Veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách: Prehľad a dôsledky

Jednou zo zásadných noviniek v spotrebiteľskej úprave je ustanovenie povinnej minimálnej veľkosti písma používaného v spotrebiteľských zmluvách. Od doručenia návrhu zákona do parlamentu až po schválenie v treťom čítaní neubehli ani tri mesiace.

Zavedenie minimálnej veľkosti písma

Zákonom č. 106/2014 Z. z. bola do § 53c Občianskeho zákonníka vložená nová veta, ktorá stanovuje, že ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis.

Nariadenie vlády a jeho špecifiká

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. stanovuje, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Touto výškou sa rozumie vzdialenosť medzi spodnou a hornou líniou (tzv. doťažnicou) malého písma bez diakritiky. Príklad: Vo vete "Slovensko je členom Európskej únie" sa minimálna výška textu vzťahuje na písmená ako o,v,e,n,s. Písmená č, k, j, ú musia byť preto zákonite vyššie. Zároveň platí pravidlo, že predmet a cena plnenia nesmú byť v spotrebiteľskej zmluve uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Aj keď bude takmer celá zmluva napísaná písmom vo veľkosti 5 milimetrov, označenie tovaru či služby a cena nesmú byť nikdy menšie (aj keď bude podmienka výšky minimálne 1,9 milimetrov splnená).

Dôvodová správa paragrafové znenie nariadenia vlády dopĺňa informáciou, že výška písma sa má vzťahovať na strednú výšku písma. Strednú výšku môžeme definovať ako vzdialenosť takzvaného účiaria od strednej doťažnice.

Problémy s pôvodným návrhom

Pôvodný návrh nariadenia vlády počítal s tým, že veľkosť písma bude stanovená v bodoch. Požadovaná minimálna veľkosť bola určená na 12 bodov. Tento návrh sa však v rámci medzirezortného pripomienkového konania stretol s kritikou a predkladateľ napokon svoj pôvodný návrh zmenil. Stanovenie veľkosti písma v bodoch totiž naráža na dva problémy. Prvým je určenie toho, čo sa považuje za bod. Existujú dve základné typografické merné sústavy a každá má vlastnú veľkosť bodu. Druhým problémom je skutočnosť, že veľkosť v bodoch určuje veľkosť tzv. kuželky, a nie veľkosť písma. Proporcionálne rozloženie písmovej osnovy je pri každom type písma iné a dáva mu osobitý charakter. Pri rovnakej veľkosti v bodoch je preto svetlá výška každého typu písma iná a závisí od konštrukcie znakov. Pripomienky Slovenskej asociácie poisťovní preto smerovali aj k tomu, aby predkladateľ prehodnotil pôvodne navrhovanú konštrukciu. Ako alternatíva bol navrhnutý koncept, ktorý vychádza z tzv. strednej výšky písma. Vzájomný pomer veľkosti strednej výšky k dĺžke horných a dolných doťahov má totiž značný vplyv na čitateľnosť písma. Čím je stredná výška písma väčšia, tým menšie sú horné a dolné doťahy. Písma s väčšou strednou výškou sú preto čitateľnejšie aj v menších veľkostiach.

Prečítajte si tiež: Ako správne odfotiť preukaz ZŤP

Rozsah pôsobnosti a aplikácia

Pri skúmaní dopadov novej úpravy § 53c je potrebné v prvom rade zodpovedať prvotnú otázku, na aké zmluvy sa vzťahuje. Základná odpoveď na túto otázku znie, že na spotrebiteľské zmluvy, teda iba zmluvy uzavierané so spotrebiteľom. Na prvý pohľad teda možno vylúčiť akékoľvek zmluvy uzavierané s podnikateľmi a s právnickými osobami. Podrobnejší pohľad však už taký jednoznačný nie je.

Definícia spotrebiteľa

Smernica 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vymedzuje spotrebiteľa ako akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Definícia spotrebiteľa podľa smernicovej úpravy je pomerne úzka a takmer všetky úkony fyzickej osoby podnikateľa vzťahujúce sa na výkon jeho podnikateľskej činnosti (teda aj uzavieranie poistných zmlúv, ktoré sa vzťahujú napr. na majetok využívaný pri podnikaní alebo zodpovednosť z vykonávanej podnikateľskej činnosti) budú vylúčené spod spotrebiteľskej ochrany.

Slovenský zákonodarca však pri transpozícii smernice neprevzal vymedzenie spotrebiteľa doslovne. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka platí, že za spotrebiteľa sa považuje taká fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vymedzenie spotrebiteľa v Občianskom zákonníku je teda podľa jazykového výkladu širšie ako jeho komunitárne poňatie. Pod ochranu spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka by preto mohli spadať aj zmluvy, ktoré síce podnikateľ uzatvára v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti, ale mimo vymedzeného predmetu podnikania.

K. Csach v tejto súvislosti uvádza, že iba taká podnikajúca fyzická osoba by mala byť považovaná za spotrebiteľa a chránená, ktorá v konkrétnom vzťahu vystupuje ako neprofesionál a ktorej postavenie by v takom vzťahu nebolo odlišné od bežného konzumenta. Takýto prístup by nebol v Európe bežný, ale ani jediný. Napr. vo Veľkej Británii je podľa britskej judikatúry spotrebiteľom aj osoba podnikajúca, ak robí úkon, ktorý nie je predmetom jej vlastnej podnikateľskej činnosti a nerobí ho pravidelne či často. V praxi tak môže dochádzať k prípadom, keď bude problematické identifikovať, či ide o prípad, keď sa podnikajúca fyzická osoba považuje za spotrebiteľa. V niektorých prípadoch môže mať poistná zmluva zmiešaný charakter. Preto je hodnotenie obchodov s fyzickou osobou - podnikateľom postavené na úroveň individuálneho posudzovania. Ak poisťovňa používa na podnikateľské produkty predtlačenú formulárovú zmluvu, bude pre ňu jednoduchšie a bezpečnejšie použiť v zmluve veľkosť písma ustanovenú na spotrebiteľské zmluvy.

Skupinové poistné zmluvy

Ďalšou množinou s otáznym postavením sú skupinové poistné zmluvy. Skupinové poistné zmluvy sa vo väčšine prípadov uzavierajú medzi poisťovňou na jednej strane a právnickou osobou (poistníkom) na strane druhej. Môžeme ich rozdeliť do dvoch hlavných kategórií: prvá kategória zahŕňa skupinové zmluvy, ktorými poistník poskytuje poisteným určitý benefit (napríklad zamestnávateľ uzavrie skupinové úrazové poistenie pre svojich zamestnancov) a do druhej kategórie patria skupinové zmluvy, prostredníctvom ktorých poistník poskytuje svojim klientom poistenie ako doplnkovú službu k hlavnej službe (napríklad poistenie predĺženej záruky na zakúpený tovar, poistenie schopnosti splácať poskytnutý úver alebo cestovné poistenie k platobnej karte).

Prečítajte si tiež: Sociálny systém a disponibilný dôchodok

Právnické osoby od roku 2008 nie sú v Slovenskej republike pokryté spotrebiteľskou ochranou a aj právny názor Súdneho dvora Európskej únie je pri výklade smernice 93/13EHS nekompromisný. Napriek tomu môžeme očakávať, že najmä pri skupinových zmluvách spadajúcich do druhej kategórie bude mať súdna prax tendenciu zabezpečiť spotrebiteľovi rovnaký štandard ako pri individuálnych zmluvách.

Dokumenty, na ktoré sa vzťahuje povinnosť

Pre aplikačnú prax bude dôležité ustáliť, na ktoré dokumenty sa vzťahuje povinnosť dodržiavať ustanovenú minimálnu veľkosť písma. Znenie § 53c Občianskeho zákonníka po novom v druhej vete vymedzuje, že povinnosť platí pre „ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia“. Zo znenia vyplýva, že režim minimálnej veľkosti písma sa uplatňuje na všetky dokumenty, ktoré majú charakter zmluvného dokumentu, teda z právneho pohľadu tvoria súčasť zmluvy.

Použitím výkladového pravidla argumentum a contrario naopak dospejeme k záveru, že povinnosť používať ustanovenú minimálnu veľkosť písma nie je potrebná v dokumentoch, ktoré nemajú charakter zmluvného dokumentu (typicky napríklad informačné materiály).

Príklady dokumentov

• všetky dokumenty, ktoré obsahujú esenciálne náležitosti poistnej zmluvy podľa § 788 Občianskeho zákonníka (návrh poistnej zmluvy, akceptácia poistnej zmluvy, všetky druhy poistných podmienok, zmluvné podmienky, informácia o výške odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm.
• dokumenty, ktoré obsahujú vymedzenie ďalších práv a povinností zmluvných strán (napr.
• dokumenty, ktoré za súčasť zmluvy označuje samotná poistná zmluva (napr.
• dokumenty, na základe ktorých dochádza k zmene v obsahu poistnej zmluvy (dodatky k poistnej zmluve, resp. formulár o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy podľa § 37 ods. 3 zákona 8/2008 Z. z.
• predzmluvné informačné dokumenty podľa § 792a Občianskeho zákonníka a § 4 zákona č. 266/2005 Z. z.
• dokumenty finančného agenta (dokumenty obsahujúce požiadavky a potreby klienta podľa § 32 a informačné dokumenty podľa § 33 zákona č. 186/2009 Z. z.

Najmä pri predzmluvných informačných dokumentoch určených klientovi je možné očakávať námietky voči tomuto záveru s odôvodnením, že ani informačné dokumenty by nemali byť vyhotovené akýmkoľvek drobným písmom. S týmto argumentom možno súhlasiť, jeho oprávnenosť však nemôže znamenať rozšírenie aplikácie § 53c Občianskeho zákonníka aj na dokumenty, ktoré nemajú povahu zmluvného dokumentu. Keďže účelom predzmluvných informačných povinností je poskytnúť záujemcovi o poistenie dostatočné informácie potrebné na rozhodnutie o tom, či uzavrie poistnú zmluvu, tieto informácie by sa mali poskytnúť spôsobom, ktorý zabezpečí, že pre bežného záujemcu budú tieto informácie čitateľné.

Ktoré texty podliehajú povinnej minimálnej veľkosti písma

Nemenej dôležité je tiež určiť, ktoré texty podliehajú povinnej minimálnej veľkosti písma. Znenie druhej vety v § 53c Občianskeho zákonníka nám na vyriešenie tejto oblasti ponúka iba jedno slovo: „ustanovenia“. Poistné zmluvy majú ešte stále vysoký podiel predtlačených formulárových zmlúv, ktoré sa vypĺňajú ručne a obsahujú okrem samotného zmluvného textu aj rôzne ďalšie prvky. V kontexte predchádzajúcich úvah možno dôjsť k záveru, že minimálne stanovenou veľkosťou písma musia byť uvedené všetky texty, ktoré po právnej stránke tvoria súčasť poistnej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Ako správne odfotiť preukaz ZŤP?

Zároveň možno do tejto kategórie zaradiť pokyny alebo vysvetlivky pre klienta, ktoré majú právny význam (napr. pokyny na správne vyplnenie zdravotného dotazníka, vysvetlenie niektorých zdravotných diagnóz).

Príklady textov, ktoré nemusia spĺňať minimálnu veľkosť písma:

• vysvetlivky, poznámky pod čiarou, návod na vyplnenie tlačiva, ak nemá právny význam (napr. pomocné evidenčné čísla
• pokyny pre sprostredkovateľa, ktoré nemajú právny význam (napr.

Dôsledky nedodržania minimálnej veľkosti písma

Porušenie povinnosti podnikateľa používať dostatočne veľký text v zmluvách a súvisiacich obchodných dokumentoch zákon trestá zneplatnením celej zmluvy. V danom prípade ide o tzv. absolútnu neplatnosť zmluvy zo zákona, spotrebitelia sa teda nemusia domáhať toho, aby neplatnosť zmluvy vyslovil súd. Ak napriek neplatnosti zmluvy dôjde k vzájomnému plneniu (dodávateľ dodá objednaný tovar a spotrebiteľ zaplatí), strany môžu vzájomne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia (vrátenie tovaru i peňazí).

Pokuty od SOI

Ak nie sú splnené podmienky ohľadne minimálnej výšky písma v spotrebiteľských zmluvách, podnikatelia sa okrem automatickej neplatnosti zmluvy vystavujú tiež riziku postihu zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie. Tá v závislosti od závažnosti porušenia zákona môže uložiť pokutu až do výšky 66 400 EUR. Prípady, kedy Slovenská obchodná inšpekcia uložila nemalú pokutu za nečitateľnosť textu v zmluve či reklamnom letáku, nie sú ojedinelé.

Právne predpisy, ktoré problematiku upravujú

• § 53c zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v platnom znení
• § 1b Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.

Vplyv na spotrebiteľov a obchodníkov

Čo však táto legislatívna zmena prinesie pre spotrebiteľa a pre obchodníkov? Na prvý pohľad sa táto zmena javí ako ďalší krok v záujme ochrany spotrebiteľa. Zákonodarcovi nemožno vytknúť snahu poskytnúť ďalšiu ochranu spotrebiteľom, ktorým nečitateľné písmo v spotrebiteľských zmluvách spôsobovalo problémy pri samotnom čítaní textu zmluvy.

To, čo táto právna úprava nezmení, sú samotní spotrebitelia. Je naivné si myslieť, že spotrebiteľ, ktorý si v minulosti neprečítal text napísaný malým písmom začne odrazu detailne čítať zmluvy. Možno predpokladať, že ten, kto mal záujem detailne si prečítať zmluvu, si ju prečítal bez ohľadu na to, či bola napísaná malým alebo veľkým písmom. Každopádne častý spôsob uzatvárania zmlúv na pobočkách obchodníkov, kde spotrebiteľ dostane hŕbu papierov na podpis, nedáva spotrebiteľovi možnosť dôkladne sa oboznámiť so zmluvou. Pri predstave krátkosti času a ďalších čakajúcich zákazníkov na pobočke obchodníka, priemerný spotrebiteľ neštuduje zmluvu a maximálne po zbežnom prezretí ju automaticky podpisuje.

Spomínaná novela takisto nemení obsah spotrebiteľských zmlúv. Tieto sa nestanú po obsahovej stránke výhodnejšie pre spotrebiteľa. Nepochybne sa však stanú prehľadnejšími, v čom spočíva hlavné pozitívum novej právnej úpravy.

Hodnotenie Slovenskej obchodnej inšpekcie

Aj Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) hodnotí prijaté legislatívne zmeny pozitívne: „Stanovenie minimálnej veľkosti písma v zmluvách považujeme za preventívne opatrenie, zamerané na ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľa,…“. Slovenská obchodná inšpekcia ďalej uviedla: „Z doterajšej praxe je zrejmé, že práve nepozornosť spotrebiteľa, zapríčinená nedostatočnou čitateľnosťou vybraných zmluvných ustanovení mala za následok vznik záväzkov, do ktorých by riadne informovaný spotrebiteľ nikdy nevstúpil,…“. Malá veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách tak mohla predstavovať problémy najmä pre starších a menej gramotných spotrebiteľov. Slovenská obchodná inšpekcia sa domnieva, že „uvedené opatrenie prispeje minimálne k tomu, že spotrebiteľ sa pred podpisom zmluvy bez prekážok oboznámi s jej jednotlivými ustanoveniami“.

Súdna prax

Môžeme konštatovať, že taktiež zo súdnej praxe a zo zverejnených judikátov je zrejmé, že práve malá nečitateľná veľkosť písma predstavuje veľké ťažkosti pre spotrebiteľov a teda ju môžeme považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a rovnako za klamlivú obchodnú praktiku, ktoré nabádajú spotrebiteľa k podpisu spotrebiteľskej zmluvy napriek tomu, že z dôvodu príliš malej veľkosti písma nemal možnosť sa so zmluvou riadne oboznámiť.

tags: #veľkosť #písma #v #spotrebiteľskej #zmluve