Ako pomôcť deťom vyrovnať sa so stratou blízkeho

Strata milovanej osoby je jednou z najťažších životných skúseností, s ktorou sa môže človek stretnúť. Smrť blízkeho človeka sa skôr či neskôr dotkne každého z nás a nevynechá ani deti. Či už ide o stratu starého rodiča, rodiča, súrodenca, spolužiaka alebo dokonca milovaného zvieracieho miláčika, proces vyrovnávania sa so smrťou a smútenie môžu byť ťažké. Každé dieťa bude smútiť po svojom, závisí to od osobnosti dieťaťa, ako aj vývinového obdobia, v ktorom sa nachádza. Ale pravdou je, že deti smútia odlišným spôsobom ako dospelí.

V takejto chvíli je pre smútiaceho dôležité nielen cítiť podporu, ale aj vedieť, že je jeho bolesť prijímaná a rešpektovaná. Mnohí z nás však nevedia, ako vyjadriť úprimnú sústrasť alebo čo povedať, aby sme smútiaceho podporili a zároveň mu neublížili.

Byť prítomný a ponúknuť podporu

Prvá a najdôležitejšia vec, ktorú môžete pre smútiaceho urobiť, je jednoducho byť tam. Smútiaci človek často potrebuje uvoľniť svoje emócie a prejaviť ich navonok. Plač, smútok, či hnev sú prirodzené reakcie na stratu a sú súčasťou liečivého procesu. Plačte spolu s ním, nechajte ho hovoriť o svojich pocitoch a nesnažte sa ho hneď upokojovať. Vyjadrenia ako „neplač, prejde to“ často nepomáhajú, pretože potláčajú prežívanú bolesť. Ak cítite potrebu niečo povedať, sústreďte sa na jednoduché a láskavé slová, ktoré uznávajú jeho bolesť a stratu.

Často si myslíme, že je potrebné prísť so správnymi slovami, ale v skutočnosti má oveľa väčšiu hodnotu naša prítomnosť. Dôležité je myslieť na to, že pozostalý potrebuje prítomnosť a podporu nielen počas prvých dní či týždňov po strate, ale aj v nasledujúcich mesiacoch či dokonca rokoch, kedy býva smútok stále silno prítomný.

Vyjadrenie úprimnej sústrasti slovne

Ak chcete vyjadriť úprimnú sústrasť aj slovne, vyberte správne slová. Niektoré vyjadrenia, hoci môžu byť myslené s dobrým úmyslom, môžu smútiacemu ublížiť. Pre smútiaceho je veľmi dôležité mať partnera na dialóg, s ktorým môže zdieľať svoje myšlienky a emócie. Ak chce hovoriť o svojej bolesti, obavách alebo spomienkach na zosnulého, dovoľte mu to. Staňte sa empatickým poslucháčom, snažte sa vžiť do jeho situácie a venujte mu celú svoju pozornosť. Neprerušujte smútiaceho, ani neponúkajte rady, pokiaľ ich sám nežiada.

Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie

Praktická pomoc a podpora

Nie vždy je potrebné pomáhať len slovami. Mnohí smútiaci ocenia aj praktickú pomoc pri bežných povinnostiach, ktoré sa im môžu v tomto náročnom období zdať preťažujúce. Ponúknite pomoc so starostlivosťou o deti, vybavením nákupov alebo s inými každodennými povinnosťami - upratovanie, pranie, varenie, výber pošty či vynesenie smetí.

Keď smútiaci prejde najintenzívnejším obdobím smútku, môže začať proces adaptácie a návratu do bežného života. Dôležité je, aby ste ho doň netlačili, ale iba ho v ňom podporovali. Povzbudzujte ho k malým krokom, ako je návrat k obľúbeným aktivitám či každodenným činnostiam, ktoré mu prinášajú radosť. Podporujte ho v hľadaní nových cieľov a záľub, ktoré mu pomôžu vybudovať si novú stabilitu.

Ako hovoriť s deťmi o smrti

Smrť je náročná téma, o ktorej treba hovoriť aj s dieťaťom. Vyhýbanie sa tejto téme nie je ideálny spôsob jeho ochrany, naopak môže spôsobiť častokrát viac škody ako úžitku. Pokiaľ je to možné, osobou, ktorá oznámi smutnú správu, by mala byť osoba najbližšia dieťaťu. Je to úplne v poriadku, ak je daná osoba smutná alebo plače, ale mala by mať kontrolu nad svojimi emóciami, aby to dieťa už aj tak v strašidelnej a zložitej situácii ešte viac nevydesilo.

Dôležité je pristupovať k dieťaťu opatrne a používať jednoduché a jasné slová. Možno si viacerí myslia, že keď svojmu dieťaťu povedia: „Stratili sme mamičku“ alebo „Otecko spí“, úľava sa zmierni, avšak tento prístup môže byť mätúci pre deti, ktoré majú všeobecne tendenciu brať veci doslovne. Pri mladších deťoch môžete povedať napríklad „Ockove srdce prestalo biť“ a následne zdôrazniť, ako potrebujeme, aby naše srdcia fungovali, aby sme zostali nažive.

Dôležité je brať do úvahy vek dieťaťa. Mladšie dieťa, napríklad vo veku od 3 do 5 rokov, môže mať problém s pochopením trvalosti smrti. „Povie, že otec je preč, a o hodinu neskôr bude čakať na okne, kedy sa otec vráti domov“. Neexistuje ideálny čas na zdieľanie smutných správ, ale deťom by sa to malo rozumne povedať čo najskôr. Správu by nemalo dieťa počuť neočakávane z iného zdroja, prípadne sa ocitnúť v situácii, keď okolo stojí skupinka dospelých s plačom a v šoku. To by mohlo spôsobiť ešte väčšiu traumu. Dôležité je aj miesto zdieľania smutnej správy, určite by to malo byť na nejakom bezpečnom a pokojnom mieste.

Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností

Podpora a povzbudenie pre dieťa

Povzbuďte dieťa, aby sa pýtalo. Treba dať dieťaťu najavo, že je to úplne v poriadku, ak má otázky o tom, čo sa stalo. To, čo sa dieťa pýta, môže rodičom poskytnúť prehľad o tom, ako sa vyrovnáva so smrťou. Dospelí veľakrát predpokladajú, že vedia, čo si ich dieťa myslí. Snažte sa preto nerobiť závery o tom, čo dieťa cíti alebo čo necíti. Prevedenie dieťaťa jeho smútkom, zatiaľ čo vy sami smútite, môže byť nesmierne ťažké.

Dieťa by nikdy nemalo byť nútené ísť na pohreb, môže sa ho zúčastniť iba pokiaľ chce. Ak dieťaťu poskytnete takú možnosť, môže to byť užitočné pri jeho uzdravovaní. Nezabudnite ho však vopred pripraviť na to, čo by mohlo vidieť alebo počuť, ak sa rozhodne zúčastniť pohrebu, napríklad rozlúčka pri otvorenej rakve. Ak chce byť pri tom, zariaďte, aby ho sprevádzala osoba, s ktorou sa cíti v bezpečí. V prípade, ak dieťa tvrdí, že chce odísť alebo si dať prestávku, dovoľte mu to. Treba mať vopred pripravený scenár, kto dieťa vezme z pohrebu domov a postará sa o neho.

Nesnažte sa maskovať svoje emócie a tváriť sa za každú cenu ako skala. Prežívate tiež intenzívne stresujúce a emočné obdobie, takže je to úplne prirodzené, že ste smutní. Neskrývaj svoje slzy, plač je zdravý a zároveň ste príkladom pre dieťa, že je v poriadku ak smúti a plače. Skrytie vlastného smútku môže tiež u detí vyvolať pocit, že smútok, ktorý môžu cítiť, je zlý. Podporujte dieťa, aby vyjadrovalo svoje pocity.

U dieťaťa, ktoré stratilo rodiča, sa častokrát objaví silný strach zo straty toho druhého. To sa môže prejaviť obavami o zdravie a bezpečnosť najbližších. Smútok si vyžaduje čas, ale dieťaťu prospieva bezpečnosť pravidelných rutín a vedomie, že život pokračuje.

Uctenie pamiatky zosnulého a hľadanie pomoci

Hľadanie spôsobov, ako si uctiť pamiatku zosnulého, môže byť uzdravením pre vás aj pre dieťa. Môže ísť o zasadenie stromu na počesť zosnulého, návšteva niektorého z jeho obľúbených miest, oslava narodenín, zarámovanie fotografií na zavesenie do spálne alebo kdekoľvek v dome, prípadne len pravidelné rozprávanie o zosnulom a zdieľanie spomienok.

Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov

V období po strate blízkeho sa môžete obrátiť aj na bezplatnú odbornú pomoc v centre smútkovej terapie, ktorú na Slovensku poskytuje nezisková organizácia Plamienok. Ak sa chcete zároveň o pomoci ľuďom, ktorí prišli o niekoho blízkeho dozvedieť viac, môžete si zakúpiť knihu Ako pomôcť smútiacemu priateľovi od neziskovej organizácie Plamienok.

Fázy smútenia a ako ich zvládnuť

Proces straty a smútenia má svoje špecifiká. Je dôležité vedieť a poznať charakteristiky jednotlivých fáz v procese straty, pretože každá z nich je špecifická a vyžaduje si inú starostlivosť a podporu. Pokiaľ nedoprajeme procesu straty dostatočný čas, starostlivosť a aj hĺbku, môže ďalšia strata aktivovať nespracovanú traumu. Straty špeciálne u detí, aj keď sú univerzálne, sú veľmi jedinečné.

Deti sa môžu pri spracovávaní traumy zo straty cítiť vinovato. Môžu si myslieť, že to práve ony zapríčinili istý sled tragických udalostí, nakoľko nedokážu rozlíšiť medzi negatívnou udalosťou a vlastným prežívaním. Potrebujeme vedieť, čo deti v procese straty prežívajú a čo sa im deje. Deti sú schopné prekonať zármutok pozitívnym spôsobom iba s podporou blízkeho dospelého človeka, ktorý sa napojí na ich svet. Čím je dieťa mladšie/menšie, tým menej chápe stratu racionálne.

Dovoľte deťom a dospievajúcim hovoriť o svojich pocitoch, podporte ich v tom. Hnev, vina, smútok, zúfalstvo, strach sú prirodzené reakcie po smrti blízkeho človeka. Pýtajte sa. Pátrajte, čo dieťa prežíva, na čo myslí, čo potrebuje, namiesto vysvetľovania, dávania odporúčaní a rád.

Čo hovoriť deťom po strate

• Rozišli sme sa, lebo sme sa tak dohodli.
• Stále tu budem pre teba a budem tvojou oporou.
• Je mi ľúto, že si to stratil. Každému sa niekedy stane, že niečo cenné stratí.
• Verím, že táto skúsenosť ti pomôže v budúcnosti takúto situáciu lepšie zvládnuť.

Emocionálne a fyzické aspekty po strate dieťaťa

Prvé týždne po strate dieťaťa sú náročné nielen fyzicky, ale aj psychicky. Telo sa zotavuje z tehotenstva a pôrodu, zatiaľ čo hladina hormónov sa stabilizuje. Ženy môžu prežívať rôzne emócie, ako sú smútok, hnev, ľútosť, prázdnota, ale aj eufória. Je dôležité si uvedomiť, že všetky tieto pocity sú normálne a je potrebné ich prežívať a spracovávať.

Existuje mnoho spôsobov, ako sa vyrovnať so stratou dieťaťa. Komunikácia a rozlúčka: Rozlúčte sa s bábätkom pomocou slov, ktoré môžete povedať nahlas alebo v duchu. Povedzte mu, že ťa táto strata bolí, no dávaš mu voľnosť, aby mohlo odísť. Rozlúčiť sa môžete aj pomocou nejakého rituálu, napríklad pustením pierka do vzduchu.

Písanie denníka: Zapisujte si všetky pocity a myšlienky. Je totiž iné spracovávať bolesť v duchu a vyjadriť do slov či viet. Ak budeš musieť presne pomenovať to, čo sa v tebe odohráva, pomôže ti to k lepšiemu pochopeniu samej seba a svojich pocitov. Vytvorte si doma špeciálne miesto, kam dáš napríklad fotografiu z ultrazvuku alebo topánočky, ktoré si dieťatku kedysi kúpila. Na tomto mieste zapáliť sviečku vždy, keď na teba znovu doľahne smútok.

Pohreb: Pomôcť môže aj usporiadanie pohrebu, ktorý predstavuje nenahraditeľný akt rozlúčenia. Telesné pozostatky je možné vyžiadať priamo v pôrodnici. Pri (predčasnom) pôrode dieťaťa, ktorého zdravotný stav bol nezlúčitelný so životom, ti túto možnosť môže navrhnúť aj personál v nemocnici.

Hovorte o tom: Zdieľajte svoje pocity s partnerom, rodinou, priateľmi alebo inými ženami, ktoré prežili podobnú stratu. Váš príbeh môže byť obrovskou podporou pre iné ženy, a preto o tejto téme hovoriť treba.

Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak sa vám zdá, že smútok neodznieva alebo dokonca časom ešte viac silnie, nehanbite sa vyhľadať odborníka. Psychológ ti pomôže prejsť si týmto obdobím a vysvetlí ti, čo sa v tebe práve odohráva.

Ako hovoriť o strate s blízkymi?

Strata dieťatka je ťažkou skúškou pre celú rodinu, a tak pravdepodobne premýšľaš, ako svojim najbližším môžeš pomôcť sa s ňou vyrovnať.

S deťmi: Buďte úprimní a nesnažte sa pred deťmi túto situáciu zľahčovať. Povedzte im, že niekedy dieťatku prestane biť v brušku srdiečko alebo má zdravotný problém, ktorý mu nedovolí v poriadku sa narodiť, a preto do vašej rodiny už nemôže prísť a budete sa s ním musieť rozlúčiť.

S partnerom: Aj pre partnera je strata dieťaťa veľkou ranou, no možno sa s tým bude zmierovať inak ako ty. Snažte sa pochopiť jeden druhého a otvorene spolu hovorte o tom, čo cítite. Vyhnite sa osočovaniu v štýle „Tebe je to asi jedno!“ alebo „Vôbec mi nepomáhaš zvládnuť to!“

Keď sa ti o potrate nechce hovoriť: Ak máš skôr pocit, že potrebuješ zostať na svoje emócie sama, je to úplne v poriadku. Manuál na vyrovnávanie sa so stratou či správne trúchlenie proste neexistuje. Vnímaj svoje pocity a v krátkosti o nich povedz svojmu partnerovi, aby medzi vami nedochádzalo k nedorozumeniam.

Ako pomôcť deťom vyrovnať sa so stratou blízkeho?

Deti potrebujú prostredie plné porozumenia, podpory a starostlivosti. Hovorte pravdivo: „Je mŕtvy“. Polopravdy typu odišiel alebo spí dieťaťu nepomáhajú. Staršie deti potrebujú bezpečný priestor, kde môžu klásť otázky a prežívať svoje silné emócie, vyjadriť rozrušenie. Nemusíte vedieť odpovede na všetky otázky. Pomôcť môže i to, keď dáte dieťaťu informáciu, ako ľudia prejavujú smútok, že okrem smútku môžu prežívať i hnev na blízkeho, že ich opustil. Deti potrebujú potvrdenie, že to, čo prežívajú, je normálne. Je dôležité emočný chaos sprevádzajúci stratu blízkeho vyjadriť a vydržať. U menších detí sa môže v hre i predstavách objavovať téma smrti, je to prirodzená reakcia. Svoje emócie môžu spracovávať prostredníctvom hry. Aj pre starších môže byť ťažké o tom, čo prežívajú, rozprávať, môže im pomôcť kresba. Často pomáha, keď sa dieťa zúčastní pohrebu. Má tak možnosť sa s blízkym „rozlúčiť“. Pokúste sa obnoviť čo najskôr zabehnutý kolobeh života. Dobré je i nenásilne zachovať kontakt s vrstovníkmi dieťaťa. Deti sa veľakrát pri strate blízkeho stiahnu do úzadia. Postupom času (po mesiacoch) sa prejavy smútku zmenšujú. Bolesť je súčasťou nášho života rovnako ako radosť. Keď sa deti naučia zvládať bolesť po trochách, naučia sa tiež, že nebude trvať večne.

Podpora a zdroje pomoci

Na Slovensku existuje niekoľko organizácií, ktoré poskytujú podporu a poradenstvo rodinám, ktoré prežívajú stratu dieťaťa. Medzi ne patria:

• Plamienok n.o.: Detský hospic Plamienok ponúka poradenstvo a psychologickú pomoc rodinám, deťom a adolescentom, ktorí prežívajú ťažké obdobie po strate svojho blízkeho.
• Kolobeh života: Poslaním Občianskeho združenie Kolobeh života je poskytovať poradenstvo v smútení, „sprievodnú ruku", priestor užitočnosti, ľudskú a odbornú spolupatričnosť prostredníctvom rôznych aktivít.
• Nezabudneme.sk: Projekt občianskeho združenia Želaj si, ktorý je pomocnou rukou pre všetkých rodičov, ktorí prišli o svoje deti.
• Tanana.sk: Cieľom združenia je, aby v prvých momentoch, kedy sa rodičia dozvedia o úmrtí ich bábätka, mali potrebné informácie, dôstojné podmienky a aby vedeli, že nie sú sami.
• Detský fond SR: Projekt Detského fondu SR, ktorého cieľom je umožniť personálu nemocníc a rodičom, aby čo najprijateľnejšie a najefektívnejšie zvládali poskytovanie a prijímanie správy o ťažkej diagnóze resp. úmrtí dieťaťa a tiež podať pomocnú ruku v prvej, najťažšej fáze smútenia.
• Dlouhá cesta (Česká republika): Spolok Dlouhá cesta pomáha rodičom ktorí prišli o svoje dieťa.

tags: #vysporiadanie #sa #so #stratou #blizkeho #u