Vytvorenie pracovného pomeru počas PN zamestnávateľ: Kompletný sprievodca oznamovacími povinnosťami a nárokom na dávky

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o povinnostiach zamestnávateľa pri vzniku práceneschopnosti (PN) zamestnanca, najmä s dôrazom na oznamovacie povinnosti voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni, ako aj na vplyv PN na nárok zamestnanca na nemocenské dávky. Článok sa opiera o platnú legislatívu a prináša praktické príklady pre lepšie pochopenie problematiky.

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa pri PN zamestnanca

Pri vzniku PN zamestnanca má zamestnávateľ voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni určité oznamovacie povinnosti. Tieto povinnosti sa líšia v závislosti od dĺžky trvania PN a od toho, či ide o PN zamestnanca na trvalý pracovný pomer (TPP) alebo dohodára.

Voči zdravotnej poisťovni

• Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN: Zamestnávateľ oznamuje do zdravotnej poisťovne začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov.
• Ukončenie poberania náhrady príjmu: Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje zamestnávateľ kódom 1O K, ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.
• Dohodári bez nároku na náhradu príjmu: Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela.
• Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného: Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Príklad: Zamestnanec na HPP je v období od 12. 05. 2023 do 25. 05. 2023 práceneschopný. Zamestnávateľ oznámi do príslušnej ZP iba začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom 1O Z. Ukončenie PN/ePN neoznamuje, pretože PN zamestnanca trvá viac ako 10 dní.

Voči Sociálnej poisťovni

• Začiatok PN/ePN: Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje.
• Prerušenie sociálneho poistenia: Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.
• RLFO Prerušenie - dôvod 8: Pri PN/ePN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca na karte Pracovné pomery evidovať vyňatie Nemoc po 52. týždni. Na základe tohto zadania program vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená „papierovo“. Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.

Príklad: Ak zamestnanec nastúpi na PN 11. 05., zamestnávateľ si na začiatku PN/ePN splnil oznamovaciu povinnosť a nahlásil do ZP začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom 1O Z. Začiatok PN/ePN do SP zamestnávateľ neoznamuje.

Vznik pracovného pomeru a nárok na nemocenské dávky pri PN zamestnanca

Otázka vzniku pracovného pomeru a nároku na nemocenské dávky je relevantná najmä v situáciách, keď zamestnanec nastúpi na PN krátko po podpise pracovnej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Možnosti príspevku pre ZŤP

Založenie a vznik pracovného pomeru

Pri pracovnom pomere je potrebné rozlišovať jeho založenie a vznik. Založenie pracovného pomeru je späté s právnym úkonom, ktorým je pracovná zmluva. Uzavrieť pracovnú zmluvu môže zamestnávateľ s fyzickou osobou aj pred vznikom pracovného pomeru, najneskôr v deň nástupu do práce. Na vznik pracovného pomeru je rozhodujúci deň, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce. Pracovný pomer vznikne dohodnutým dňom aj v prípade, ak zamestnanec nenastúpi v ten deň do práce.

Zamestnávateľ však môže od pracovnej zmluvy aj odstúpiť, ak zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci, alebo do týždňa neupovedomí zamestnávateľa o tejto prekážke.

Nárok na nemocenské dávky

Na vznik poistného pomeru nemocenského poistenia zamestnanca je potrebná existencia pracovného pomeru a faktický nástup do práce. Z uvedeného vyplýva, že len dohodnutie pracovného pomeru nestačí na vznik poistného pomeru nemocenského poistenia. Súčasne je potrebné, aby zamestnanec aj začal vykonávať prácu, respektíve aby bol v pohotovosti na výkon práce.

Na vznik poistného pomeru nemocenského poistenia zamestnancov, a teda aj na vznik nároku na dávky nemocenského poistenia sa nevyžaduje splnenie povinnosti podať prihlášku do poistenia ani zaplatiť poistné na nemocenské poistenie. To však platí len pre zamestnancov, nie pre samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby.

Príklad: Zamestnanec podpísal pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 3. marca. V ten deň však zamestnanec neprišiel do práce, ale oznámil, že je práceneschopný. Pracovný pomer so zamestnancom podľa Zákonníka práce platne vznikol, pretože zamestnávateľ bol upovedomený o vzniku prekážky v práci na jeho strane, a tou bola práceneschopnosť. Nárok na nemocenské dávky mu však podľa predpisov o nemocenskom poistení nevznikol, pretože nesplnil podmienku faktického nástupu do práce.

Prečítajte si tiež: Ako si vybrať penovú pomôcku

Zmeny v poskytovaní náhrady príjmu pri PN od roku 2026

Od 1. januára 2026 nastali zmeny v poskytovaní náhrady príjmu pri dočasnej PN. Zamestnávateľ bude poskytovať náhradu príjmu pri dočasnej PN počas 14 kalendárnych dní, namiesto doterajších desiatich. Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské až od 15. dňa trvania PN. Tieto zmeny sa týkajú zamestnancov, ktorým vznikne nemocenské poistenie po 31. marci 2026.

Príklady na výpočet PN

• Príklad 1 (PN vznikla pred 1. januárom 2026): Zamestnancovi vznikla PN 30. decembra 2025. Zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu do 10. januára 2026. Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské od 11. januára do 15. februára 2026.
• Príklad 2 (PN vznikla po 1. januárom 2026): Zamestnancovi vznikla PN 2. februára 2026. Zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu do 15. februára 2026. Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské až od 16. februára 2026.

Ďalšie dôležité informácie

• Spôsob vyplácania nemocenského: Sociálna poisťovňa bude od 1. januára 2018 vyplácať nemocenské na účet v banke, ktorý poistenec oznámi pobočke číslo účtu vo formáte IBAN (pri zahraničných účtoch aj názov účtu a kód SWIFT/BIC).
• Kontrola PN: Sociálna poisťovňa má právo kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca prostredníctvom posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Dôvodom kontroly môže byť napr. tzv. neodôvodnená alebo fiktívna PN.
• Oznamovacia povinnosť zamestnávateľov v zmysle Metodického usmernenia ÚDZS: Zamestnávateľ je povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov, t.z. elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného.

Evidencia pracovných pomerov v programe POHODA

Program POHODA umožňuje sledovať viac pracovných pomerov pri jednom zamestnancovi. V agende Pracovné pomery v ponuke Mzdy evidujete údaje o jednotlivých pracovných pomeroch. Ku každému pracovnému pomeru, uzatvorenému so zamestnancom, sa evidujú zvlásť informácie o príslušnom pracovnom pomere, mzde, dovolenke, odvodoch poistenia, trvalých zložkách mzdy, zrážkach, neprítomnostiach, či údaje o príspevku zamestnávateľa do tretieho piliera alebo na životné poistenie.

Všetky údaje je potrebné starostlivo vyplniť, zakaždým znovu aktualizovať a prekontrolovať pred každým mesačným spracovaním miezd. Úpravu je potrebné vykonať ešte pred spracovaním miezd mesiaca, od ktorého zmena platí.

Druhy pracovných pomerov v programe POHODA

V programe POHODA môžete vybrať nasledujúce druhy pracovných pomerov:

• Hlavný pracovný pomer
• Vedľajší pracovný pomer
• Dohoda o brig. práci študentov
• Dohoda o pracovnej činnosti
• Kratší pracovný čas
• Spoločníci s. r. o., komandisti
• Členovia družstiev
• Domáci pracovníci
• Dohoda o vykonaní práce
• Konateľ
• Iný pracovný vzťah

Mzda v programe POHODA

Formulár Mzda obsahuje údaje, ktoré rozhodujú o mzdových nárokoch z pracovného pomeru mzdy a pomocou neho sa určuje i platenie odvodov z daného pracovného pomeru. Do poľa Mzda uveďte tarifnú mzdu v domácej mene za konkrétne obdobie (mesiac, hodinu, jednotku výkonu) podľa druhu mzdy. Tým môže byť:

Prečítajte si tiež: Vytvorenie pracovného miesta a príspevky

• Mesačná mzda
• Hodinová mzda
• Úkolová mzda

Odvody poistenia v programe POHODA

Časť Odvody poistenia slúži pre určenie druhov poistení, ktoré sa z daného pracovného pomeru odvádzajú. V prípade zaevidovania nového pracovného pomeru je potrebné pre platenie odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne zaškrtnúť jednotlivé druhy poistenia. Odvody sa vo mzde za konkrétny mesiac vypočítajú podľa, v tom čase, zaškrtnutých polí.

tags: #vytvorenie #pracovného #pomeru #počas #PN #zamestnávateľ