Materská dovolenka, nezamestnanosť a dôchodok: Nároky a možnosti pre študentky a absolventky

Materská dovolenka, nezamestnanosť a dôchodok sú témy, ktoré sa dotýkajú každej ženy, a obzvlášť dôležité sú pre študentky a absolventky. V tomto článku sa pozrieme na aktuálnu situáciu a možnosti, ktoré majú ženy v súvislosti s týmito oblasťami.

Materská dovolenka a študentky: Zmena od 1.1.2024

Pre mnohé nastávajúce mamičky je nepríjemnou situáciou, ak nemajú nárok na materské. Materské je dávka nemocenského poistenia, ktorú Sociálna poisťovňa vypláca mesačne vo výške 75 percent zjednodušene povedaného hrubého príjmu, ktorý mala matka pred pôrodom. Vypláca sa na mesačnej báze, vždy mesiac pozadu, približne v polovici kalendárneho mesiaca.

Od 1.1.2024 sa však situácia žien, ktoré budú mať dieťatko počas štúdia, prípadne po ňom, zlepšila. Väčšina z nich za klasických okolností nemá materskú. Ako to aktuálne je a ako môžu študentky získať materskú?

Pomerne pravidelne sa budúce mamičky - študentky obracajú na odborníkov, aby im vysvetlili, na čo majú nárok, kde si o čo požiadať a na čo nárok mať nebudú.

Na základe schválenej novely zákona č. 203/2023 Z.z. sa situácia študentiek ohľadom materskej radikálne zlepšila. Novela nadobudla účinnosť 1.1.2024. Zákon bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti zo štúdia v zahraničí

Dôležité je upozorniť, že nestačí, aby študentka úspešne ukončila štúdium a automaticky dostane materské.

Návrh novely zákona o sociálnom poistení

Nárok na materskú dovolenku by mohli mať po novom aj matky, ktoré sa ešte nestihli zamestnať, ale napríklad len nedávno ukončili štúdium na vysokej alebo strednej škole. Počíta s tým návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý do parlamentu predložila skupina poslancov. Po novom by sa do tohto obdobia mala započítať aj doba štúdia na strednej škole alebo vysokej škole. Zásadnou podmienkou bude úspešné dokončenie školy. Poslanci v návrhu neuvádzajú, že budúca matka musí počas tohto obdobia napríklad chodiť na brigády alebo pracovať. Nemocenské poistenie totiž platia len zamestnanci, podnikatelia alebo dobrovoľne poistení ľudia.

„Cieľom predkladaného návrhu zákona je rozšírenie okruhu poistenkýň, ktoré majú nárok na materské s dôrazom na tehotné ženy a matky tesne po ukončení štúdia. Týmto opatrením sa podľa predkladateľov zlepšia možnosti žien na skĺbenie rodičovstva a pracovného života, obzvlášť pre skupinu vysokoškolsky vzdelaných žien, ktoré vzhľadom na chýbajúcu právnu úpravu a nemožnosť poberať materskú po ukončení štúdia, nemali vytvorené priaznivé podmienky na materstvo.

V súčasnosti má nárok na materské zamestnankyňa, živnostníčka s povinným nemocenským poistením, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a tiež napríklad žena, ktorá už nie je nemocensky poistená, ale je v ochrannej lehote. Trvá maximálne sedem dní alebo osem mesiacov v prípade poistenkyne, ktorej poistenie zaniklo už v období tehotenstva. Vo všetkých prípadoch ale musia budúce mamy platiť nemocenské poistenie minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Nárok na materskú dovolenku by mohli mať po novom aj matky po strednej a vysokej škole.

Študentky na strednej a vysokej škole nie sú nemocensky poistené, nemajú tak po štúdiu nárok na materskú. Obzvlášť špecifickou skupinou sú podľa predkladateľov doktorandky, ktoré študujú dlhšie a školu skončia vo vyššom veku. Vzhľadom na to, že nie sú nemocensky poistené, sa po ukončení doktorandského štúdia musia zamestnať, aby im nárok na materské vznikol. Tým podľa poslancov dochádza k zvyšovaniu veku rodičiek.

Prečítajte si tiež: Domy pre seniorov Vysoká nad Kysucou – zistite viac

Sociálna poisťovňa študentkám nemá z čoho vypočítať materskú dávku. Určuje sa totiž ako 75 percent hrubej mzdy alebo vymeriavacieho základu, z ktorého podnikatelia a dobrovoľne poistený platia odvody. Poslanci v návrhu nešpecifikovali, ako by sa mal pri študentkách po škole určovať vymeriavací základ. Priznávajú totiž, že návrh bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Ministerstvo financií preto v stanovisku k návrhu píše, že je potrebné uviesť a zdôvodniť všetky predpokladané dôsledky na rozpočet. Tie by mali byť vyčíslené na bežný rok a tri nasledujúce rozpočtové roky dopredu. „Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov,“ píše ministerstvo v stanovisku.

Poslanci argumentujú tým, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia podľa štatistík Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zarábajú v priemere o 60 percent viac ako ľudia s nižším dosiahnutým vzdelaním. Zároveň v prípade vysokoškolsky vzdelaných ľudí úrady práce evidujú najnižšiu mieru nezamestnanosti. „Predkladaným návrhom zákona sa zameriavame na ženy, pri ktorých máme na Slovensku dlhodobý problém s nízkym percentom ekonomicky aktívnych žien. Predseda parlamentu už návrh posunul parlamentným výborom, ktoré si ho musia preštudovať do konca apríla tohto roka.

Čo robiť, ak nemáte nárok na materské?

Možno iba predpokladáte, že nebudete mať nárok na materské, možno Vám už prišlo rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nepriznaní nároku na materské. Mnohým nastávajúcim mamám alebo už novopečeným mamám sa stane nepríjemná situácia. Nemajú nárok na materské.

Aké sú Vaše možnosti, ak nemáte nárok na materské?

Príklad z praxe

Príklad: Jana končí štúdium štátnou záverečnou skúškou (2. stupeň) v máji 2025, napríklad 17.5. Avšak termín pôrodu má 5.6.2025, nástup na materskú 24.4.2025.

Prečítajte si tiež: Bezpečná posteľ pre seniorov

Poznámka: Ak by ste boli v situácii ako Jana vyššie, ale nárok na materské by Vám vznikal už v roku 2026, tam viete získať materské z minulosti.

Rodičovský príspevok

Nárok na rodičovský príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril.

Započítanie doby štúdia do dôchodku

Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.

Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.

Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Napríklad, podľa § 66 ods. obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch od r.

Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO.

Príklad z praxe

Pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.

V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).

Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978 bol účinný zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov. Pozor, výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1.

Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984 bol účinný zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30.

V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.

Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008 bol účinný zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. Čo je však dôležité, v období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.

Od školského roku 1990/1991 po novelizácii zákona č. 29/1984 Zb. Ďalšia novela zákona č. Občania narodení v období po 31.8.1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.

Nezamestnanosť a absolventi

Vysokoškolsky vzdelaní ľudia majú podľa štatistík Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v priemere o 60 percent vyššie príjmy ako ľudia s nižším vzdelaním. Zároveň úrady práce evidujú najnižšiu mieru nezamestnanosti práve u ľudí s vysokoškolským vzdelaním.

tags: #vysoká #škola #materská #dovolenka #nezamestnanosť #dôchodok