdaňovacom období (mesiaci či štvrťroku) vám však vzniká povinnosť vysporiadania DPH - môže sa tak napríklad stať, že budete musieť odviesť DPH z majetku, pri ktorom ste si DPH v minulosti odpočítali (napr. Je vhodné, ak sa ešte predtým poradíte s vaším účtovníkom, aby ste nezostali nepríjemne prekvapení.

Ak to s podnikaním ešte neplánujete definitívne „zabaliť“, môžete zvážiť tiež pozastavenie živnosti na určitý čas. Doba prerušenia je bez obmedzení a závisí len od vás. Zároveň máte možnosť kedykoľvek v priebehu pozastavenia oznámiť živnostenskému úradu zmenu doby pozastavenia. Ak už živnosť zrušíte a v budúcnosti by ste sa k nej chceli vrátiť, musíte celý proces založenia absolvovať nanovo.

Mnoho Slovákov a Sloveniek má založenú živnosť v okolitých krajinách, napríklad v Rakúsku. Napríklad, ak poskytujete v Rakúsku opatrovateľské služby a ďalej ich poskytovať nebudete, živnosť zrušíte na príslušnom živnostenskom oddelení, ktoré nájdete v obciach na tzv. Následne vám končí aj povinné zdravotné a sociálne poistenie, a to ku koncu mesiaca, v ktorom bola živnosť zrušená.

Zrušenie Zamestnávateľa

Vzhľadom na ekonomické podmienky a vysokú konkurenciu na trhu často dochádza k zániku právnických osôb ako podnikateľov alebo mnoho osôb prestáva vykonávať podnikateľskú činnosť ako živnostníci. Takáto situácia je vždy nepríjemná a vyžaduje si vykonanie viacerých krokov zo strany podnikateľa. Problematickejšie pre podnikateľa je, ak je súčasne aj zamestnávateľom a musí v súvislosti so svojim zánikom vyporiadať aj pracovnoprávne vzťahy. Je nevyhnutné uvedomiť si, že zrušenie zamestnávateľa neznamená skončenie pracovného pomeru zamestnancov, ktorých sa zrušenie týka.

Zo strany zrušujúceho sa zamestnávateľa, je potrebné ukončiť každý jeden pracovný pomer v súlade s ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom a účinnom znení (ďalej ako „Zákonník práce“). Zákon umožňuje v takomto prípade aplikovať inštitút výpovede alebo dohody zamestnávateľa s dotknutým zamestnancom na skončení pracovného pomeru. Situácia je pre zamestnávateľa zložitejšia, ak dôjde k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou, kedy musí pred skončením uplynúť výpovedná doba. Pre úplnosť dodávame, že dohoda je dvojstranný právny úkon a výpoveď je úkonom jednostranným.

Typické pre výpoveď zo strany zamestnávateľa je, že ten ju môže dať len v zákone odôvodnených prípadoch a dôvod výpovede musí v čase podania výpovede existovať, to znamená, že zamestnávateľ musí preukázať svoje zrušenie, resp. Zamestnávateľ deklaruje svoje zrušenie prijatím rozhodnutia o zrušení zamestnávateľa. Pri prijímaní rozhodnutia by mal zamestnávateľ zohľadniť plynutie výpovednej doby, a to dva resp. tri mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola výpoveď doručená zamestnancovi.

Istou logickou výhodou na strane zamestnávateľa je, že pri skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu zrušenia zamestnávateľa, zákon umožňuje skončiť pracovný pomer aj vo vzťahu k dočasne práceneschopnému zamestnancovi, zamestnancovi na materskej či rodičovskej dovolenke. Inými slovami pri tomto výpovednom dôvode, sa ustanovenie o tzv. ochrannej dobe neaplikuje (§ 64 ods. 3 Zákonníka práce). Ako naznačujeme vyššie, skončenie pracovného pomeru je potrebné skoordinovať s dňom, ku ktorému nastáva zrušenie zamestnávateľa. Je potrebné zrušenie subjektu zamestnávateľom plánovať vopred, ideálny stav je, ak ku dňu zrušenia dôjde k uplynutiu výpovedných dôb, resp.

V praxi nastávajú aj situácie, kedy zamestnávateľ zanikne pred uplynutím výpovedných dôb. Napriek tomu, že počas výpovednej doby pracovný pomer trvá a zamestnávateľ je povinný prideľovať prácu, takúto situáciu vylúčiť nemožno. V prípade, ak zamestnávateľ neprideľuje prácu zamestnancom, ide o inú prekážku na strane zamestnávateľa v súlade s ustanovením § 142 Zákonníka práce. Pri tomto druhu prekážky zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, a tak na strane zamestnávateľa vznikajú nevyporiadané nároky z pracovnoprávnych vzťahov.

Ak dochádza k zrušeniu zamestnávateľa s právnym nástupcom bez likvidácie (právnickej osoby) pracovnoprávne vzťahy a záväzky prechádzajú na právneho nástupcu zrušujúceho sa zamestnávateľa. Ustanovenia v Zákonníku práce o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz. Ak sa zamestnávateľ zrušuje bez právneho nástupcu, a to likvidáciou v zmysle § 31 ods. Je prirodzené, že k zániku zamestnávateľa právnickej osoby nedochádza okamžite, čo dokazuje i judikatúra, ktorá považuje zrušenie zamestnávateľa za postupný proces (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

V prípade ak k zrušeniu zamestnávateľa dochádza rozhodnutím štátneho orgánu v zmysle ustanovenia § 31 ods. V praxi nastávajú situácie, kedy k likvidácii právnickej osoby nedôjde zo zákonných dôvodov, a to napr. ak spoločnosť nemá žiadny majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. V zásade, ak zamestnávateľ zaniká bez právneho nástupcu a neprebehne jeho likvidácia zo zákonných dôvodov (je bezmajetný) záväzky zamestnancov budú uspokojené dávkou garančného poistenia podľa osobitného predpisu, t. j. zákona č. 461/2003 Z. z. Osobitne podmienky nastavajú ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, resp. na strane zamestnávateľa dôjde k hromadnému prepúšťaniu, kedy zákon ukladá zamestnávateľovi ďalšie povinnosti v súvislosti s jeho zrušením, resp.

Nárok na Odstupné

Zamestnancovi, s ktorým dochádza k skončeniu pracovného pomeru z dôvodu zrušenia zamestnávateľa, patrí odstupné v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 Zákonníka práce. Nárok na odstupné má pri tomto výpovednom dôvode aj zamestnanec, ktorý pracovný pomer skončil so zamestnávateľom dohodou, z dôvodu jeho zrušenia, resp. o uzavretie takejto dohody požiadal. Pri dohode je výška odstupného určená odlišne, a to „priaznivejšie pre zamestnanca“. V ustanovení § 76 ods.

tags: #vypoved #zrusenie #prevadzky #podmienky