Metodika vyučovania mentálne postihnutých: Od tradičného k inovatívnemu prístupu

Edukácia, a zvlášť vyučovanie mentálne postihnutých, je neustále sa vyvíjajúca oblasť, ktorá si vyžaduje hlboké zamyslenie nad aktuálnymi prístupmi. Tento článok sa zameriava na porovnanie klasických a inovatívnych metód vo vyučovaní, s cieľom poukázať na dôležitosť modernizácie a hľadania efektívnejších spôsobov vzdelávania. V súčasnosti je edukácia predmetom rozsiahlych diskusií, často sprevádzaných kritikou jej realizačnej stránky a dosahovaných výsledkov. Jedným z najčastejších argumentov je nedostatočná inovácia a modernizácia vyučovania. Cieľom tohto príspevku nie je hodnotiť tieto názory, ale skôr zdôrazniť potrebu väčšieho množstva inovácií v školách a preskúmať dôvody, prečo tomu tak nie je.

Požiadavky na modernú edukáciu

Edukácia by mala v prvom rade mobilizovať aktivitu dieťaťa a rešpektovať jeho jedinečnosť. Prvé požiadavky na edukáciu sa objavili už na prelome 19. a 20. storočia, ďalšie pribudli v polovici 20. storočia a najnovšie sú obsiahnuté v dokumentoch ako "Učiace sa Slovensko" a "Národný program výchovy a vzdelávania". Tieto dokumenty reflektujú súčasnú potrebu zmysluplného vzdelávania. Ak porovnáme tieto tri skupiny požiadaviek, zistíme, že už viac ako storočie sa usilujeme o zmenu v prístupe k vyučovaniu. Napriek tomu, škole sa doteraz nepodarilo zásadnejšie zmeniť niektoré prístupy, ako napríklad docenenie žiaka ako "sui generis". Ak by sme očakávali zlepšenie edukačnej praxe na základe týchto poznatkov, nemal by existovať žiadny problém.

Tradičné vs. Inovatívne vyučovanie

Problémom nie je nedostatok nových pohľadov a možností na kvalitné a moderné vyučovanie. Kritika často smeruje k tomu, že školy a učitelia zotrvávajú na tradičných metódach. Pojmy ako "inovatívne prístupy", "inovatívne vyučovanie" a "inovatívna pedagogika" nemajú presné definície, ale zdôrazňujú potrebu zmeny systému vzdelávania. Inovatívny prístup je zastrešujúcim pojmom pre zmeny v edukácii, ktoré sú čoraz silnejšie od konca 20. storočia.

Moderná edukácia kladie do centra záujmu žiaka, pričom nejde o pedocentrizmus zo začiatku 20. storočia, ale o docenenie žiaka ako osobnosti, ktorá žije v priestore, ktorý ho obohacuje o vlastné poznávanie, pôsobí na jeho emócie a je od prírody aktívnym jednotlivcom. Edukačný proces by mal poskytovať priestor pre sebarealizáciu a využitie potenciálu žiaka, rešpektujúc a rozvíjajúc jeho jedinečnosť ("sui generis"). Dôležitá je aj spolupráca žiakov, ktorá sa prejavuje v rôznych formách.

Tradičné vyučovanie nedokáže v plnej miere naplniť tieto požiadavky. V praxi sa často stretávame s herbartovským modelom vyučovania (jasnosť, asociácia, systém, metóda), kde je učiteľ zodpovedný za navodzovanie a plnenie týchto stupňov. Aj v novších koncepciách vyučovania je potrebné brať do úvahy napr. asociáciu a systém, ale v modernom vyučovaní si žiak zaraďuje vedomosti do svojho systému nielen opakovaním, ale aj prostredníctvom konštruktivistických prístupov.

Prečítajte si tiež: Pracovné vyučovanie a didaktické pomôcky

Napríklad, naučiť žiakov pohoria Afriky je možné tradičnou vyučovacou hodinou s herbartovskými stupňami, ale aj prostredníctvom inovatívnych metód. Ktoré prístupy sú efektívnejšie, zaujímavejšie a prispievajú k trvácnosti vedomostí, je otázka na zamyslenie. Rovnako je potrebné zvážiť, ktorý prístup je náročnejší na prípravu učiteľa. Uvedené požiadavky sú podrobne rozpracované v rôznych koncepciách vyučovania, ako napríklad problémové, skupinové, tímové, diferencované, angažované, zážitkové a situačné učenie.

Realita edukačnej praxe

Realita je taká, že stále uprednostňujeme tradičné vyučovanie, ktoré preukázalo schopnosť vytvárať nové vedomosti, a zároveň nie je mimoriadne náročné na prípravu a realizáciu. Poľský pedagóg S. Dylak tvrdí, že "klasická škola je v agónii a nepretrvá ako vzdelávacia inštitúcia, ak nezmení svoj prístup ku vzdelávaniu." Táto myšlienka by nás mala primäť k čo najskoršiemu smerovaniu ku skutočne tvorivej škole.

Z porovnania tradičného a klasického vyučovania vyplýva, že napriek rozsiahlej literatúre a príprave na tvorivú prácu nie je úroveň modernizácie a inovácie taká, aká by mohla byť. Pre zlepšenie edukácie je potrebných viacero zmien.

Dôležitosť inovácií a sebavzdelávania učiteľov

V súčasnom vzdelávaní nie je problém v nedostatku vedomostí o inováciách u učiteľov. Dôraz sa kladie na meniace sa požiadavky na pracovné zručnosti a potrebu prispôsobiť sa novým podmienkam. To platí aj pre učiteľov, ktorí by mali pracovať s novými metódami a formami práce. Dôležitá je ochota a záujem o inovácie. Zdravo sebavedomý učiteľ si musí dôverovať a byť presvedčený, že dokáže zvládnuť nové požiadavky. Práca učiteľa musí byť spojená s neustálym sebavzdelávaním a záleží na ňom, či chce byť inovatívnym a držať krok s dobou. Učiteľovi nemožno predpísať nápaditosť a tvorivosť, ale len taký učiteľ dokáže zaujať žiakov a dobre ich učiť.

Dobrý učiteľ pozná svojich žiakov, diagnostikuje ich potreby a prispôsobuje tomu svoje činnosti. Uvedomuje si, že je neformálnym a reálnym vzorom pre žiakov a vytvára podmienky pre ich úspešnosť. Inovácie sa nedajú zaviesť zo dňa na deň, je potrebná postupná príprava učiteľa, žiakov a následné zotrvávanie na inováciách. Znamená to byť neustále odhodlaný púšťať sa do nového, skúšať nezaužívané, overovať nové metódy a prácu s informačnými a komunikačnými technológiami (IKT).

Prečítajte si tiež: Podmienky a možnosti ZUŠ

Inovácie pre žiakov

Inovácie sa netýkajú len učiteľov, ale aj žiakov. Treba im vytvárať priestor pre nápaditosť, bohatú komunikáciu s učiteľom a so spolužiakmi a dať im možnosť prenášať realitu sveta do obsahu učiva. Táto požiadavka je v pedagogike a didaktike známa ako využívanie medzipredmetových vzťahov. Interdisciplinárnosť je súčasťou nášho života a má dopad na edukáciu a jej organizáciu.

V neposlednom rade je dôležitý holistický význam edukácie, ktorý zdôrazňuje celostný rozvoj osobnosti vo vzťahoch k sebe, k ľuďom a k svetu, jej kognitívnej, socio-afektívnej a psychomotorickej stránky, akcentuje komplementaritu procesov personalizácie a socializácie, slobody a zodpovednosti, procesov vzdelávania, výchovávania a vycvičovania.

Dôležitá je spolupráca učiteľov vo všetkých oblastiach, aby sa ich práca a prístupy k žiakom neodlišovali prístupom k vyučovaniu a požiadavkami na žiakov. Hľadanie originálnych riešení, schopnosť vidieť úlohu z viacerých stránok, učenie sa na vlastnej chybe a netradičné prístupy k úlohám robia školu a vyučovanie pre žiakov zaujímavými. Inovatívny učiteľ sústavne motivuje a inšpiruje, pričom nielen motivačné metódy, vysvetľovanie, príkazy a pokyny sú tou najlepšou motiváciou.

Podstata inovatívnej edukácie

Inovatívne a modernizačné prístupy k edukácii nespočívajú len v práci s novými koncepciami, mnohé z ktorých sú staršie, ako si myslíme (napr. projektové vyučovanie, problémové vyučovanie). Využitie modernej koncepcie vyučovania samo o sebe nemusí byť prínosom pre inováciu vyučovania. Ak by sme nad tradičným vyučovaním zlomili palicu, nebol by to správny prístup. Tradičné vyučovanie bolo prevládajúcim vyučovaním desiatky a stovky rokov, v súčasnosti sa hojne využíva a splnilo svoju úlohu. S rastom poznatkov o edukácii a učení sa žiaka, s prudkým rastom poznatkov ľudstva a s rastom nárokov na človeka, ktorý prichádza zo školy do života, sa požiadavky na edukáciu zvyšujú. Dochádza k hľadaniu edukácie, ktorá je efektívna a pripraví človeka na život vo vymedzenom časovom horizonte. Preto sa aj tradičná edukácia postupne obohacovala a mierne inovovala vo viacerých oblastiach, napr. rozvoj vyučovacích metód, obohacovanie vyučovacích zásad, diferencované prístupy k žiakom.

Aj tá najbežnejšia vyučovacia metóda, napr. vysvetľovanie, môže byť inovatívna. V tradičnom vyučovaní žiaci sedia a počúvajú učiteľa, zatiaľ čo v inovatívnom vyučovaní má vysvetľovanie učiva problémový charakter a žiaci majú niečo zistiť, odhaliť alebo porovnať. Nápaditosť a tvorivosť učiteľa môže byť inovatívna aj v tradičnom vyučovaní.

Prečítajte si tiež: Pracovné vyučovanie a starostlivosť o rastliny: Projekt

Alternatívne a nové koncepcie vyučovania

Súčasťou inovácií v edukácii sú aj alternatívne prístupy, ako napríklad integrované tematické vyučovanie, waldorfská pedagogika, montessoriovská pedagogika a prvky pedagogiky C. Freineta, a nové koncepcie vyučovania, ako napríklad projektové vyučovanie a tímové vyučovanie. Menej sa využíva napr. rovesnícke vyučovanie.

Ak sa hlbšie zamyslíme nad inovatívnosťou edukácie, zistíme, že je to vyučovanie na vyššej úrovni, ktoré sa usiluje naplniť to, čo sa zdôrazňuje desaťročia, a všetka inovácia je odvodená z poznatkov o doterajšom vyučovaní. Charakteristické sú pre ňu pojmy ako rešpektovanie žiaka, žiak ako významný subjekt, aktivita a tvorivosť žiaka, konštruktivistické vyučovanie a učenie, metódy a koncepcie vyučovania, ktoré vedú žiaka k poznávaniu vlastnou činnosťou. Veľa z uvedeného sa dá realizovať aj v tradičnom vyučovaní. Aj klasické vyučovanie môže byť inovatívne, ak sú v ňom využité aktivizujúce metódy a vytvorený priestor pre názory žiakov. Inovácia nespočíva vo využívaní techniky, pomôcok, nových učebníc a pod., ale vo filozofii učiteľa, či má alebo nemá záujem učiť tvorivo.

Záver

Do inovácií v edukácii patrí aj pôsobenie učiteľa na žiakov. Cieľom tohto príspevku nebolo poskytnúť metodické návody k modernizácii, ale reagovať na diskusie o tom, čo je moderné a inovatívne v edukácii.

Zhrnutie:

• Tradičná edukácia sa realizuje aktivitou učiteľa, žiak sa síce učí, ale málo si rozvíja svoje schopnosti a neučí sa kritickému mysleniu.
• Inovatívna edukácia je konštruktivistická, rozvíja schopnosti žiaka a podporuje interakciu učiteľa a žiaka, ale aj žiakov navzájom. Metód, foriem, koncepcií a humánnych prístupov k tejto edukácii je nepreberné množstvo.

tags: #vyučovanie #mentálne #postihnutých #diplomová #práca #metodika