Štatistiky telesného postihnutia na Slovensku: Diagnostika, vzdelávanie a sociálne aspekty

Ľudia so zdravotným znevýhodnením, vrátane mentálneho postihnutia, patria k menšinám, ktoré na Slovensku čelia prekážkam a predsudkom. Tento článok sa zameriava na štatistiky mentálneho postihnutia na Slovensku s dôrazom na diagnostiku, vzdelávanie a sociálne aspekty, ako aj na ďalšie formy zdravotného znevýhodnenia a ich dopad na život jednotlivcov.

Dostupnosť a bariéry pre ľudí so zdravotným znevýhodnením

Podľa predsedu paralympijského výboru Jána Riapoša ľudí so zdravotným znevýhodnením pribúda. Medzi prvé prekážky patria nerovný terén a nedostupnosť inštitúcií v starších budovách, ako sú pošty a školy. Debarierizácia je potrebná, ale vyžaduje si značné investície. Pozitívom je, že debarierizácia prebieha, čo dokazujú viaceré inštitúcie verejnej dopravy. V Bratislave môžeme hovoriť takmer o úplnej debarierizácii. Hovorca Dopravného podniku Bratislava Martin Chlebovec informoval, že očakávajú 30 nových električiek, ktoré postupne nasadia a zvýšia počet nízkopodlažných električiek vo výprave až na polovicu. Bezbariérové prístupy sa nachádzajú aj na Slovenských železniciach, ktoré za svoju angažovanosť získali ocenenie.

V prípade zdravotne znevýhodnených nemusí ísť len o bariéry fyzické ale aj mentálne, a to napríklad v prístupoch zamestnanosti. Ľudia s hendikepom nie sú odkázaní len na podradné práce. Každá osoba by mala mať rovnaké príležitosti na maximalizáciu svojho potenciálu a je hodná poskytnutia sociálnej pomoci v jeho dosahovaní. Indivíduá by mali byť slobodní pri prijímaní rozhodnutí, ktorými sa má riadiť ich život.

Mentálne postihnutie: Definícia a výskyt

Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa a zahŕňa poškodenie kognitívnych, jazykových a sociálnych schopností. Zároveň ide aj o obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Na základe medzinárodných štúdií je priemerný výskyt mentálneho postihnutia medzi deťmi a mládežou na úrovni 1,83 %.

Výskyt mentálneho postihnutia na Slovensku v porovnaní so zahraničím

Podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím je na Slovensku trojnásobne, v niektorých regiónoch až štvornásobne vyšší v porovnaní so zahraničím. V školskom roku 2018/2019 navštevovalo základné školy 21 988 žiakov a žiačok s diagnózou MP, čo predstavuje až 4,64 % všetkých žiakov základných škôl.

Prečítajte si tiež: Svet fantastických zverov

Problematická diagnostika a nadmerné zaraďovanie rómskych detí

Už viac ako desať rokov upozorňujú slovenské aj zahraničné mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie, Európska komisia, štátna školská inšpekcia, verejná ochrankyňa práv, či Metodicko-pedagogické centrum na to, že časti rómskych detí je diagnostikované ľahké mentálne postihnutie aj keď ho reálne nemajú a sú neopodstatnene smerované do špeciálneho školstva. Podľa najnovších údajov Útvaru hodnoty za peniaze má každé piate dieťa (19,3 %) z prostredia marginalizovaných rómskych komunít diagnostikované ľahké mentálne postihnutie.

Zároveň, deti z marginalizovaných rómskych komunít tvoria až 71,2 % žiakov špeciálnych tried pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím a 41,7 % žiakov špeciálnych škôl, hoci ich celkové zastúpenie v populácii žiakov základných škôl je len 12,3 %. Existujú viaceré indície, že „nálepku“ ľahkého mentálneho postihnutia, teda závažného a nezvratného poškodenia kognitívnych schopností, dostávajú aj deti, ktoré vo vzdelávaní zlyhávajú z iných príčin. Na základe kvalitatívnych dát, získaných v rámci projektu To dá rozum, sú niektoré poradne pri stanovovaní diagnózy ľahkého MP v prípade rómskych detí obozretnejšie a riadia sa odporúčaniami Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, ktorý je zodpovedný za ich metodické usmerňovanie.

Formy vzdelávania detí s mentálnym postihnutím

V súčasnosti sa väčšina detí (85 %) s diagnostikovaným mentálnym postihnutím vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov. Až 57 % z nich navštevuje špeciálne školy, 28 % špeciálne triedy na bežných základných školách a len 15 % sa vzdeláva formou individuálnej integrácie v bežných triedach. Vzhľadom na vysoký počet detí s diagnózou mentálneho postihnutia tak tvoria väčšinu žiakov špeciálnych tried (až 88,3 %) a špeciálnych škôl (75,4 % žiakov).

Problematickosť oddelených foriem vzdelávania spočíva najmä v obmedzených možnostiach kontaktu s prirodzenou rovesníckou skupinou detí, čo následne limituje možnosti detí na budúce samostatné fungovanie v spoločnosti. Začlenenie detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím do bežných tried však kladie vysoké nároky na pedagóga. Na základe kvalitatívnych dát získaných v projekte To dá rozum, za problematické považujú učitelia najmä to, že deti s MP postupujú podľa iných učebných osnov ako ostatní žiaci v triede. Problémy sa podľa viacerých respondentov prejavia najmä pri prechode detí na druhý stupeň, kde rastie náročnosť učiva. Preferovanie oddelených foriem vzdelávania pre skupinu detí s diagnostikovaným MP sa potvrdilo aj v dotazníkovom prieskume, realizovanom v rámci projektu To dá rozum na reprezentatívnej vzorke materských, základných a stredných škôl. Na jednej strane si viac ako polovica respondentov z radov riaditeľov, pedagogických aj odborných zamestnancov myslí, že v prípade detí s ľahkým MP je vhodnejšou formou oddelené vzdelávanie v skupine detí s rovnakým postihom (v špeciálnej triede alebo špeciálnej škole) v porovnaní s tretinou respondentov, ktorá preferuje začlenenie detí s MP do bežnej triedy. Keď sa však pozrieme na odpovede cez optiku školy, ktorú by deti mali navštevovať, zistíme, že až takmer 70 % respondentov považuje za vhodnejšiu bežnú základnú školu (bežnú alebo špeciálnu triedu).

Obmedzené možnosti ďalšieho vzdelávania

Závažným problémom súčasného nastavenia vzdelávacieho systému je skutočnosť, že deti s diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím nemôžu pokračovať v štúdiu na bežných stredných školách. Na základnej škole totiž získajú len primárne vzdelanie (na úrovni ISCED 1, teda prvého stupňa základnej školy). Po jej ukončení môžu študovať iba na praktickej škole alebo odbornom učilišti, v ktorých sa žiaci pripravujú na výkon jednoduchých pracovných činností, pričom najvyšším možným vzdelaním, ktoré môžu dosiahnuť, je nižšie stredné odborné vzdelanie.

Prečítajte si tiež: Svet Harryho Pottera a magické tvory

Na tento problém reagovala v minulom roku aj vláda, ktorá poverila Ministerstvo školstva do marca 2019 predložiť analýzu o možnostiach prijímania žiakov špeciálnych základných škôl na učebné odbory stredných odborných škôl. Opätovne však iba na dvojročné učebné odbory, v ktorých je možné dosiahnuť len nižšie stredné odborné vzdelanie. Hoci ide o pozitívny krok, žiaci s diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím stále nebudú mať možnosť získať úplné základné vzdelanie (tzv. nižšie stredné vzdelanie na úrovni ISCED2), ktoré jediné je predpokladom pre prijatie na ktorékoľvek stredoškolské štúdium.

Legislatíva a sociálna politika

Všeobecné práva zdravotne handicapovaných sú zakotvené v Ústave SR v Čl. 38 v ods. Legislatíva na zabezpečovanie sociálnej starostlivosti sa opiera o od 1. júla 1999 v Slovenskej republike účinný zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorého časť je venovaná sociálnym službám a peňažným príspevkom na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Každé indivíduum má veľkú hodnotu a svoju dôstojnosť. Ľudia veľkým snažením rastú a menia sa pozitívnym smerom.

Duševné zdravie a jeho zhoršovanie

Psychické zdravie Slovákov sa v priebehu posledných rokov výrazne zhoršilo. Podľa štatistík sa v 80 % prípadoch pacienti s depresiou obrátia na psychiatra, zvyšných 10 % preferuje liečbu stanovenú praktickým lekárom. Hoci psychiatrických pacientov pribúda, počet lekárov, ktorí by im s problémami pomohli, nenarastá v priamej úmere. Na Slovensku je 6,3 pacienta na jedného lekára, na psychiatra pripadá 12 až 22 chorých.

Kríza duševného zdravia a depresia

Duševné zdravie je čoraz väčším problémom v celej Európe. Nedávna analýza odhalila, že Francúzsko malo pred pandémiou COVID-19 najvyššiu mieru depresie v Európe (11 % obyvateľov). Slovensko nedopadlo v rebríčku až tak zle - miera depresie bola u nás len 3,1 %, pričom za nami je už len Grécko (2,5 %). Odborníci naznačujú, že úroveň depresie sa mohla v rokoch od COVID-19 zhoršiť, a to aj na Slovensku. Pandémia mala výrazný vplyv na duševné zdravie na celom svete, pričom najmä mladí ľudia s ňou zápasili viac ako kedykoľvek predtým.

Depresia patrí v súčasnosti medzi najviac sa rozširujúce duševné ochorenia. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza výskyt depresie u 5% svetovej populácie (WHO, 2023). Depresívna porucha je ochorenie spojené s prežívaním depresívnej nálady, ktorá sa obvykle prejavuje ako hlboký smútok alebo pocity podráždenosti či prázdnoty. Pri depresii človek stráca pocit radosti z inak príjemných aktivít, zažíva bezmocnosť, beznádej a vinu. Neraz klesá jeho aktivita, spomaľujú sa mu pohyby a osobné tempo, klesá mu motivácia čokoľvek robiť. Na druhej strane u neho narastá sebakritika, pesimizmus, začína negatívne vnímať seba, svoje okolie a vyhliadky do budúcnosti. Depresia býva spojená tiež s množstvom telesných príznakov, akými sú vnútorný nepokoj, napätie, plačlivosť, nadmerná únava a rozličné bolesti. Depresia ovplyvňuje aj našu schopnosť sústrediť sa, rýchlo reagovať a spracovávať prichádzajúce podnety, zapamätávať si, či organizovať a riadiť našu činnosť. Jednou zo špecifických foriem depresívnej poruchy je sezónna depresia. Špecifická je tým, že sa objavuje pravidelne každoročne na jeseň alebo v zime a ustupuje na jar alebo v lete. Ako sme už uviedli, sezónna depresia je jednou z foriem depresívnej poruchy. Na druhej strane sa však pri sezónnej depresii vyskytuje aj niekoľko odlišností. Sezónna depresia býva svojou závažnosťou na úrovni hlbokej depresívnej poruchy, avšak častejšie sa stretávame s jej miernejšími formami. Tu je ale dobré si uvedomiť, že istá miera poklesu nálady a naopak nárast únavy je v období jesene a zimy normálna. Výskumy ukazujú, že so sezónnou depresívnou poruchou sa v populácii stretávame v 1 - 10%., pričom jej najväčší výskyt je zaznamenaný v severských štátoch. Jeodsledované, že výskyt tohto ochorenia v jednotlivých krajinách je závislý od zemepisnej šírky, kde sa krajina nachádza. Napríklad v Severnej Amerike je počet ľudí trpiacich sezónnou depresívnou poruchou dvojnásobne vyšší ako v Európe. Štatistiky ukazujú, že 5% obyvateľov USA je postihnutých závažnými sezónnymi depresiami a 10 - 20% jej miernejšími formami. Vo Veľkej Británii sú to 2% pre závažné formy a 20% pre miernejšie. V porovnaní mužov a žien sa ochorenie vyskytuje častejšie v ženskej populácii, dokonca štvornásobne častejšie. Najrozšírenejší začiatok ochorenia je medzi 18. a 30. V prírode je prirodzené sezónne správanie ako napríklad zimný spánok, obdobie párenia či rodenia mláďat. Aby mohlo sezónne správanie fungovať, organizmy majú tzv. vnútorné hodiny. Rovnako i ľudia sa tisícročia prispôsobovali prírodným rytmom. Avšak v súčasnej modernej dobe náš režim práce a odpočinku zostáva rovnaký bez ohľadu na ročné obdobie. Aj keď to vzhľadom na poznanie konceptu vnútorných hodín môže vyzerať ako jednoznačné, vo vzťahu k výsledkom výskumovpresná príčina vzniku sezónnej depresívnej poruchy ešte nie je známa. Prvá hovorí o zmene v biologických hodinách jedinca trpiaceho sezónnou depresiou. Predpokladá sa, že príznaky depresie sú spôsobené dlhodobým oneskorením vnútorných hodín jednotlivca. Na vznik a rozvoj sezónnej depresívnej poruchy pôsobí viacero rizikových faktorov.

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

Bariéry a predsudky voči ľuďom so zrakovým postihnutím

Rovnako ako ľudia s mentálnym postihnutím, aj ľudia so zrakovým postihnutím čelia mnohým bariéram. Oficiálne štatistiky o tom, koľko žije na Slovensku ľudí so zrakovým postihnutím, neexistujú. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie je to približne jeden až jeden a pol percenta populácie.

Predseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Ján Podolinský považuje za najväčšiu bariéru vo vzťahu k nevidiacim to, že ich spoločnosť často vníma aj ako osoby s mentálnym postihnutím. Obrovskou kapitolou sú priestorové bariéry. Nie všade sú samozrejmosťou reliéfne prvky na chodníkoch, ktoré im pomáhajú identifikovať, kde je priechod pre chodcov, alebo semafory so zvukovou signalizáciou.

Zamestnávanie a volebné právo

Na prekážky pri hľadaní práce narážajú aj nevidiaci na Slovensku, z ktorých mnohí majú vysokoškolské vzdelanie. Ak je pracovisko vybavené asistenčnými technológiami a človek je kvalifikovaný v danom odbore, nevidí problém, prečo by nemohli nevidiaci pracovať napríklad ako správcovia počítačových sietí, prípadne telefonickí konzultanti, učitelia jazykov a mnoho iných.

Pre nevidiacich neexistuje žiadna alternatíva vo voľbách - žiadne hlasové prevedenie, Braillovo písmo či využitie techniky, ktorá obsahuje špeciálny softvér.

Úrazy detí a mládeže: Štatistiky a prevencia

Väčšina úrazov detí a mládeže vzniká náhodne, neúmyselne, vo voľnom čase, aj napriek prítomnosti starších osôb. Všetkým úrazom nie je možné predchádzať, ale ťažké poúrazové stavy i úmrtia je možné významne zredukovať efektívnymi preventívnymi opatreniami. V tejto súvislosti sa využívajú štatistické informácie. Jednou z požiadaviek, ktoré definovali hlavní odborníci verejného zdravotníctva, majúce za cieľ napredovanie v odbore, ktorý odborne metodicky vedú, je monitorovanie úrazovosti u detí predškolského a školského veku v širšom kontexte a dodržiavanie intervenčných opatrení, ktoré by mali viesť k zníženiu výskytu detských úrazov v rámci Slovenska. Jednou z deviatich špecifikovaných oblastí programov podpory zdravia je aj prevencia úrazov a otráv, pričom podpora zdravia je zameraná na rozvoj zdravia obyvateľov Slovenskej republiky vo všetkých vekových skupinách. Rezort zdravotníctva produkuje pre podporu zdravia verejného zdravotníctva údaje pre analýzu a hodnotenie zdravotného stavu vybratých populačných skupín.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že problematike úrazov vo všeobecnosti nie je venovaná dostatočná pozornosť napriek tomu, že viac ako polovica úmrtí detí je v dôsledku úrazov. Cieľom pravidelného monitorovania úrazov u detí a mládeže je mať maximálne zdrojové dáta ku komplexnému zmapovaniu úrazovosti u detí predškolského a školského veku. Je potrebné získavať informácie, vyhodnocovať a porovnávať ich voči minulému obdobiu. Čím viac dát budeme mať, tým kvalitnejšie výsledky získame. V tomto súvise ide o: druh úrazu, miesto jeho vzniku, mechanizmus vzniku poranenia, jeho prognózu, najexponovanejšiu vekovú skupinu detí z hľadiska úrazovosti. Čo sa týka prostredia, pre deti sú najrizikovejším prostredím domov, detské ihrisko, ulica.

Register úrazov a monitorovanie

V súčasnosti ÚVZ SR nemá pod svojou správou register úrazov detí a mládeže. Národný register úrazov vyžadujúcich poskytnutie ústavnej zdravotnej starostlivosti s hlásením úrazov u detí, patrí pod Národné zdravotné registre. Sú to špecifické informačné systémy, ktoré vytvárajú prostredie pre zhromažďovanie, spracovávanie a analyzovanie údajov o hromadne sa vyskytujúcich a spoločensky závažných skupinách chorôb v SR. Cieľom registrov je monitorovať najmä vývoj počtu novodiagnostikovaných pacientov ročne, aj vývoj celkového počtu osôb s danou chorobou v populácii. Výstupy z príslušných databáz sú podnetom pre optimalizáciu intervenčných opatrení nielen v zdravotnej, ale aj v ekonomickej a sociálnej oblasti. Ich efektivita by mala určovať stratégiu zdravotnej politiky v SR. Pri správe registrov NCZI úzko spolupracuje s hlavnými odborníkmi MZ SR alebo inými špecialistami. Tieto registre sú plne v kompetencii Národného centra zdravotníckych informácií, (ďalej len NCZI). NCZI má podľa Zákona č. 153/2013 Z.z. v správe Národné zdravotné registre, medzi ktoré patrí aj Národný register úrazov vyžadujúcich poskytnutie ústavnej zdravotnej starostlivosti s hlásením úrazov u detí. Vzhľadom na to, že v databáze hospitalizovaných sa ale neuvádzajú bližšie okolnosti úrazu a nie je známa frekvencia úrazov u detí v minulosti, NCZI v roku 2019 navrhlo doplnenie potrebných údajov z anonymizovaných dotazníkov, ktoré by vyplňovali rodičia hospitalizovaných detí na požiadanie lekárov. V r. 2014 - 2017 sa do registra hlásilo ročne iba okolo 600 z cca 12 000 hospitalizovaných detí, a to najmä pre pracovnú zaneprázdnenosť lekárov. Príslušné nemocnice a RÚVZ majú získavať doplňujúce informácie o okolnostiach úrazu, úrazovej anamnéze za posledné 2 roky s eventuálnymi poúrazovými klinickými dôsledkami z údajov z Dotazníka o úrazoch detí, získaného od rodičov hospitalizovaných detí z príslušných oddelení nemocníc.

Prieskum s cieľom zistiť prevalenciu úrazov u detí pod názvom „Monitoring úrazovosti u detí predškolského a školského veku“ realizoval aj v roku 2009 Odbor hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva SR v spolupráci s regionálnymi ÚVZ v SR. Išlo o sledovanie úrazovosti u detí predškolského a školského veku (3- až 14- ročné deti) v širšom kontexte, t. j. Úmrtia - v dôsledku úrazov sú zaznamenávané kombinovaných kódom, a to podľa lokalizácie úrazu a okolnostiach úrazu. Medzi špecifické úrazy, ktoré sú komplexnejšie monitorované, patria cestné dopravné úrazy a školské úrazy. Vďaka funkčnému informačnému systému v rezortoch, ktorým analýza týchto úrazov prislúcha, má SR k dispozícii údaje, ktoré adekvátne objektivizujú epidemiologické aspekty vývoja týchto špecifických úrazov v SR. Dopravné úrazy - eviduje odbor dopravnej polície Prezídia Policajného zboru SR (ODP PPZ). Školské úrazy - eviduje MŠVVaŠ SR. Viac ako 20 rokov sa podľa stanovených kritérií sledujú školské úrazy, hlásia sa zo všetkých škôl v SR. Do roku 2008 boli údaje spracovávané Ústavom informácií a prognóz školstva, od školského roka 2008 / 2009 sa hlásia on-line na Ministerstve školstva SR. Školské úrazy je povinnosťou hlásiť už od roku 1988 na základe ustanovenia čl.2 ods.1) Pokynov Ministerstva školstva a telesnej výchovy SSR z 20.5.1988 č.600/ 1988 - 422 o školských úrazoch. Odvtedy sa systém hlásenia školských úrazov skvalitňoval.

Ambulantne ošetrené prípady - Národné centrum zdravotníckych informácií v rámci štatistických zisťovaní spracováva „Ročný výkaz o činnosti z chirurgických ambulancií “, v ktorom sa v súvislosti s úrazmi zaznamenávajú počty výkonov u zlomenín a popálenín. Od roku 2009 bol do štatistických zisťovaní zaradený výkaz „Ročný výkaz o jednodňovej starostlivosti“, v ktorom sú uvedené aj operácie jednoduchých zlomenín. Poznámka č.1 pre porovnanie z blízkeho zahraničia: V Ústave zdravotníckych informací a statistiky ČR, sa v „chirurgickom výkaze“ sledujú aj okolnosti vzniku úrazov. Poznámka č.2 Údaje o ambulantnom ošetrení pacientov v dôsledku úrazov by bolo možné objektivizovať aj z iných zdrojov (zdravotné poisťovne). Práceneschopnosť, invaliditu - eviduje Sociálna poisťovňa. V rámci agendy „práceneschopnosť “ sa sledujú všetky úrazy, a z nich osobitne pracovné úrazy. V agende „invalidita“ sa sledujú novopriznané invalidné dôchodky za rok podľa miery postihnutia. Deti a dorast sú zahrnuté do vekovej skupiny „do 19 rokov“, pričom sa práceneschopnosť a invalidita môžu priznávať už od 15 roku života (invalidita i skôr).

Register úrazov spravuje výlučne NCZI. Ide o už vyššie spomínaný: Národný register osôb s úrazom vyžadujúcim poskytnutie ústavnej zdravotnej starostlivosti. V predmetnom registri sa zbierajú a spracovávajú údaje o deťoch do 18 rokov, u ktorých bola pre úraz indikovaná hospitalizácia. Účelom spracúvania údajov v tomto registri je získanie informácií o výskyte úrazu, príčinách jeho vzniku, rozsahu, postupe a výsledkoch liečby, komplikáciách. Pred rokom 2019 sa do Národného registra osôb s úrazom vyžadujúcim poskytnutie ústavnej zdravotnej starostlivosti údaje poskytovali prostredníctvom: Hlásenia o pacientovi s úrazom vyžadujúcim poskytnutie ústavnej zdravotnej starostlivosti - deti. Register úrazov spadá pod NCZI. ÚVZ SR a RÚVZ riešia výlučne svoje vlastné projekty, zamerané na úrazy detí a týkajú sa určitých vybraných skupín, nie celej populácie detí a mládeže.

Vzhľadom na to, že v danej problematike už bol realizovaný pilotný projekt, je možné vychádzať z tejto pilotnej štúdie a na základe jej vyhodnotenia navrhnúť optimalizáciu postupu a rozsah získavaných údajov. Analyzovaný bol postup realizácie zberu dát, dostatočnosť rozsahu otázok, taktiež dostatočnosť intervalu získavania údajov a to nielen pre využitie v rámci SR, ale aj pre potreby medzinárodných porovnaní. Štart pilotného projektu s využitím Dotazníka o úrazoch detí je popísaný následne. Vedúca oddelenia vybraných národných zdravotných registrov NCZI sa obrátila na ÚVZ SR (hlavný hygienik) vo veci žiadosti o podporu spolupráce medzi vybranými zdravotníckymi zariadeniami, RÚVZ v SR a NCZI pri koordinácii získavania vybraných informácií. Úspešne riešiť problém prevencie úrazov predpokladá mať čo najobjektívnejšie informácie o okolnostiach za akých k úrazu došlo, pretože umožňujú minimalizovať riziká vzniku úrazov, a tým ovplyvniť aj rozsah zdravotných následkov úrazu, ktoré majú rôzny dopad na zníženie kvality života jedinca.

Pre účely získania absentujúcich informácií, bol definovaný spomínaný pilotný projekt formou dotazníkového prieskumu. Pád/Úder/Poranenie ostrým predmetom/Poranenie el. Hlavným zdrojom údajov je zisťovanie Ministerstva zdravotníctva SR Hlásenie o prijatí do ústavnej starostlivosti Z (MZ SR) 1-12. Hlásenie predkladajú zariadenia ÚZS - nemocnice, liečebne, hospice, domy ošetrovateľskej starostlivosti, zariadenia biomedicínskeho výskumu. Hlásené sú ukončené prípady hospitalizácie. Ústavnej zdravotnej starostlivosti (ÚZS). Základná diagnóza hospitalizácie: príčiny hospitalizácie sú stanovené podľa diagnózy základného ochorenia (ochorenie, stav alebo úraz, pre ktoré bol pacient hospitalizovaný na danom oddelení zariadenia ÚZS). Základné ochorenie nemusí byť totožné s hlavným ochorením, ktoré najviac ohrozuje zdravie alebo život osoby hospitalizovaného. Diagnóza sa kóduje podľa systematicky triedeného a hierarchicky usporiadaného zoznamu chorôb 10. revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10-SK-2016). Dĺžka hospitalizácie je vyjadrená počtom ošetrovacích dní, je vypočítaná ako rozdiel medzi dátumom ukončenia hospitalizácie a dátumom prijatia na hospitalizáciu. V prípade rovnakého dátumu prijatia a dátumu ukončenia hospitalizácie sa počíta 1 ošetrovací deň. Priemerný ošetrovací čas v dňoch sa vypočíta ako pomer počtu ošetrovacích dní a počtu hospitalizácií pacientov. Vypočítaný priemer je neaditívny údaj, nie je možné ho sumarizovať, resp. Štatistické výstupy NCZI prinášajú k problematike úrazov údaje o počte hospitalizácií úrazmi podľa pohlavia a vekových skupín. Úrazy sa špecifikujú podľa lokalizácie poranenia na jednotlivých častiach tela. Zároveň sa sledujú vonkajšie okolnosti príčiny úrazu. Uvedené sú aj úmrtia hospitalizovaných a priemerný ošetrovací čas hospitalizácie.

Podkapitola je spracovaná na základe odborného materiálu ÚVZ SR: „Analýza stavu úrazovosti a bezpečnosti detí a mládeže v Slovenskej republike“, vypracovaného v rámci rezortu zdravotníctva. Tento odborný materiál poskytuje pohľad na bezpečnosť detí a mladistvých v Slovenskej republike, na základe porovnania profilov 31 krajín v európskom regióne, vrátane členských krajín Európskej únie (EÚ). Použité boli taktiež informácie. Efektívna prevencia úrazov detí musí byť založená na komplexnosti, ktorá predpokladá sústredenie poznatkov a informácií a najmä spoľahlivých údajov tak, aby mohli byť prijaté účinné opatrenia na prevenciu. Potrebný je zber rôznych údajov (zdravotných, sociálnych a ďalších) a ich integrácia do jednotnej databázy. Dátum Približný čas úrazu Vek dieťaťa: <1, 1-4, 5-9, 10-14, 15-19 Pohlavie dieťaťa: chlapec / dievča Kategorizácia: úmyselný / neúmyselný úraz Mechanizmus úrazu: dopravná nehoda, topenie, otrava, popálenie a obarenie, pád, dusenie / škrtenie,..

#

tags: #vyskyt #telesne #postihnutych #statistiky