Dôvody hodné osobitného zreteľa v kontexte podielového spoluvlastníctva: Judikatúra a jej vývoj

Podielové spoluvlastníctvo je právny inštitút, ktorý umožňuje dvom alebo viacerým osobám vlastniť jednu vec spoločne, pričom každému spoluvlastníkovi patrí určitý podiel na tejto veci. Práva a povinnosti spoluvlastníkov sú upravené Občianskym zákonníkom. V praxi často dochádza k situáciám, keď spoluvlastníci nie sú schopní sa dohodnúť na spôsobe užívania spoločnej veci alebo na jej ďalšom osude. V takýchto prípadoch môže ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov požiadať súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka

Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 umožňuje súdu zrušiť podielové spoluvlastníctvo na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov. Súd pri zrušení spoluvlastníctva prihliada na veľkosť podielov, účelné využitie veci a na to, či je možné vec reálne rozdeliť. Ak reálne rozdelenie veci nie je dobre možné, súd prikáže vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Ak žiadny zo spoluvlastníkov nemá o vec záujem, súd nariadi predaj veci a výťažok rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.

Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie spoluvlastníctva

Ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka však umožňuje súdu, aby návrh na zrušenie spoluvlastníctva zamietol, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákon však nešpecifikuje, čo sa pod týmito dôvodmi rozumie. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či existujú také okolnosti, ktoré odôvodňujú výnimočné zachovanie spoluvlastníctva.

Interpretácia a aplikácia dôvodov hodných osobitného zreteľa v judikatúre

Keďže Občiansky zákonník nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil a zhodnotil ich existenciu a závažnosť. Súd musí rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia.

Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a odchod do dôchodku

Pri posudzovaní veci je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech žalobcov.

Príklady dôvodov hodných osobitného zreteľa

Judikatúra súdov uvádza niekoľko príkladov okolností, ktoré môžu byť považované za dôvody hodné osobitného zreteľa:

• Sociálna situácia a vek spoluvlastníka: Ak je spoluvlastník starší, chorý, alebo sa nachádza v zlej sociálnej situácii a zrušenie spoluvlastníctva by pre neho znamenalo stratu bývania alebo inú vážnu ujmu, súd môže návrh na zrušenie spoluvlastníctva zamietnuť.
• Väzba na nehnuteľnosť: Ak má spoluvlastník silné citové väzby na nehnuteľnosť, napríklad preto, že v nej prežil celý život, alebo preto, že ju zdedil po blízkej osobe, súd môže túto okolnosť zohľadniť.
• Ochrana domova detí: Právo na ochranu domova detí má v konkrétnych súvislostiach prednosť pred právom na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Zachovanie domova detí je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd pre tento čas, t.j. pre čas, kým predmet spoluvlastníctva plní túto funkciu, podielové spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. novembra 2013, sp. zn.).
• Neujasnenie právnych dôsledkov: Ak si žalobcovia v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia ich žalobe.
• Priorita riešenia užívacích vzťahov: Ak im ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu.
• Úmysel predať vec po prikázaní: Okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v úmysle predať.

Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcov môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu (napr.

Špecifické situácie a ich posudzovanie

Ochrana domova detí ako dôvod hodný osobitného zreteľa

Právu na ochranu domova detí treba dať v konkrétnych súvislostiach prednosť pred právom na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Zachovanie domova detí je teda dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd pre tento čas, t.j. pre čas, kým predmet spoluvlastníctva plní túto funkciu, podielové spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada.

Drobenie pozemkov a jeho vplyv na rozhodovanie súdu

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. nemôže na základe rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 zákona pozemok menší ako 2000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok z dôvodu, aby sa zamedzilo tzv. drobeniu pozemkov. Pod nedovoleným drobením pozemkov v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. sa rozumie aj vytvorenie spoluvlastníckeho podielu ako i ďalšie drobenie spoluvlastníckeho podielu, ak by týmto drobením vznikla výmera pripadajúca na vzniknutý spoluvlastnícky podiel menšia ako 2000 m2 poľnohospodárskeho pozemku nachádzajúceho sa mimo zastavaného územia obce. Osvedčením dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva tak v preskúmavanom prípade došlo k nedovolenému drobeniu pozemkov, čím boli porušené ustanovenia zákona č. Ak sa jedná o prevod spoluvlastníckych podielov k poľnohospodárskym pozemkom, pri ktorom je potrebné postupovať podľa zákona č. 180/1995 Z.z., je povinnosťou vo veci konajúceho notára vyzvať dedičov k uzatvoreniu dohody tak, aby sa zamedzilo drobeniu pozemkov. V prípade, že by k takejto dohode nedošlo, osvedčenie o dedičstve nie je možné vydať a notár je povinný vec predložiť súdu.

Prečítajte si tiež: Alarmujúca situácia: Týranie seniorov

Vyporiadanie investícií na spoločnú vec

Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Preto kým toto právo nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať.

Predkupné právo a jeho porušenie

Občiansky zákonník nepožaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných spoluvlastníkov, vyžaduje len rešpektovanie predkupného práva. Napriek tomu, že v zákonnej úprave nie je výslovne stanovené, že predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka má vecnú povahu a pôsobí voči tretím osobám, súdna prax so súhlasom širokej odbornej verejnosti zákonnému predkupnému právu túto povahu prisudzuje. Z tohto záveru vyplýva, že spoluvlastník veci, ktorého predkupné právo bolo porušené, má nároky vyplývajúce jednak zo všeobecných ustanovení o vecnom predkupnom práve (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a taktiež zvláštne nároky, ktoré sú stanovené v ustanovení § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka.

Trovy konania a ich náhrada

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Aplikácia citovaného ustanovenia § 150 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnos.

Prečítajte si tiež: ÚPSVaR a odmietnutie ponuky

tags: #dovody #hodne #osobitneho #zretela #podielove #spoluvlastnictvo