
V článku si priblížime podmienky nároku na nemocenské dávky, posudzovanie rozhodujúceho obdobia, výpočet denného vymeriavacieho základu a samotnej náhrady príjmu, ktorú platí zamestnávateľ, ale aj nemocenskej dávky, ktorú vypláca zamestnancovi Sociálna poisťovňa.
Nárok na nemocenské dávky má:
Ochranná lehota je spravidla 7 dní, prípadne toľko dní, koľko trval pracovný pomer. Ochranná lehota pre poistenkyne, ktorým skončil poistný pomer v čase tehotenstva, je 8 mesiacov.
Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.
Nárok na výplatu nemocenského sa uplatňuje predložení žiadosti - II. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ potvrdeného lekárom zdravotníckeho zariadenia. (Doklad sa skladá z piatich dielov).
Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky pre zdravotne postihnutých
Podobný postup je aj v prípade predkladania dokladov „Preukaz o trvaní DPN (cez mesiac)“, ukončenie DPN - diel IV.
Nárok na nemocenské zaniká:
Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (v niektorých prípadoch z pravdepodobného vymeriavacieho základu - PDVZ).
DVZ - denný vymeriavací základ je spravidla podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. (bližšie v § 138 zákona č. 461/ Z. z. v znení neskorších predpisov)
Ošetrovné je poskytované z dôvodu celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky) alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku.
Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje dĺžka práce váš dôchodok?
Nárok na ošetrovné sa uplatňuje predložením žiadosti - I. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Žiadosť o ošetrovné“, potvrdenej lekárom zdravotníckeho zariadenia a žiadateľ je povinný vyplniť a podpísať vyhlásenie. (Tlačivo sa skladá z dvoch dielov).
Skončenie potreby ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku nahlasuje prostredníctvom druhej časti - II. Potvrdenie o skončení potreby ošetrovania/starostlivosti.
Určuje sa ako pri nemocenskom z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Poskytuje sa od 1. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Dávka sa poskytuje z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. „Žiadosť o materské“ vystavuje lekár zdravotníckeho zariadenia, pred predložením žiadosti je fyzická osoba povinná vyplniť a podpísať vyhlásenie. Žiadosť o materské sa predkladá prostredníctvom zamestnávateľa u zamestnancov, SZČO, DNPO a fyzické osoby v ochrannej lehote predkladajú žiadosť priamo v pobočke Sociálnej poisťovne.
Materské je 65 % DVZ alebo PDVZ od prvého dňa nároku. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. Poistenec si môže uplatniť nárok na materské 6. až 8. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeného lekárom, v prípade nároku na dávku v ochrannej lehote 6. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Ak porodila skôr odo dňa pôrodu.
Prečítajte si tiež: Zabezpečte si dôchodok
Obdobie nároku na materské nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu.
Nemocenská dávky sa poskytuje zamestnankyni, ak:
Na vyrovnávaciu dávku má nárok len zamestnankyňa, ktorá si uplatňuje nárok na žiadosti „Žiadosť o vyrovnávaciu dávku“ potvrdenom lekárom zdravotníckeho zariadenia.
Vyrovnávacia dávka sa určuje z mesačného vymeriavacieho základu (MVZ). 55 % z rozdielu medzi MVZ (30,4167- násobok DVZ) a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.
Sociálna poisťovňa vypláca mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Medzi príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú od dane oslobodené a nie sú zdaniteľným príjmom, patrí od 1. januára 2004 aj náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o náhrade príjmu“).
Podľa tohto zákona nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej práceneschopnosti.
Výška náhrady príjmu je od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Od štvrtého do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je to 55 % denného vymeriavacieho základu.
V kolektívnej zmluve uzatvorenej podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, možno podľa § 8 ods. 2 zákona o náhrade príjmu dohodnúť dennú výšku náhrady vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa zákona o sociálnom poistení. Možno teda povedať, že zamestnávateľ, ktorý poskytuje náhradu príjmu, je oprávnený poskytnúť aj vyššiu dennú výšku náhrady príjmu, avšak táto zvýšená suma musí byť dohodnutá v kolektívnej zmluve.
Zamestnankyňa bola 6 dní práceneschopná. Pretože dĺžka práceneschopnosti nepresiahla 10 dní, náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti jej vyplatí zamestnávateľ. Ak zamestnávateľ poskytol náhradu príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, táto zvýšená suma nebola dohodnutá v kolektívnej zmluve, zamestnávateľom nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu, zvýšená náhrada príjmu nie je od dane z príjmov oslobodená.
Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Od 1. januára 2024 platí povinnosť vystavovať ePN pre všetkých lekárov:
Cieľom ePN je zjednodušenie a zefektívnenie procesu potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnanec nemusí lekára kontaktovať telefonicky len z dôvodu vystavenia ePN.
ePN je elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Vďaka ePN nie je potrebné papierové tlačivo doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Údaje z ePN sa automaticky prenesú do Sociálnej poisťovne, ktorá následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. ePN slúži ako potvrdenie o dočasnej PN a tiež ako žiadosť o nemocenskú dávku.
Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní. Zamestnávateľ môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
Je dôležité vedieť, že okrem náhrady príjmu pri PN existujú aj ďalšie príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. Medzi ne patria:
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.
Osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy, ak si nesplnila povinnosť uloženú zákonom (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená) alebo ak prijímala dávku alebo jej časť, hoci vedela alebo mala…