Postúpenie Práv z Bankovej Záruky: Podmienky a Aspekty

V trhovom hospodárstve, kde dominuje zmluvná voľnosť a sloboda podnikania, narastá riziko nesplnenia záväzkov. Právny poriadok preto vytvára inštitúty na posilnenie postavenia veriteľa a zabezpečenie uspokojenia jeho pohľadávok, ak dlžník nie je schopný alebo ochotný plniť svoje záväzky. Medzi najznámejšie zabezpečovacie inštitúty patria záložné právo, ručenie, zmluvná pokuta, prevod práv, výhrada vlastníctva, akreditívy a zmenka. Veriteľ si vyberá inštitút alebo kombináciu inštitútov podľa bonity dlžníka a tretích osôb. Rozhodnutiu by mala predchádzať dôkladná právna, ekonomická, účtovná a daňová analýza.

Záväzky a Ich Zabezpečenie

Záväzky vznikajú z právnych úkonov predpokladaných zákonom, najmä zo zmlúv, spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia alebo iných právnych skutočností. Už pri uzatváraní zmluvy si strany musia byť vedomé rizika, že jedna zo strán nebude schopná svoj záväzok splniť. Právny poriadok preto poskytuje veriteľovi inštitúty na posilnenie jeho postavenia voči dlžníkovi. Špecifikácia daného právneho inštitútu môže byť zahrnutá v zmluve alebo v samostatnej zabezpečovacej zmluve. Účastník obchodno-právneho záväzkového vzťahu, ktorý je oprávnený domáhať sa splnenia povinnosti, si zabezpečuje splnenie hlavného záväzku vedľajším záväzkom. Obvykle právny osud vedľajšieho záväzkového vzťahu nasleduje právny osud hlavného právneho vzťahu a zánik hlavného záväzku má za následok zánik vedľajšieho záväzku. Zánikom vedľajšieho záväzku však nezaniká automaticky aj záväzok hlavný.

Základná právna úprava zabezpečovacích inštitútov je v Občianskom zákonníku. V niektorých prípadoch je úprava doplnená alebo modifikovaná pre oblasť obchodno-právnych vzťahov úpravou v Obchodnom zákonníku, ktorý je špeciálnou právnou normou vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Existujú aj zabezpečovacie inštitúty upravené iba v špeciálnych predpisoch.

Záložné Právo ako Zabezpečovací Inštitút

Platná právna úprava záložného práva historicky nadväzuje na úpravu z roku 1811 a na Občiansky zákonník z roku 1950. Základom pre platnú právnu úpravu záložného práva v našom právnom poriadku sa stala novela Občianskeho zákonníka, zákon č. Záložné právo zaraďujeme medzi tzv. absolútne práva, čo znamená, že v zásade pôsobí voči všetkým a všetci sú povinní nerušiť oprávnenú osobu pri výkone jej práva k veci. Záložné právo zvyšuje veriteľovu istotu, že jeho pohľadávka bude uspokojená. Platí ochrana dobrej viery záložného veriteľa, čo znamená, že pokiaľ záložné právo platne vzniklo, v zásade pôsobí proti každému vlastníkovi zálohu. Na nadobúdateľa zálohu zaťaženého záložným právom prechádzajú všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ musí strpieť výkon záložného práva.

Záložné právo nemá vlastný hospodársky účel a nemôže existovať samostatne. Zmluvné záložné právo vznikne platne len v prípade, že platne vznikla pohľadávka, ktorú záložné právo zabezpečuje. Ak zanikne zabezpečená pohľadávka, zanikne tiež záložné právo. So zabezpečenou pohľadávkou nie je možné nakladať samostatne, pri jej postúpení prechádza na postupníka tiež záložné právo. Podzáložca, podzáložný veriteľ - vystupuje v právnom vzťahu v prípade, že došlo k založeniu pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Podzáložca je vždy totožný so záložným veriteľom z pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Záložné právo plní funkciu preventívnu (zabezpečovaciu). Za týmto účelom je záložný veriteľ oprávnený mať založenú hnuteľnú vec u seba, dať ju do úschovy alebo vyznačiť záložné právo v príslušnej evidencii, príp. priamo na veci. Zabezpečovacia funkcia končí okamihom splatnosti pohľadávky, ktorej splnenie bolo zabezpečené. V okamihu, keď sa pohľadávka záložného veriteľa stala splatnou a nebola riadne a včas uspokojená, nastupuje uhradzovacia funkcia záložného práva.

Predmetom záložného práva môžu byť tie veci, ktoré sú spôsobilé byť predmetom právnych vzťahov všeobecne, pokiaľ s týmito vecami je možné voľne disponovať a nie je to vylúčené zákonom alebo samotnou povahou veci. Obsahom záložného práva je súbor práv a povinností subjektov právneho vzťahu. Záložné právo pred splatnosťou pohľadávky - záložca môže záloh používať obvyklým spôsobom, samozrejme s výnimkou práva scudziť záloh a je zaviazaný zdržať sa všetkých úkonov (okrem bežného opotrebenia), ktorými by zmenšil hodnotu zálohu - ak zmluva neurčuje niečo iné. V prípade, že zálohom je hnuteľná vec a táto bola odovzdaná záložnému veriteľovi, je povinný záloh chrániť pred jeho poškodením, stratou, zničením. Porušenie tejto povinnosti by zakladalo jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu. Pokiaľ záložnému veriteľovi vzniknú v súvislosti s opatrovaním a ochranou zálohu náklady, má právo voči záložcovi na ich náhradu v rozsahu účelne a nevyhnutne vynaloženom. Právo na užívanie zálohu má záložný veriteľ iba vtedy, ak s tým záložca výslovne súhlasil.

Záložné právo po splatnosti pohľadávky - základným právom záložného veriteľa je právo začať výkon záložného práva, pokiaľ jeho pohľadávka nebola riadne a včas uspokojená. Záložný veriteľ má právo uspokojiť sa spôsobom dohodnutým v zmluve alebo predať záloh na dražbe podľa osobitného predpisu (zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. Záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, ak zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Záložný veriteľ má oznamovaciu povinnosť voči záložcovi a dlžníkovi (pokiaľ sú to rozdielne subjekty), ako aj povinnosť registrácie začatia výkonu záložného práva do registra záložných práv v prípade, ak ide o záložné právo registrované v tomto registri. Záložca (resp. dlžník) nesmie následne previesť vlastnícke právo k zálohu na inú osobu bez súhlasu záložného veriteľa. Zákon stanovuje 30-dňovú lehotu - ktorá začína plynúť od oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi (a dlžníkovi) - po uplynutí ktorej môže záložný veriteľ predať záloh dohodnutým spôsobom. V prípade, že záložné právo je registrované v registri záložných práv, plynie táto 30-dňová lehota najneskôr od registrácie oznámenia o začatí výkonu záložného práva v registri záložných práv. Určenie spôsobu výkonu záložného práva prináleží záložnému veriteľovi. Záložný veriteľ môže aj počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu a predať záloh na dražbe alebo sa domáhať uspokojenia prostredníctvom predaja zálohu podľa osobitných zákonov. Po predaji zálohu má záložný veriteľ vo vzťahu k záložcovi opätovne oznamovaciu povinnosť a písomne ho informuje o podrobnostiach predaja (najmä o hodnote výťažku, vynaložených nákladoch, použití dosiahnutého výťažku).

Poradie záložného práva má význam vtedy, ak na tom istom zálohu viazne viac záložných práv a voči zálohu je oprávnených viac záložných veriteľov, resp. záloh slúži na zabezpečenie viacerých pohľadávok toho istého záložného veriteľa. Poradie záložného práva sa určuje podľa doby jeho vzniku. Zákon pripúšťa aj dohodu záložných veriteľov o poradí záložných práv, pokiaľ sa na tom dohodnú všetci zúčastnení záložní veritelia. Oznamovacia povinnosť záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva sa v prípade existencie viacerých záložných práv vzťahuje aj na ostatných záložných veriteľov, ktorí majú prednostné poradie pred konajúcim záložným veriteľom. Osobitné postavenie má tzv. „prednostný záložný veriteľ“. Je ním záložný veriteľ, ktorého záložné právo je registrované ako prvé v poradí. Pri výkone záložného práva zo strany prednostného záložného veriteľa sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. V prípade, že záložné právo vykonáva záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, záloh sa prevádza zaťažený záložným právom zriadeným v prospech prednostného záložného veriteľa, ako aj záložných veriteľov predchádzajúcich konajúceho záložného veriteľa. Nadobúdateľ zálohu v takomto prípade má právo byť informovaný o zaťažení prevádzaného zálohu.

Záložné právo zaniká:

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

• zánikom predmetu zálohu
• iným spôsobom dohodnutým v zmluve alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu

Prevod Práv ako Zabezpečovací Inštitút

Prevod práv predstavuje špecifický právny inštitút zabezpečenia záväzku veriteľa, ktorý v našej právnej praxi patrí medzi „najmladšie“ a najstručnejšie upravené právne inštitúty. Problémy spôsobuje nedostačujúca právna úprava a na to nadväzujúca nejednotnosť právnych názorov, ako aj chýbajúca judikatúra, ktorá by podporne zakotvila určité právne zásady, ako aj nedoriešené daňové aspekty či oblasť katastrálneho práva. Pohľadávka, ktorej plnenie má byť týmto spôsobom zabezpečené, sa v zmluve musí určiť takým spôsobom, ktorý umožní jej odlíšenie od iných pohľadávok, musí byť dostatočne určitá. Zároveň musí ísť o pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi (prevodcovi práva). Pohľadávka môže znieť na peňažné, ale aj nepeňažné plnenie a vtedy sa predpokladá, že do výšky ocenenia nepeňažného plnenia v čase prevodu práva je zabezpečené peňažné plnenie, ktoré by prináležalo veriteľovi, ak by dlžník porušil svoj záväzok.

Právo, ktoré môže dlžník previesť na veriteľa za účelom zabezpečenia svojho záväzku, musí spĺňať atribút „prevoditeľnosti“. Vlastnícke právo ako právo spôsobilé zabezpečiť pohľadávku je špecifickou právnou oblasťou. Problematické je, či predmetom prevodu môžu byť všetky práva vlastníka veci. Pokiaľ predmetom vlastníctva je hnuteľná vec, toto vlastnícke právo je spôsobilé byť predmetom zabezpečovacieho prevodu. Ak je predmetom vlastníctva vec nehnuteľná, nemá tento inštitút praktický význam, pretože problematická je odplatnosť prevodu a s tým súvisiace daňové následky prevodu. Z pohľadu katastrálneho práva je zaujímavá štruktúra vecných práv, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Nie je tu však zadefinované špeciálne ustanovenie, ktoré by zohľadňovalo odlišnosť prevodu vlastníckeho práva za účelom zabezpečenia pohľadávky. Zákon o cenných papieroch zakotvuje inštitút zabezpečovacieho prevodu cenných papierov tým spôsobom, že primerane odkazuje na znenie Občianskeho zákonníka o zabezpečení záväzkov prevodom práva.

Pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky je potrebné obmedziť dispozičné práva veriteľa voči tretím osobám. Realizácia prevodu práva vychádza zo zásady zmluvnej voľnosti a je preto vhodné, aby si strany vopred čo najpodrobnejšie upravili konkrétne zásady postupu. Podmienkou je, aby zabezpečená pohľadávka bola splatná a nebola dlžníkom splnená. Veriteľ by mal dlžníka vyzvať na dobrovoľné plnenie a poskytnúť mu primeranú lehotu.

Postúpenie Pohľadávky ako Zabezpečovací Inštitút

Podstata tohto zabezpečovacieho inštitútu spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi (prevedie vlastníctvo) pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi na nového veriteľa, a to za odplatu alebo bezodplatne. V kontexte zabezpečovacích právnych inštitútov máme na mysli postúpenie pohľadávky, ktorá prináleží dlžníkovi zo zabezpečeného záväzku, ktorý je ochotný poskytnúť zabezpečenie.

Zákon definuje pohľadávky, ktorých postúpenie je vylúčené:

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

• ktoré zaniknú najneskôr smrťou veriteľa - a to také, ktoré sú viazané osobne na veriteľa.

Vo vzťahu k dlžníkovi musí byť splnená oznamovacia povinnosť zo strany postupcu, resp. preukázanie postupníkom, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Zákon uvádza oznamovaciu povinnosť veriteľa, ktorá je podmienkou účinnosti postúpenia, čo predstavuje jednostranný úkon adresovaný dlžníkovi. Na postupníka prechádzajú všetky práva veriteľa. Postúpenie pohľadávky nemá vplyv na postavenie dlžníka, preto sa nevyžaduje jeho súhlas. Účinky však nastávajú až od okamihu jeho vedomosti o postúpení pohľadávky. Dlžníkovi ostávajú zachované námietky, ktoré mal proti pohľadávke v čase jej postúpenia - napr. kompenzačná námietka, námietka premlčania. Postupca je povinný oznámiť postúpenie pohľadávky nielen dlžníkovi, ale aj osobám, ktoré poskytli zabezpečenie postúpenej pohľadávky. Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a informácie, ktoré sa vzťahujú k postúpenej pohľadávke. Postupník je povinný zachovať práva veriteľa a nakladať s nimi v súlade s účelom postúpenia, je oprávnený disponovať s postúpenou pohľadávkou až po splatnosti zabezpečenej pohľadávky a musí rešpektovať záujmy postupcu. Opätovne sa prejavuje snaha o maximálnu možnú vymožiteľnosť pohľadávky a vydanie získaného prebytku v prospech dlžníka.

Vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom je dôležitá zodpovednosť postupcu voči postupníkovi v prípade odplatného postúpenia pohľadávky. V prípade odplatného postúpenia pohľadávky ide o zodpovednosť postupcu na základe zákona a na základe dohody zmluvných strán. V oboch prípadoch ide o zodpovednosť za právnu kvalitu postúpenej pohľadávky.

Postupca zodpovedá postupníkovi, ak:

• pohľadávka nedosahuje požadovanú bonitu, pokiaľ sa na to písomne zaviazal.

Postupník je oprávnený uplatniť (realizovať) postúpenú pohľadávku v prípade, že dlžník nesplní v stanovenej lehote svoje povinnosti podľa zmluvy. Postupník môže postupovať prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia (exekúcie), ale môže využiť aj inštitút odplatného postúpenia, predaja pohľadávky. Výhodou tohto postupu je jeho rýchlosť, možnosť zobchodovať pohľadávku ešte pred jej splatnosťou.

Ručenie a Banková Záruka

Ručenie možno definovať ako právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, ktorého predmetom je záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník. Zákonná úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.

Banková záruka je v podstate ručením, kde ako ručiteľ vystupuje banka. Vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine. Pri nepeňažnej pohľadávke sa predpokladá, že je zabezpečená do výšky sumy určenej v záručnej listine. V prípade, ak bankovú záruku potvrdí aj iná banka môže si veriteľ vybrať, u ktorej si nároky uplatní. Ak plnila banka, ktorá potvrdila bankovú záruku, t.j. až druhá v poradí, tak táto má potom nárok na plnenie voči banke, ktorá ju o potvrdenie bankovej záruky požiadala. Banka ručí za splnenie zabezpečeného záväzku iba do výšky sumy a za podmienok určených v záručnej listine. Teda aj v prípade, že dôjde k čiastočnému splneniu záväzku dlžníkom nemá táto skutočnosť žiadne účinky na bankovú záruku, ak nesplnený zvyšok záväzku je rovnaký alebo vyšší, než je suma, na ktorú znie záručná listina.

Banka môže splniť svoj záväzok z bankovej záruky, len v prípade, ak ju na to písomne vyzve veriteľ. Ak je plnenie banky z bankovej záruky podmienené v záručnej listine predložením určitých dokumentov, musia sa tieto dokumenty predložiť pri výzve alebo bez zbytočného odkladu po nej. Banková záruka zanikne, ak bola jej doba platnosti v záručnej listine obmedzená a veriteľ banke písomne neoznámil svoje nároky z bankovej záruky počas jej platnosti.

Postúpenie Pohľadávky z Bankovej Záruky

Skutočnosť, že v určitom prípade môže byť pohľadávka z bankovej záruky postúpená samostatne (bez súčasného postúpenia pohľadávky bankovou zárukou zabezpečenej), nevylučuje, aby k prechodu pohľadávky z bankovej záruky došlo (za predpokladu, že pohľadávka z bankovej záruky už nebola predtým postúpená) v dôsledku postúpenia pohľadávky bankovou zárukou zabezpečenej.

tags: #postúpenie #práv #z #bankovej #záruky #podmienky