Výskum zdravia a zdravotnej starostlivosti na Slovensku: Analýza trendov a výziev

Zdravie a zdravotná starostlivosť sú kľúčové aspekty kvality života a prosperity spoločnosti. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, prebieha neustály vývoj v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, prevencie chorôb a zlepšovania zdravia obyvateľstva. Tento článok sa zameriava na analýzu aktuálnych trendov a výziev v zdravotníctve na Slovensku, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto dôležitú oblasť.

Spokojnosť pacientov s ústavnou zdravotnou starostlivosťou

Zisťovanie spokojnosti pacientov je dôležitou súčasťou hodnotenia kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. V roku 2024 bol realizovaný prieskum, ktorý mal za cieľ zistiť spokojnosť pacientov s poskytovaním ústavnej zdravotnej starostlivosti. Dotazníky boli distribuované elektronickou formou vybranej vzorke poistencov VšZP, ktorí boli v roku 2024 hospitalizovaní (v trvaní minimálne jednu noc a mali platný poistný vzťah). Z prieskumu boli vylúčené psychiatrické nemocnice, stacionáre a väzenské nemocnice. Ak bol počet respondentov pre danú nemocnicu nedostatočný, nemocnica nebola zaradená do výsledného rebríčka. Dotazník pozostával z 15 základných otázok a zisťoval spokojnosť pacientov so starostlivosťou zo strany lekárov, sestier, kvalitou stravy, ubytovania či zlepšením zdravotného stavu.

Inštitút zdravotných analýz (IZA)

Inštitút zdravotných analýz (IZA) je nezávislým analytickým a poradným útvarom Ministerstva zdravotníctva SR v riadiacej pôsobnosti ministra zdravotníctva. Podieľa sa na strategických rozhodnutiach ministerstva, tvorbe podkladov pre dátovo podložené rozhodnutia v zdravotníctve a dohliada na zvyšovanie efektivity a kvality v zdravotníctve. Medzi oblasti a témy, ktorými sa IZA zaoberá, patria: rozpočet verejného zdravotného poistenia, optimalizácia siete nemocníc, implementácia DRG v rámci CKS, mapovanie využívania zdravotnej starostlivosti na Slovensku, epidemiologické analýzy a rôzne ad hoc analýzy v zdravotníctve.

Duševné zdravie dospievajúcich

Dáta ukazujú, že dospievajúce dievčatá patria medzi najohrozenejšie skupiny z hľadiska samovražedných myšlienok a pokusov, pričom od roku 2019 zaznamenávajú systematický nárast najmä vo veku 14-16 rokov. V roku 2023 bolo u 15-ročných evidovaných vyše 60 pokusov, čo je takmer trojnásobok oproti predpandemickému obdobiu. Najčastejšou formou je predávkovanie liekmi, pri starších pribúdajú poranenia ostrým predmetom. Pandémia a ekonomické stresory oslabili ochranné faktory, zhoršili psychickú pohodu a zvýšili využívanie krízových služieb. Systém starostlivosti však čelí vážnym nedostatkom - chýbajú psychiatri, psychológovia, psychoterapeuti, doliečovacie lôžka a komunitné centrá, regionálne rozdiely sú výrazné a deti sú často prepúšťané bez následného doliečenia. Súčasný systém zdravotnej starostlivosti sa pritom sústreďuje najmä na rozvinuté ochorenia v dospelosti, zatiaľ čo preventívne stratégie a včasná diagnostika u adolescentov zostávajú nedostatočné.

Transition gap u pacientov s ADHD

Pojem „transition gap“ označuje kritické obdobie prechodu mladých ľudí s ADHD z detskej do dospelej zdravotnej starostlivosti, ktoré je často nedostatočne koordinované a spojené s rizikom prerušenia liečby či zhoršenia zdravotného stavu pacienta. Táto medzera predstavuje významnú výzvu v manažmente ADHD vzhľadom na potrebu dlhodobej, kontinuálnej podpory. Na analýzu boli použité dáta z účtu poistenca vedeného v NCZI. Kým v roku 2020 bolo identifikovaných 1 039 pacientov s ADHD, v roku 2024 iba 138 z nich pokračovali v liečbe, čo predstavuje len 13,3%. Mnohí pacienti, ktorí prestali byť vedení v liečbe pre ADHD, boli v roku 2024 vykazované iné psychiatrické diagnózy - najčastejšie stredne ťažká alebo mierna mentálna retardácia s poruchami správania ako aj depresívne a adaptačné poruchy.

Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti

Hypertenzia

Hypertenzia, najčastejšie chronické kardiovaskulárne ochorenie, sa vyznačuje trvalo zvýšeným krvným tlakom v arteriálnom riečisku a celosvetovo postihuje viac než 1,2 miliardy dospelých. Jej klinická závažnosť spočíva v dlhodobej asymptomatickosti, čo často vedie k neskorej diagnostike a liečbe. Rozlišujeme primárnu (esenciálnu) formu bez identifikovateľnej príčiny a sekundárnu, súvisiacu s inými ochoreniami. Rizikové faktory zahŕňajú vek, genetiku, nezdravý životný štýl, stres, ako aj pridružené ochorenia ako diabetes či chronické ochorenia obličiek. Neliečená hypertenzia môže viesť k závažným komplikáciám vrátane infarktu myokardu, mozgovej príhody či zlyhaniu obličiek. Liečba zahŕňa nefarmakologické opatrenia a individualizovanú farmakoterapiu. Na Slovensku prevalencia hypertenzie zostáva dlhodobo vysoká, s počtom pacientov medzi 1,17 až 1,29 milióna, napriek miernemu poklesu incidencie v posledných rokoch. Výrazné regionálne rozdiely, najmä vyššia incidencia vo východných regiónoch ako Prešovský kraj, reflektujú potenciálne regionálne rozdiely a nerovnosti v socioekonomických podmienkach a prístupe k zdravotnej starostlivosti. S narastajúcim vekom sa zvyšuje aj výskyt hypertenzie a ekonomická záťaž - náklady na pacienta vo veku 76-85 rokov môžu dosiahnuť až 9 276 eur ročne.

Vredy dolných končatín

Vredy dolných končatín predstavujú chronické defekty kože a podkožných tkanív, ktoré vznikajú v dôsledku nerovnováhy medzi perfúziou, nervovým zásobením a regeneračnými mechanizmami. Celosvetovo postihujú približne 2,21 osoby na 1000 obyvateľov. Z hľadiska etiológie sa rozlišujú štyri hlavné typy: venózne, diabetické, arteriálne a dekubitné vredy. Venózne vredy, ktoré vznikajú na podklade chronickej žilovej insuficiencie, predstavujú najčastejší typ a tvoria približne 80 až 85 % všetkých chronických vredov dolných končatín. Diabetické vredy kombinujú vplyv periférnej neuropatie, ischemie a oslabenej imunity a vyskytujú sa u významného percenta diabetikov, pričom sa vyznačujú vysokou mierou recidívy. Arteriálne vredy sú dôsledkom pokročilej periférnej artériovej choroby a vedú k tkanivovej hypoxii, zatiaľ čo dekubitné vredy vznikajú v dôsledku dlhodobého tlaku na mäkké tkanivá. Napriek rozdielnej etiológii majú všetky typy vredov spoločnú tendenciu k chronickému priebehu a komplikáciám. Očakáva sa, že vplyvom demografických zmien, vrátane starnutia populácie a nárastu výskytu obezity a diabetu mellitus, bude incidencie chronických vredov dolných končatín v nasledujúcich desaťročiach výrazne narastať.

Roztrúsená skleróza (SM)

Roztrúsená skleróza (SM) je autoimunitné ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré postihuje najmä mladých dospelých, čo môže viesť k výraznému fyzickému, kognitívnemu a emocionálnemu postihnutiu, ovplyvňujúcemu kvalitu života pacientov. Medzi hlavné príznaky patrí zhoršenie zraku, poruchy hybnosti, problémy s rovnováhou, citlivosti, močením a sexuálnymi funkciami, ako aj psychické ťažkosti ako depresia a úzkosť. Analýza epidemiologických dát ukázala, že na Slovensku žilo ku koncu roka 2022 približne 9 309 pacientov so SM. Pre pacientov je kľúčová včasná diagnostika a správne nastavenie liečby, pričom veľká časť pacientov dostáva tzv. vysoko účinnú liečbu (HET), ktorá sa v roku 2023 podávala 41 % nových pacientov. Náklady na zdravotnú starostlivosť pacientov so SM sú značné - v roku 2023 sa pohybovali na úrovni približne 7 200 € na pacienta, čo je šesťnásobok priemerných nákladov na bežnú populáciu. Vysoké náklady sú najmä na lieky, kde rozdiel medzi pacientmi so SM a bežnou populáciou predstavuje až 16-násobok. Okrem toho, SM má výrazné sociálne a ekonomické dopady, pretože spôsobuje zníženie zamestnateľnosti pacientov, čo vedie k strate produktivity a predčasnému odchodu do dôchodku. Vzhľadom na tieto výzvy je potrebné zlepšiť dostupnosť a kvalitu starostlivosti, a to vytvorením špecializovaných centier, ktoré by pokryli regionálne rozdiely a poskytovali multidisciplinárnu starostlivosť.

Porucha autistického spektra (PAS)

Porucha autistického spektra (PAS) je neurovývinové ochorenie prejavujúce sa už v ranom detstve, ktorá ovplyvňuje sociálnu interakciu, komunikáciu a správanie. Ide o spektrálnu poruchu s rôznorodou závažnosťou príznakov, pričom jej presné príčiny nie sú jasné, avšak výskumy naznačujú, že významnú rolu zohrávajú genetické aj environmentálne faktory. Diagnostika PAS si vyžaduje multidisciplinárny prístup zahŕňajúci klinické zhodnotenie a špecifické testy ako sú ADOS-2 a ADI-R. Hoci PAS nie je vyliečiteľná, včasná intervencia a liečba môžu zlepšiť funkčnú nezávislosť a kvalitu života. Prevalencia PAS stúpa v dôsledku lepšej diagnostiky. Odhaduje sa, že jedno zo 100 detí je postihnuté PAS, pričom chlapci sú diagnostikovaní častejšie ako dievčatá. Na Slovensku chýbajú systematické údaje o prevalencii PAS, čo sťažuje efektívne plánovanie zdravotnej starostlivosti a podpory pre osoby s touto diagnózou. Na spresnenie týchto odhadov sa s použitím dát poistenca o preplatenej zdravotnej starostlivosti z dát NCZI identifikovali pacienti s PAS na Slovensku. Podľa týchto údajov bolo v roku 2023 identifikovaných 19 686 pacientov s PAS, pričom najvyšší výskyt bol zaznamenaný v Košickom, Prešovskom a Bratislavskom kraji.

Diabetes mellitus

Diabetes mellitus je chronické ochorenie, ktoré spôsobuje závažné kardiovaskulárne, renálne, oftalmologické a neurologické komplikácie, pričom jeho výskyt globálne rastie. Táto analýza používa dáta o slovenských pacientoch z rokov 2015 - 2023 a poukazuje na epidemiologický stav (incidencia, prevlanecia, regionálne rozdiely), komplikácie a komorbidity, a náklady na liečbu diabetu. Analýza zdôrazňuje potrebu včasného záchytu a komplexného manažmentu ochorenia podľa štandardných terapeutických postupov, čo môže zmierniť komplikácie a znížiť zdravotné náklady.

Prečítajte si tiež: Slovenský výskum paliatívnej starostlivosti

Rozpočet verejného zdravotného poistenia

Rozpočet verejného zdravotného poistenia na roky 2024 až 2026 navyšuje zdroje v zdravotníctve. Celkové verejné výdavky na zdravotníctvo dosiahnu v roku 2024 približne 8 miliárd eur, čo predstavuje druhú najväčšiu položku vo verejných financiách. Viac peňazí a stability pre zdravotníctvo je investíciou sa zaoberá procesom tvorby rozpočtu verejného zdravotného poistenia, definuje základné premenné, bližšie popisuje pripravované opatrenia zamerané aj na zvýšenie efektívnosti a zlepšenie fungovania štátnych nemocníc.

Zhubné nádory prsníka

Táto analýza o zhubných nádoroch prsníka sa zameriava na skúmanie aktuálnych epidemiologických trendov, a regionálnych rozdielov tejto choroby na Slovensku, pričom identifikuje zvýšenú incidenciu najmä na západnom Slovensku a rastúci trend medzi mladšími vekovými skupinami žien. Slúži k posúdeniu regionálnej účasti na mamografickom skríningu a odhaľuje veľké regionálne rozdiely v prežívaní a genetickej diagnostike pacientiek.

Optimalizácia siete nemocníc

Optimalizácia siete nemocníc predstavuje komplexnú reformu, ktorej cieľom je zabezpečiť dostupnú, kvalitnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach všetkým hospitalizovaným pacientom. Optimalizácia siete nemocníc ovplyvní nie len nemocnice a pacientov, ale aj fungovanie ďalších častí systému, zdravotné poisťovne, verejné zdravotné poistenie a samotné verejné financie. Isté dopady sa predpokladajú aj na záchrannú zdravotnú službu a dopravnú zdravotnú službu.

Metodika pre marginalizované rómske komunity (MRK)

Táto metodika vznikla na základe požiadavky pracovnej skupiny k Akčnému plánu Zdravie k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Metodika slúži ako návod na vypracovanie pravidelných správ o rozdieloch v čerpaní zdravotnej starostlivosti a vo výskyte skupín ochorení medzi marginalizovanými rómskymi komunitami (MRK) a všeobecnou populáciou.

Revízia výdavkov

Revízia výdavkov je štandardný nástroj v krajinách OECD na efektívnejšie dosahovanie cieľov verejnej politiky. Pomáha vládam hľadať priestor na lepšie využívanie verejných prostriedkov a stanovovať priority rezortu. V súlade s Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 51/2023 Z. z., z 8. Ing.

Prečítajte si tiež: Reálna skúsenosť sociálneho pedagóga

Vek dožitia v zdraví

Slováci výrazne zaostávajú v európskom priemere veku dožitia v zdraví. Z údajov európskeho štatistického úradu (Eurostat) vyplýva, že kým priemerný vek dožitia v zdraví v Európe je 63 rokov a 1 mesiac, na Slovensku je to iba 56 rokov a 8 mesiacov. Horšie sú na tom iba Estónsko a Lotyšsko. Všeobecná zdravotná poisťovňa ako líder na trhu so zdravotným poistením má riešenie, ako tento stav zvrátiť. Každý zachránený ľudský život má pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu nevyčísliteľnú hodnotu. Aj preto neustále rozvíja a zlepšuje preventívne programy, aby boli dostupné a motivujúce pre čo najviac poistencov. Kľúčom je prevencia, ktorú Slováci častokrát podceňujú. Aj tento rok preto do slovenských miest vyrazí na trase Bratislava - Košice a späť Vlak Pre zdravie. „Prevencia je pre nás vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni kľúčovou témou. Zároveň aj riešením, ako zvýšiť priemerný vek Slovákov v zdraví, aby sme sa postupne aspoň priblížili k európskemu priemeru. Len v minulom roku sme rozoslali viac než 430 000 pozvánok na skríningy. Ďalších takmer 255 000 ľudí sme oslovili osobne na verejných podujatiach po celom Slovensku, ktorých bolo približne 400. Vlak Pre zdravie je jednou z foriem, ako osloviť verejnosť a podčiarknuť dôležitosť tejto témy,“ povedal predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových. Ako vysvetlila členka predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne Denisa Slivková, špeciálny vozeň bude zaradený do vlakových súprav Expresu TATRAN na trase Bratislava - Košice a späť, počas vybraných dní až do 29. septembra 2025. „Merania budú dostupné pre všetkých cestujúcich s platným cestovným lístkom. Meranie koncentrácie oxidu uhoľnatého vo vydychovanom vzduchu tzv. Ex 609 (Bratislava hl.st. 7:27 hod. Ex 620 (Košice 14:07 hod. - Bratislava hl.st.

Health at a Glance 2023 OECD Indicators

OECD vydala 7. novembra 2023 svoju každoročnú kľúčovú publikáciu z oblasti zdravia - Health at a Glance 2023 OECD Indicators. Poskytuje komplexný súbor ukazovateľov zdravia obyvateľstva a výkonnosti zdravotníckych systémov v členských krajinách OECD a v kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomikách. Zahŕňajú zdravotný stav, rizikové faktory zdravia, prístup k zdravotnej starostlivosti a jej kvalitu a zdroje systému zdravotníctva. Analýza vychádza z najnovších porovnateľných oficiálnych národných štatistík a ďalších zdrojov. Popri analýze jednotlivých ukazovateľov sa v prehľadovej kapitole uvádza porovnanie výkonnosti krajín a hlavné trendy. Zdravotnícke systémy sú pod finančným tlakom. Nezdravý životný štýl a nepriaznivé životné prostredie sú príčinou predčasnej smrti miliónov ľudí. Prekážky v prístupe k zdravotnej starostlivosti pretrvávajú napriek politike všeobecnej zdravotnej starostlivosti vo väčšine krajín OECD. Digitálne zdravotníctvo má obrovský potenciál na transformáciu zdravotníckych systémov. Hoci sa priemerná dĺžka života vo väčšine krajín za posledné desaťročie zvýšila, Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou priemernou dĺžku života (menej ako 75 rokov). Denná miera fajčenia sa vo väčšine krajín OECD za posledné desaťročie znížila z 20,4 % v roku 2011 na 15,9 % v roku 2021. Na Slovensku, v Luxembursku a Turecku sa však miera fajčenia zvýšila (o 2 percentuálne body). Rakovina prsníka je druhou najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu u žien. Farmaceutické prípravky a iné zdravotnícke potreby sú hlavnou zložkou výdavkov domácností, ktoré v roku 2021 predstavovali v priemere 43 % OOP - Out Of Pocket výdavkov na zdravie. Výdavky na zdravotnícky tovar (vrátane liekov) v krajinách s nižšími príjmami často predstavujú vyšší podiel výdavkov v porovnaní so službami. Mnohé lekárske fakulty v RO, BG, SR, ČZ, HU a PL lákajú čoraz viac zahraničných študentov medicíny, často tým, že ponúkajú programy v angličtine. V roku 2019, pred vypuknutím pandémie, krajiny OECD vynakladali na zdravotnú starostlivosť v priemere 8,8 % HDP, čo je hodnota, ktorá sa od roku 2013 relatívne nezmenila. Do roku 2021 sa tento podiel zvýšil na 9,7 %. Zatiaľ čo počet pracovníkov v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti neustále rastie, obavy z ich nedostatku sú čoraz naliehavejšie. Vysoká inflácia v niektorých krajinách znížila reálne príjmy v zdravotníctve, čo sťažuje získavanie a udržanie zdravotníckych pracovníkov. Pri analýze dlhodobejších trendov sa rast reálnych miezd zdravotníckych pracovníkov výrazne líšil, pričom vo väčšine krajín strednej a východnej Európy došlo od roku 2011 k veľkému nárastu (vrátane SR), zatiaľ čo vo Fínsku, Taliansku, Portugalsku, Španielsku a Spojenom kráľovstve reálne mzdy stagnovali alebo klesali. V rokoch 2019 až 2021 sa priemerná dĺžka života v krajinách OECD znížila v priemere o 0,7 roka. Infarkt, mŕtvica a iné choroby obehovej sústavy spôsobili viac ako jedno zo štyroch úmrtí; jedno z piatich úmrtí bolo spôsobené rakovinou a COVID-19 spôsobil 7 % všetkých úmrtí ( evidovaných údajov) v roku 2021. V priemere viac ako jedna tretina ľudí vo veku 16 rokov a viac uviedla, že žije s dlhodobou chorobou alebo zdravotným problémom. Miera obezity vo väčšine krajín OECD naďalej rastie, pričom 54 % dospelých má nadváhu alebo je obéznych a v priemere 18 % je obéznych. Hoci denná miera fajčenia vo väčšine krajín OECD naďalej klesá, v priemere 16 % ľudí vo veku 15 rokov a viac stále denne fajčí a pravidelné používanie výrobkov z elektronických cigariet (vaping) je na vzostupe. Nedostatky vo finančnej ochrane spôsobujú, že zdravotná starostlivosť je menej dostupná. Platby domácností z vlastného vrecka tvoria v priemere necelú pätinu výdavkov na zdravie, pričom v Mexiku je to viac ako 40 %. Čakacie doby, ktoré sú v mnohých krajinách dlhodobým problémom, sa v dôsledku COVID-19 ešte zhoršili. Čakacie doby na výmenu bedrového a kolenného kĺbu, dve bežné plánované operácie, sa od vrcholu pandémie vo všeobecnosti zlepšili, ale vo väčšine krajín sú stále vyššie ako pred pandémiou. Telekonzultácie môžu zlepšiť dostupnosť, najmä v odľahlých oblastiach. Ukazovatele bezpečia pacientov vykazujú povzbudivé výsledky: napríklad bezpečné predpisovanie liekov v primárnej starostlivosti sa vo väčšine krajín časom zlepšilo, pričom sa znížil priemerný objem antibiotík, opioidov a dlhodobo predpisovaných liekov proti zrážaniu krvi. Počet hospitalizácií, ktorým sa dá vyhnúť, sa za posledné desaťročie znížil vo väčšine krajín OECD, pričom výrazné zníženie sa zaznamenalo v Litve, Mexiku, Poľsku a Slovenskej republike. Služby akútnej starostlivosti sa naďalej zlepšujú vo svojej základnej úlohe udržiavať ľudí pri živote. Takmer v každej krajine OECD je 30-dňová úmrtnosť po infarkte alebo mŕtvici nižšia ako pred desiatimi rokmi. Pripravenosť krajiny na digitálnu transformáciu závisí od silnej úrovne správy zdravotníckych údajov, koherentných prístupov k digitálnej bezpečnosti a schopnosti zodpovedne využívať digitálne nástroje (vrátane umelej inteligencie) vo verejný prospech. Hoci 90 % krajín OECD má zavedený elektronický zdravotný portál, len 42 % uviedlo, že verejnosť má prostredníctvom portálu prístup ku všetkým svojim údajom a zároveň s nimi môže aj pracovať. Približne tretina (38 %) krajín nemá klinické štandardy ani certifikáciu dodávateľov systémov elektronických zdravotných záznamov, čo obmedzuje interoperabilitu zdravotných údajov.

tags: #výskum #zdravie #a #zdravotná #starostlivosť #na