Vecné bremeno zo zákona: Podmienky, vznik, zánik a ochrana

Kupujete nehnuteľnosť? Overte si, či na nej neviazne vecné bremeno. Vecné bremeno je právne obmedzenie, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby. Toto obmedzenie spočíva v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Obmedzenie užívania nehnuteľnosti vecným bremenom môže vzniknúť buď zo zákona alebo na zmluvnom základe.

Čo je vecné bremeno?

Vecné bremeno je vecnoprávne obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby. Povinný z vecného bremena musí oprávnenému umožniť užívanie svojej nehnuteľnosti v rozsahu zapísanom do katastra nehnuteľností.

Ako definuje vecné bremeno Občiansky zákonník?

Občiansky zákonník pomocou § 151n v troch bodoch vecné bremená presne popisuje nasledovným spôsobom:

1. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
2. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
3. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

To napríklad znamená, že ak je na parcele pozemku vecné bremeno prejazdu a prechodu, budete musieť trpieť to, že cez danú parcelu bude môcť prechádzať osoba alebo osoby, v ktorých prospech je toto bremeno vytvorené.

Druhy vecných bremien

Vecné bremená sa delia na dve základné kategórie:

Prečítajte si tiež: Zákon č. 66/2009 Z. z. a vecné bremená

• Zmluvné vecné bremená: Vznikajú na základe zmluvy o zriadení vecného bremena medzi povinným (vlastníkom nehnuteľnosti) a oprávneným (osobou, v prospech ktorej sa bremeno zriaďuje).
• Zákonné vecné bremená: Vznikajú priamo zo zákona, bez zmluvy, a vlastník ich musí strpieť, aj keď s tým nesúhlasí.

Zmluvné vecné bremená

Zmluvné vecné bremená môžu byť zriadené buď v prospech samotnej osoby (vecné bremeno in personam) alebo v prospech určitej nehnuteľnosti (vecné bremeno in rem).

• Vecné bremeno in personam: Je zriadené v prospech konkrétnej osoby a je s ňou spojené. Typickým príkladom je právo dožitia v dome.
• Vecné bremeno in rem: Je zriadené v prospech nehnuteľnosti a oprávnenou osobou je každý, kto túto nehnuteľnosť vlastní. Najčastejším príkladom je právo prechodu cez pozemok.

Zákonné vecné bremená

Niektoré vecné bremená vznikajú priamo zo zákona, bez zmluvy - a vlastník ich musí strpieť, aj keď s tým nesúhlasí. Tieto bremená vznikajú aj bez vašej aktivity, a niekedy ani nie sú zapísané v katastri - no právne existujú a musíte ich rešpektovať.

• Právo uloženia inžinierskych sietí (vodovod, elektrina, plyn) - ak je to nevyhnutné pre verejný záujem.
• Právo prechodu cez pozemok, ak nie je iný prístup k susednej nehnuteľnosti - tzv. nevyhnutná cesta podľa § 151o Občianskeho zákonníka (tú určuje súd).
• Ochranné pásma, napríklad pri vedení elektriny alebo plynu.

Ako vzniká vecné bremeno?

Vecné bremená majú stanovený postup ich vzniku, o ktorom v § 151o Občiansky zákonník hovorí:

• Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
• Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne.
• Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
• Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
• Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Zriadenie vecného bremena môže zabezpečiť podľa odseku 3 aj súd, ktorý rozhodne o zriadení bremena prechodu a prejazdu cez „problémovú“ parcelu, aby sa vlastník nehnuteľnosti mohol k nej dostať.

Kto je oprávnená a povinná osoba z vecného bremena?

V súvislosti so zriadením vecných bremien je dôležité aj poznať pojmy, ktoré povaha vecného bremena vždy definuje ako osobu oprávnenú a osobu povinnú z vecného bremena. Oprávnená osoba je tá, ktorú vecné bremeno oprávňuje - napríklad oprávňuje suseda v prechádzaní cez pozemok, aby sa mohol dostať k svojmu domu. Osoba povinná je naopak tá, ktorá musí toto konanie trpieť. V našom prípade je to majiteľ pozemku, ktorý musí strpieť prejazd suseda cez tento pozemok k svojmu domu.

Prečítajte si tiež: Zákon č. 182/1993 Z. z. a vecné bremená

Ako zistím, či na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno?

V prvom rade nahliadnite do listu vlastníctva, na ktorom je nehnuteľnosť evidovaná. Toto je možné vykonať aj online cez portál Úradu geodézie, katrografie a katastra SR prípadne vyhľadávaním priamo cez katastrálnu mapu.

Sledujte hlavne:

• Oddiel C - Ťarchy, kde sú evidované vecné bremená.
• Typ bremena - napr. „doživotné bývanie“, „právo prechodu“, „inžinierske siete“.
• Kto je oprávnený - teda v prospech koho je vecné bremeno zriadené.

Vecné bremeno sa môže viazať aj na určitú časť nehnuteľnosti (napr. len prístupová cesta), čo možno zistiť z geometrického plánu alebo zmluvy.

Popri zákonných vecných bremenách, ktoré vyplývajú priamo z právnych predpisov a nemusia byť zapísané v katastri nehnuteľnosti (a teda na príslušnom liste vlastníctva), upozorňujem vždy klientov aj na to, aby si dali pozor a zmluvne v rámci kúpnej zmluvy ošetrili aj prípady, kedy vecné bremeno ešte nemusí byť zapísané v katastri hoci už zmluva o jeho zriadení existuje a bola zmluvnými stranami podpísaná.

Kúpna zmluva by teda mala obsahovať aj vyhlásenie predávajúceho, že takáto zmluva neexistuje a že vo vzťahu k nehnuteľnosti neexistujú iné vecné bremená, než zákonné a tie, ktoré vyplývajú z listu vlastníctva, ako ani žiadna zmluva, ktorá by nehnuteľnosti zaťažovala právom tretej osoby.

Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Sprievodca

Najčastejšie typy vecných bremien

• Doživotné užívanie bytu alebo domu - napr. rodičia predajú dom, ale ostanú v ňom bývať.
• Právo prechodu cez pozemok - napr. sused potrebuje prejsť cez tvoj pozemok, lebo inak sa domov nedostane.
• Technické bremená - vedenie sietí (vodovod, plyn, elektrina).
• Záväzok niečo strpieť alebo konať - napr. zabezpečiť prístup, udržiavať cestu.
• Predkupné právo - ak sa nehnuteľnosť prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo s výnimkou situácie, kedy by šlo o prevod blízkej osobe.

Predaj nehnuteľnosti s vecným bremenom

Hoci je vecné bremeno výrazným zásahom do vlastníckeho práva, ide o zásah právne možný a spravidla legálny. Zmluvné strany by preto mali zvážiť vo vzťahu k vecným bremenám v rámci predaja/kúpy nehnuteľnosti nasledovné:

• Vecné bremeno prechádza na nového vlastníka - teda ak kúpite nehnuteľnosť s bremenom, ste ním viazaný.
• Ako predávajúci ste povinný kupujúceho upozorniť, že nehnuteľnosť je zaťažená - inak hrozí zodpovednosť za škodu (osobitne, ak ide o vecné bremeno, ktoré ešte nie je zapísané v katastri).
• Kupujúci si musí zvážiť, či s bremenom súhlasí a ako ho chce riešiť - nie vždy je problémom (napr. inžinierske siete sú bežné), ale doživotné bývanie môže byť výrazné obmedzenie.
• Zrušenie vecných bremien nemusí byť jednoduché a niekedy právne nemožné.

Môžem bremeno zrušiť alebo zmeniť?

Áno - zákon to pripúšťa, a to v zásade dvoma spôsobmi:

• Dohodou: Ak sa oprávnený z vecného bremena a vlastník dohodnú, je možné:
  • vecné bremeno zrušiť,
  • zmeniť jeho rozsah (napr. len na časť pozemku),
  • alebo ho obmedziť len na určitý čas.

Dohoda sa spisuje písomne a podáva sa návrh na vklad na kataster.

• Rozhodnutím súdu: Ak oprávnený nesúhlasí, ale vecné bremeno je zjavne nepotrebné alebo zneužívané, či neprimerane zaťažujúce vlastníka nehnuteľnosti, môže vlastník podať žalobu o zrušenie bremena podľa (§ 151p Občianskeho zákonníka).

Zánik vecného bremena rozhodnutím súdu

Práva a povinnosti vyplývajúce z vecných bremien nie sú nemenné, preto Občiansky zákonník umožňuje súdu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť za predpokladu, že zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, či tento stav nastal zavinením niektorého z účastníkov tohto vzťahu. Súd môže rozhodnúť o obmedzení alebo zrušení vecného bremena len ak sú splnené určité podmienky:

1. Zmena pomerov: Zákonodarca mal na mysli nielen zmeny v objektívnych okolnostiach, ale aj zmeny v osobných pomeroch oprávneného a povinného. Za zmenu pomerov sa však nepovažuje skutočnosť, že došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti a tento vlastník je v čase prevodu v horšej osobnej situácii ako predchádzajúci vlastník.
2. Vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného: Súd pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného bremena zisťuje či mala zmena pomerov vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom. Posúdenie vzťahu medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného sa posudzuje v každom prípade osobitne, pričom sa do úvahy berú všetky relevantné okolnosti.
3. Určenie primeranej náhrady: Vecné bremeno možno obmedziť alebo zrušiť len za primeranú náhradu. Náhrada však nemusí v plnom rozsahu vyvažovať hodnotu výhody, ktorú oprávnený stratil. Ak nemožno vytvoriť stav, ktorý by zabezpečil plnohodnotné uspokojenie potrieb oprávneného iným spôsobom, môže súd rozhodnúť, aby sa ako náhrada poskytlo peňažné plnenie.

Rozhodnutie súdu o zrušení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym (vytvárajúcim nový právny stav). K zániku vecného bremena dochádza už dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu. Zánik vecného bremena sa v takom prípade vyznačí v katastri nehnuteľností záznamom.

Zánik vecného bremena zo zákona

Vecné bremená zanikajú zo zákona, ak nastanú skutočnosti, s ktorými zákon spája ich zánik. V takom prípade nie je potrebné uzatvoriť žiadnu dodatočnú dohodu a nevyžaduje sa ani následné rozhodnutie súdu či správneho orgánu.

Podľa Občianskeho zákonníka vecné bremeno zaniká, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Ustanovenie Občianskeho zákonníka teda spája zánik vecného bremena výhradne s takými zmenami, kedy nehnuteľnosť ďalej nemôže uspokojovať potreby oprávnenej osoby. Zmeny, ktoré zákon predvída musia byť trvalé, preto nestačí len prechodná nemožnosť výkonu vecného bremena.

Zánik vecného bremena zo zákona môže nastať napríklad vtedy, ak vyschne studňa, z ktorej mal oprávnený právo čerpať vodu alebo ak sa zmení účelové určenie pozemku a pod.

Ďalšie spôsoby zániku vecného bremena

• Smrťou oprávnenej osoby (pri vecnom bremene in personam).
• Zánikom nehnuteľnosti (len pri stavbách).
• Splynutím práva a povinnosti (ak sa oprávnený stane vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti).
• Uplynutím času, ak bolo bremeno zriadené na určitú dobu.
• Splnením rozväzovacej podmienky.
• Prevodom v rámci konkurzu (zo zákona).

Ako sa chrániť pred nepríjemnosťami spojenými s vecným bremenom?

• Pri kúpe nehnuteľnosti: Vždy si pozrite kataster (oddiel C) a najmä znenie zmluvy, ktorou bolo bremeno zriadené. Zakomponujte do kúpnej zmluvy vyhlásenie predávajúceho, že neexistuje žiadne iné existujúce či budúce právo tretej osoby k nehnuteľnosti pod hrozbou sankcie (náhrada škody/zmluvná pokuta). Zistite konkrétnu osobu a práva, ktoré si môže uplatniť a zvážte, či je nehnuteľnosť aj napriek bremenu pre vás vhodná (napr. kvôli prenájmu, rekonštrukcii alebo predaju v budúcnosti). Ak kupujete nehnuteľnosť od staršej osoby, je namieste zisťovať, či neprenechala právo doživotného bývania inej osobe (napr. príbuznému, opatrovateľke).
• Ak ste sa stali vlastníkom nehnuteľnosti s vecným bremenom: Komunikujte s osobou oprávnenou z vecného bremena. Ak dohoda nie je možná, môžete sa obrátiť na súd.

Zákonné (legálne) vecné bremená podľa zákona o elektronických komunikáciách

Cieľom tejto časti je vo veľmi koncíznej a zjednodušenej myšlienkovej a obsahovej konštrukcii prezentovať analýzu základných východiskových postulátov právnej úpravy zákonných (legálnych) vecných bremien (ďalej len „ZVB“), osobitne vo vzťahu k ZVB regulovaným zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“).

Právny rámec

Elementárny právny rámec ZVB sa nachádza v § 128 ods. 1 a 2 a troch lomených §§ 151n až 151p Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

Táto generálna právna úprava má svoj normatívny základ v čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého platí, že: „nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“ Tento základný právny rámec následne dopĺňa relatívne široké portfólio osobitných noriem verejného práva, ktoré upravujú režim ZVB s akcentom na povahu a predmet toho-ktorého ZVB. Vzťah právnej úpravy OZ k osobitným právnym normám regulujúcim ZVB je založený na princípe subsidiarity, ktorý vychádza z rímskej maximy lex specialis derogat legi generali, t. j. v prípade, že špeciálne predpisy neregulujú určité otázky vôbec alebo len čiastočne, riadi sa ich režim v týchto neupravených otázkach všeobecnou občianskoprávnou úpravou.

Subjekty ZVB podľa ZoEK

Subjektmi ZVB podľa ZoEK sú povinný a oprávnený. Povinným z vecného bremena je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti. Oprávneným z vecného bremena je vždy podnik (každá osoba podľa § 5 ods. 1 ZoEK, ktorá si splnila oznamovacie povinnosti podľa § 15 ZoEK voči Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb).

Obsah ZVB podľa ZoEK

Obsahom ZVB podľa ZoEK je právo podniku v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme (§ 66 ods. vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.

Okamih vzniku ZVB podľa ZoEK

ZoEK neupravuje okamih vzniku ZVB podľa § 66 ods. 1 ods. a) ZoEK. Mohlo by byť preto sporné, kedy skutočne dochádza k ich vzniku. Z vyššie uvedených možností sa prikláňame k záveru, že za deň vzniku ZVB podľa ZoEK možno považovať len deň účinnosti ZoEK, nakoľko ZVB predstavujú zákonné práva podniku, ktoré môže podnik kedykoľvek počas účinnosti ZoEK uplatniť za predpokladu, že sú kumulatívne splnené dve zákonné podmienky (nevyhnutný rozsah obmedzenia a existencia verejného záujmu podľa § 66 ods. 6 ZoEK). Práva zo ZVB sa nepremlčujú, a preto povinný z vecného bremena ani nemôže eventuálne v konaní o zdržaní sa výkonu práva zodpovedajúceho ZVB premlčanie namietať, čo je imanentným rozdielom v porovnaní so zmluvnými vecnými bremenami.

Deň zápisu ZVB do katastra nehnuteľností vylučujeme vzhľadom na (len) evidenčný charakter záznamu, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam.

Zmluva o zriadení vecného bremena

Jedným zo zákonných titulov zriadenia vecných bremien podľa § 151o ods. 1 OZ (zákonodarcom považovaný za prioritný) je zmluva. Zmluva o zriadení vecného bremena je v súlade s § 43 a nasl. OZ dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy (vrátane zmluvy o zriadení vecného bremena) je pritom irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Podstatné je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa podľa § 44 ods. 2 OZ považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Prakticky to znamená, že akceptant prijíma návrh na uzavretie zmluvy ako celok. Tento návrh preto musí byť určitý, obsahovať všetky zmluvné dojednania, musí byť adresovaný konkrétnej osobe a zároveň z neho musí byť zrejmá vôľa na uzavretie zmluvy, ktorá sa prijíma. Na prijatie sa spravidla vyžaduje iba vyhlásenie o prijatí návrhu. Na rozdiel od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sa v zmysle § 46 ods. 2 OZ nevyžaduje pre uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine. Preto bude postačovať, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo- právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú sa požiadavky na zmluvu definované v § 151n a § 151o OZ, vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov (Obchodný zákonník, právna úprava nakladania s majetkom štátu prípadne verejno-právnych inštitúcií a podobne). Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ) inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ). Požiadavka písomnej formy zmluvy o zriadení (resp. aj zmene a zrušení) vecného bremena pritom a contrario vyplýva aj z § 30 ods. 4 KZ, keďže v opačnom prípade by nebolo možné zmluvu pripojiť ako prílohu k návrhu na vklad. V dôsledku toho by nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena.

Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť § 30 ods. 5 KZ, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom. Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou.

Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné vyriešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 201/96 (www.nalus.cz), návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno podať do katastra nehnuteľností v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle.

Aj keď neexistuje právna povinnosť ani lehota na podanie návrhu na vklad, aj prezentované rozhodnutie naznačuje viaceré problematické situácie, ktoré môžu vzniknúť medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ich následkom bude prekážka vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Generálne problematickou situáciu je predovšetkým zmena v majetkovej podstate oprávnených alebo povinných nehnuteľností.

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán. V súlade s § 14 ods. 2 OBZ je oprávnený podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena aj prokurista, avšak iba ak mu bola udelená prokúra zahŕňajúca výslovne aj právo zaťažovať nehnuteľnosti. Zmluvu o zriadení vecného bremena nemôže uzavrieť likvidátor spoločnosti, keďže v zmysle § 72 ods. 1 OBZ robí likvidátor v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Ak by sa mala uzavrieť zmluva o zriadení vecného bremena so subjektom, ktorý je v konkurze a týka sa zriadenia vecného bremena k majetku podliehajúceho konkurzu, v zmysle § 44 ods. 1 ZKR ju za úpadcu uzatvára správca. Ak by došlo k porušeniu ustanovení ZKR a vecné bremeno by bolo ukracujúcim úkonom (t. j. zriadené bez primeraného protiplnenia), bolo by vecné bremeno platné, voči veriteľom by však bolo neúčinné (§ 44 ods.

Osobitná úprava pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva aj z ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (aktuálne znenie, § 9 ods. 14). Podľa nej je zmluvu o zriadení vecného bremena možné uzatvoriť buď so všetkými vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti na jednej listine, alebo osobitne s jednotlivými vlastníkmi, resp.

Pri zriaďovaní vecných bremien obcou je sporné, či má obecné (mestské) zastupiteľstvo schvaľovať zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej oprávneným z vecného bremena by mala byť obec (mesto). Takáto úprava nevyplýva z § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Aj keď sa v minulosti objavil opačný názor, vychádzal z odlišnej právnej úpravy. Aktuálne upravuje potrebu súhlasu obecného zastupiteľstva § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. Súhlas sa vyžaduje (okrem iného) len pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákon č. 138/1991 Zb. Zriadenie, resp. zrušenie vecného bremena nie je takýmto prevodom a nemožno ho považovať ani za nakladanie s majetkovými právami podľa § 9 ods. 2 písm.

tags: #vecne #bremeno #zo #zakona #podmienky