Podmienky Vysporiadania Prostriedkov zo Štrukturálnych Fondov

Tento článok sa zaoberá podmienkami vysporiadania prostriedkov zo štrukturálnych fondov, s dôrazom na záväzky Európskych spoločenstiev (ES) voči Slovenskej republike (SR) a odhad príjmov SR z týchto fondov.

Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych opatrení

Východiskovým dokumentom pre finančné rámce pre využívanie prostriedkov zo štrukturálnych opatrení (štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu) bol materiál Európskej komisie „Spoločný finančný rámec na obdobie 2004 - 2006 pre prístupové rokovania“ zo dňa 30. januára 2002. V zmysle dokumentu bol v súlade s finančnými rámcami stanovenými v Berlíne v roku 1999 vyčlenený finančný balík na štrukturálne opatrenia v objeme 25 567 mil. EUR pre 10 kandidátskych krajín na skrátené programovacie obdobie 2004 - 2006. Podiel Slovenskej republiky na uvedenom balíku predstavoval 1 750 mil. EUR, t. j. približne 6,9 %. Pomer medzi štrukturálnymi fondami a Kohéznym fondom pre všetky kandidátske krajiny bol stanovený na 67 % : 33 %.

Vyjednávania k finančným a rozpočtovým záležitostiam prístupového procesu prebiehali počas roka 2002 vo viacerých etapách medzi predsedníctvom Rady ministrov, Európskou komisiou a kandidátskymi krajinami. Rada pre všeobecné záležitosti dňa 18. novembra 2002 stanovila dátum vstupu nových členov na 1. mája 2004. Neskorší dátum vstupu neovplyvní navrhovanú výšku záväzkov EÚ pre štrukturálne fondy na rok 2004. V zmysle záverov Bruselského summitu Rady ministrov ES z 24. - 25. októbra 2002 bol uvedený finančný balík pre kandidátske krajiny znížený o 2,5 mld. EUR na 23 mld. EUR. K 16. decembru 2002 v zmysle návrhu dánskeho predsedníctva objem finančných prostriedkov vyčlenených pre štrukturálne operácie predstavuje 22 846 mil. EUR. Uvedené zmeny v celkovom objeme pre štrukturálne operácie spôsobovali automaticky zmeny záväzkov pre Slovenskú republiku.

Ukončením prístupových rokovaní s Európskou komisiou na summite v dňoch 12. - 13. decembra 2002 v Kodani bola pre Slovenskú republiku potvrdená výška záväzkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pre skrátené programovacie obdobie 2004 - 2006.

Tabuľka 1: Záväzky ES voči kandidátskym krajinám v rámci štrukturálnych operácií podľa jednotlivých rokov skráteného programovacieho obdobia 2004 - 2006 v stálych cenách roku 1999 v mil. EUR

Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych opatrení

Po ukončení prístupových rokovaní boli schválené záväzky ES pre Slovenskú republiku v rámci štrukturálnych opatrení vo výške 1 560 mil. EUR (6,9 % z celkových záväzkov pre kandidátske krajiny), z čoho pre štrukturálne fondy je vyčlenených 1 050,3 mil. EUR a pre Kohézny fond 509,7 mil. EUR. Vzhľadom k tomu, že Európske spoločenstvá v skrátenom programovacom období 2004 - 2006 budú uplatňovať postupné zvyšovanie príspevku (phasing-in), ročné záväzky pre Slovenskú republiku sa budú postupne zvyšovať (tab. 2).

Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie

Tabuľka 2: Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych operácií podľa jednotlivých rokov skráteného programovacieho obdobia 2004 - 2006 v stálych cenách roku 1999 v mil. EUR

Tabuľka 3: Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych operácií podľa jednotlivých rokov skráteného programovacieho obdobia 2004 - 2006 v bežných cenách v mil. EUR

Pri prepočtoch na bežné ceny zo stálych cien roku 1999 bol pre štrukturálne fondy použitý deflátor štrukturálnych výdavkov a poľnohospodárstva v zmysle medziinštitucionálnej dohody medzi EK, Radou a Európskym parlamentom z mája 1999, kým pre Kohézny fond bol použitý aktuálny deflátor HNP z 5. 12. 2002 podľa dostupných údajov z Rady ministrov ES.

V zmysle tab. 3 v rámci skráteného programovacieho obdobia 2004 - 2006 záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych opatrení v bežných cenách budú predstavovať 1 764,87 mil. EUR , z čoho štrukturálne fondy predstavujú 1 187,61 mil. EUR a Kohézny fond 577,26 mil. EUR Podiel štrukturálnych opatrení na celkovom objeme finančných prostriedkov vyčlenených pre SR zo všeobecného rozpočtu EÚ (2 516,9 mil. EUR) predstavuje 62 %, z čoho podiel štrukturálnych fondov predstavuje 41,73 % a Kohézneho fondu 20,27 %.

Záväzky ES voči SR pre štrukturálne fondy podľa cieľov a iniciatív ES

Finančné prostriedky v rámci štrukturálnych fondov sa vyčleňujú podľa jednotlivých cieľov a Iniciatív ES.

• cieľ 1 - cieľ ES umožňujúci podporu zo štrukturálnych fondov pre zaostávajúce regióny, v ktorých hodnota HDP na obyvateľa meraná paritou kúpnej sily a vypočítaná na základe údajov ES v priemere za posledné tri kalendárne roky je menšia ako 75 % priemeru Európskych spoločenstiev.
• cieľ 2 - cieľ ES umožňujúci podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu pre regióny vážne postihnuté úpadkom priemyslu.
• cieľ 3 - cieľ ES umožňujúci podporu z Európskeho sociálneho fondu pre rozvoj ľudských zdrojov.

Iniciatívy ES sú formou pomoci ES zo štrukturálnych fondov, ktorá sa týka cezhraničnej (INTERREG A), transregionálnej (INTERREG B) a transnacionálnej spolupráce (INTERREG C), hospodárskej a spoločenskej obnovy zaostalých miest a mestských oblastí (URBAN), rozvoja vidieka (LEADER) alebo medzištátnej spolupráce na presadzovanie nových prostriedkov boja so všetkými formami diskriminácie a nerovnoprávnosti v oblasti trhu práce (EQUAL).

Oprávnenými oblasťami SR na podporu v rámci jednotlivých cieľov sú v zmysle uznesenia vlády SR č. 157/2002 nasledovné regióny:

Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností

• cieľ 1 - Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko
• cieľ 2 - Bratislavský kraj
• cieľ 3 - Bratislavský kraj

Finančné rozdelenie pre cieľ 1 vychádza z kritérií stanovených v článku 7, odseku 3 nariadenia Rady č. 1260/1999 z 21. júna 1999 určujúceho všeobecné pravidlá o štrukturálnych fondoch (ďalej len „všeobecné nariadenie“), ako sú oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita, národná prosperita a relatívna závažnosť štrukturálnych problémov (najmä úroveň nezamestnanosti).

Finančná alokácia čiastok rozdelených v rámci cieľa 2 je založená na podiele oprávneného obyvateľstva v súlade s prístupom aplikovaným v 15 členských krajinách a s článkom 7, odsek 4 všeobecného nariadenia. Pri cieli 3 finančné rozdelenie vychádza z kritérií uvedených vo všeobecnom nariadení, ako situácia v zamestnanosti, vzdelanostná úroveň a účasť žien na pracovnom trhu.

V skrátenom programovacom období 2004 - 2006 bude EÚ podporovať v kandidátskych krajinách iba dve iniciatívy ES - INTERREG a EQUAL. Alokácia prostriedkov z iniciatívy INTERREG vychádza z kritéria celkového počtu obyvateľov a obyvateľov v prihraničných regiónoch. Kritériá v rámci iniciatívy EQUAL sú rovnaké ako pri cieli 3.

V nadväznosti na uvedené záväzky zo štrukturálnych fondov stanovila Európska komisia rozdelenie finančných prostriedkov štrukturálnych fondov podľa cieľov a Iniciatív ES v súlade so všeobecným nariadením (tab. č. 4).

Tabuľka 4: Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych fondov podľa cieľov a Iniciatív ES v stálych cenách roku 1999 v mil. EUR

Tabuľka 5: Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych fondov podľa cieľov a Iniciatív ES v bežných cenách v mil. EUR

Záväzky ES voči SR pre štrukturálne fondy podľa jednotlivých štrukturálnych fondov

Na rozdiel od rozdelenia finančných prostriedkov štrukturálnych fondov podľa jednotlivých cieľov a iniciatív ES, ktoré určuje Európska komisia, rozdelenie medzi jednotlivými fondami je vo výlučnej kompetencii SR. Vláda SR uznesením č. 782 z k návrhu rámcovej smernice pre rokovania v kapitolách s finančným dopadom zo dňa 10. júla 2002 rozhodla o predbežnom rozdelení finančných prostriedkov medzi jednotlivými štrukturálnymi fondami a iniciatívami ES nasledovne:

Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov

• Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „ERDF“) - 35 %;
• Európsky sociálny fond (ďalej len “ESF“) - 25 %;
• usmerňovacia sekcia Európskeho záručného a usmerňovacieho poľnohospodárskeho fondu (ďalej len „EAGGFu“) a Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu (ďalej len „FIFG“) - 35 % a iniciatívy ES (Interreg a Equal) - 5 %.

V nadväznosti na zmeny finančných rámcov pre štrukturálne fondy došlo k určitým zmenám uvedených pomerov nakoľko Európska komisia zmenila v októbri 2002 pomer iniciatív k celkovým záväzkom z 5 % na 5,38 % .

Tabuľka 6: Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych fondov podľa jednotlivých fondov a iniciatív ES v stálych cenách roku 1999 v mil. EUR podľa predbežného percentuálneho rozdelenia z 10. júla 2002

Tabuľka 7: Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych fondov podľa jednotlivých fondov a iniciatív ES v bežných cenách v mil. EUR podľa predbežného percentuálneho rozdelenia z 10. júla 2002

Rozhodnutie vlády SR o rozdelení finančných prostriedkov medzi jednotlivými štrukturálnymi fondami vychádzalo z reakcie na zníženú úroveň priamych platieb do pôdohospodárstva, ktoré na základe negociácií v júni 2002 boli na úrovni 25 %, 30 % a 35 % v rokoch 2004, 2005 a 2006. Zvýšenie podielu EAGGFu a FIFG malo zabezpečiť dodatočné prostriedky do oblasti pôdohospodárstva.

Vzhľadom k tomu, že od predbežného rozdelenia finančných prostriedkov medzi jednotlivými štrukturálnymi fondami došlo k niektorým významným zmenám navrhujeme nasledovné rozdelenie finančných prostriedkov štrukturálnych fondov: (Pomer stanovený Európskou komisiou pre iniciatívy ES 5,38 % bol vopred daný.)

• ERDF - 46,62 %
• ESF - 28 %
• EAGGFu a FIFG - 20 %
• Iniciatívy - 5,38 %.

Dôvody zníženia podielu EAGGFu a zvýšenie podielu ERDF vychádza z nasledovných skutočností:

• zmenená situácia v príjmoch z EÚ pre pôdohospodárstvo
• možnosť využívania národných vyrovnávacích platieb
• riziko nedostatku projektov a nepostačujúcej absorbčnej kapacity pri využívaní EAGGFu

Od júla 2002 do konca prístupových rokovaní záväzky EÚ voči SR v oblasti rozvoja vidieka boli zvýšené o viac ako 90 mil. EUR, pre trhovo orientované výdavky o 27 mil. EUR, kým výška priamych platieb zostala na pôvodnej úrovni ( spolu 117 mil. EUR ). Od júla 2002 boli znížené záväzky pre štrukturálne fondy o 114 mil. EUR (z 1 164 mil. EUR na 1 050 mil. EUR). Zníženie záväzkov pre štrukturálne fondy pri zohľadnení uznesenia vlády SR č. 782/2002, v ktorom sa rozhodlo o predbežnom rozdelení finančných prostriedkov medzi jednotlivými štrukturálnymi fondami znamenalo pokles záväzkov pre usmerňovaciu sekciu EAGGF a FIFG o 40 mil. EUR , kým pre ERDF, ESF a iniciatívy ES 74 mil. EUR . Celková zmena záväzkov EÚ voči SR v pôdohospodárstve a pre štrukturálne fondy od júla 2002 do konca prístupových rokovaní pri zohľadnení uznesenia vlády SR č. 782/2002 mala za následok zvýšenie záväzkov pre pôdohospodárstvo o 77 mil. EUR , kým v ostatných oblastiach podporovateľných zo štrukturálnych fondov došlo k zníženiu záväzkov o 74 mil. EUR . Prílohy 1 a 2 poskytujú informácie o výške záväzkov EÚ voči SR v oblasti pôdohospodárstva a o predpokladanom čerpaní finančných prostriedkov zo záväzkov EÚ.

V novembri 2002 EÚ navrhla možnosť využívania tzv. národných vyrovnávacích platieb v oblasti priamych platieb. Pôvodnú úroveň priamych platieb pre SR z priamych platieb EÚ (25 % v roku 2004, 30 % v roku 2005 a 35 % v roku 2006) možno doplácať až do výšky 55 % v roku 2004, 60 % v roku 2005 a 65 % v roku 2006. Národné vyrovnávacie platby môžu byť pokryté presunom z prostriedkov určených na rozvoj vidieka až do úrovne 20 % ročného záväzku EÚ a doplácaním zo štátneho rozpočtu. Využitie uvedenej možnosti je vo výlučnej kompetencii SR . Príloha 3 poskytuje prehľad o rôznej úrovni priamych platieb pri aplikovaní národných vyrovnávacích platieb . Národná vyrovnávacia platba zo štátneho rozpočtu v roku 2004 môže byť poskytnutá až do výšky 84 mil. EUR, v roku 2005 do výšky 89 mil. EUR a v roku 2006 do výšky 90 mil. EUR pri maximálnom presune finančných prostriedkov z rozvoja vidieka na priame platby.

Riziko nedostatku projektov na čerpanie prostriedkov z EAGGFu vychádza zo skúseností pri implementácii programu SAPARD. K 31. decembru 2002 bolo po niekoľkoročnej príprave programu nakontrahovaných iba 13 % z disponibilných verejných zdrojov programu SAPARD z Ročnej finančnej dohody na rok 2000 a k tomu prislúchajúcemu spolufinancovaniu zo štátneho rozpočtu. Podľa odhadov EK sa aj po vstupe SR do EÚ budú až do roku 2006 využívať prostriedky z nevyčerpaných záväzkov programu SAPARD z Ročných finančných dohôd roku 2001, 2002 a 2003, ktoré sú rovnako ako EAGGFu založené na projektovom základe. Predkladanie málo kvalitných projektov v rámci programu SAPARD, ktorý má na 90 % charakter štrukturálnych fondov (usmerňovacia sekcia EAGGF) naznačuje veľké problémy s adaptáciou pôdohospodárov SR na zmenené podmienky pri reštrukturalizácii poľnohospodárskych aktivít. Kritéria pre predkladanie projektov programu SAPARD v niektorých oblastiach boli veľmi prísne stanovené. Monitorovací výbor pre program SAPARD dňa 22. októbra 2002 schválil zmeny programu SARARD, ktoré boli následne dňa 18. novembra 2002 jednohlasne odsúhlasené na zasadnutí STAR výboru (výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka). Uvedené zmeny okrem iného upravovali prísne finančno - ekonomické kritériá pre potenciálnych konečných prijímateľov. Ako príklad možno uviesť zmenu miery zadĺženosti pre navrhovateľov projektov, nakoľko predchádzajúce kritériá boli pre podnikateľské subjekty v poľnohospodárstve nedosiahnuteľné. Ak v prípade programu SAPARD (celkové záväzky vo výške 74 mil. EUR) vznikli problémy pri spĺňaní kritérií…

Právny rámec a subjekty zapojené do vysporiadania prostriedkov

Legislatíva Slovenskej republiky

• Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
• Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
• Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci.

Subjekty zapojené do procesu

Do procesu vysporiadania prostriedkov zo štrukturálnych fondov sú zapojené rôzne subjekty s definovanými úlohami a zodpovednosťami:

• Riadiaci orgán: Zodpovedá za riadenie a implementáciu operačného programu.
• Sprostredkovateľský orgán: Plní úlohy delegované riadiacim orgánom.
• Certifikačný orgán: Zodpovedá za certifikáciu výdavkov a predkladanie žiadostí o platby Európskej komisii.
• Platobná jednotka: Realizuje platby prijímateľom.
• Orgán auditu: Zabezpečuje nezávislý audit systému riadenia a kontroly.
• Prijímateľ: Realizuje projekt a zodpovedá za jeho finančné riadenie.
• Partner: Spolupodieľa sa na príprave a realizácii projektu s prijímateľom.

Podmienky pre poskytnutie príspevku

Žiadosť o príspevok

• Žiadosť sa podáva poskytovateľovi na základe vyhlásenej výzvy.
• Poskytovateľ môže výzvu zmeniť alebo zrušiť.
• Žiadateľovi sa umožňuje doplniť alebo zmeniť žiadosť, ak je to potrebné.

Rozhodovanie o žiadosti

• Rozhodnutie o žiadosti sa vyhotovuje písomne a obsahuje všetky potrebné náležitosti.
• Poskytovateľ môže konanie o žiadosti zastaviť, ak sú pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti.
• Proti rozhodnutiu o žiadosti je možné podať odvolanie.

Zmluva o poskytnutí príspevku

• Príspevok sa poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy.
• Zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a poskytovateľa pri realizácii projektu.
• Právny nárok na poskytnutie príspevku vzniká nadobudnutím účinnosti zmluvy.

tags: #vysporiadanie #prostriedkov #zo #štrukturálnych #fondov #podmienky