Vyvlastnenie Časti Pozemku: Podmienky a Dôsledky

Vyvlastňovanie je inštitút, ktorý zasahuje do vlastníckych práv a vyžaduje si dôkladné a spravodlivé nastavenie podmienok. V modernej spoločnosti by nemal byť nástrojom zneužívania. Tento článok sa zameriava na podmienky vyvlastnenia časti pozemku v Slovenskej republike, pričom zohľadňuje legislatívny rámec a praktické aspekty tohto procesu.

Právny Rámec Vyvlastnenia

Na Slovensku je vyvlastnenie upravené viacerými právnymi predpismi, pričom kľúčovým je Zákon o vyvlastnení pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 282/2015 Z.z.), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016. Tento zákon komplexne upravuje vyvlastnenie po hmotnoprávnej aj procesnoprávnej stránke.

Okrem Zákona o vyvlastnení je potrebné zohľadniť aj ďalšie právne predpisy, ako napríklad:

• Ústava Slovenskej republiky: Článok 20 ods. 4 Ústavy SR umožňuje vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu.
• Stavebný zákon: Stavebný zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov vo svojej štvrtej časti nazvanej „Vyvlastnenie“ upravuje podmienky vyvlastnenia.

Dôležitým aspektom je, že nový Zákon o vyvlastnení nadväzuje na pripravovanú novelu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), resp. na pripravovaný nový zákon o územnom plánovaní, ktorý už nemá obsahovať komplexnú právnu úpravu vyvlastnenia.

Podmienky Vyvlastnenia Podľa Zákona o Vyvlastnení

Zákon o vyvlastnení v ustanoveniach § 2 a § 3 stanovuje podmienky vyvlastnenia, ktoré sú v súlade s právami zakotvenými v Listine základných práv a slobôd a v Ústave Slovenskej republiky. Rovnako zohľadňuje podmienky vyvlastnenia zakotvené v Občianskom zákonníku.

Prečítajte si tiež: Podmienky vyvlastnenia

Podľa § 2 Zákona o vyvlastnení, vyvlastnenie je možné uskutočniť len ak sú splnené nasledovné podmienky:

1. Nevyhnutná miera: Vyvlastnenie sa musí uskutočniť len v nevyhnutnej miere.
2. Verejný záujem: Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom. Verejný záujem sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.
3. Primeraná náhrada: Vyvlastnenie musí byť vykonané za primeranú náhradu.
4. Dohoda alebo iný spôsob vyporiadania: Samotnému vyvlastneniu musí predchádzať dohoda alebo iný spôsob vyporiadania vzťahov. Až následne môže dôjsť k samotnému procesu vyvlastnenia.

Verejný Záujem

Verejný záujem je kľúčovou podmienkou vyvlastnenia. Musí byť preukázaný vo vyvlastňovacom konaní a jeho účel musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktoré sa spravidla preukazujú územným rozhodnutím. Medzi prípady vyvlastnenia vo verejnom záujme patrí napríklad:

• Výstavba verejnoprospešných stavieb
• Výstavba diaľnic, ciest a miestnych komunikácií
• Výstavba energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny
• Výstavba vojenských objektov a vojenských priestorov
• Stavby dráh
• Zachovanie a riadne užívanie kultúrnej pamiatky
• Výstavba potrubí pre pohonné hmoty a ropu
• Uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou

Primeraná Náhrada

Vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Všeobecná hodnota sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.

Súčasťou náhrady za vyvlastnenie je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú vyvlastnenému alebo inému účastníkovi konania v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, ako aj vyvlastnením, ktorý si náhradu týchto nákladov uplatňuje. Medzi účelne vynaložené náklady patria napríklad súdne a správne poplatky, náklady na presťahovanie majetku a pod.

Zákon umožňuje namiesto poskytnutia náhrady v peniazoch poskytnúť náhradný pozemok. Tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch, ak s tým vyvlastnený súhlasí.

Prečítajte si tiež: Obrana proti vyvlastneniu

Zákon o vyvlastnení umožňuje tri spôsoby náhrady za vyvlastnenie:

1. Poskytnutie peňažnej náhrady
2. Poskytnutie náhradného pozemku
3. Poskytnutie náhradnej stavby

Pri poskytnutí náhradnej stavby alebo náhradného pozemku sa vyžaduje súhlas vyvlastneného s touto formou náhrady. Zákon o vyvlastnení neumožňuje poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku alebo náhradnej stavby v prípade, ak ide o vyvlastnenie na účely stavieb napr. ciest, dráh, letísk a verejných prístavov podľa osobitných zákonov (čo je prípad aj Rýchlostnej cesty R4 Svidník - Kapušany). V takýchto prípadoch je náhrada poskytovaná iba v peniazoch.

Štát motivuje vlastníkov, aby pristupovali k dobrovoľnému uzatváraniu kúpnych zmlúv o prevode vlastníctva k pozemkom, na ktorých sa plánujú stavať diaľnice a predovšetkým rýchlostné cesty a to aj zvýšenou cenou, pričom takéto 20% zvýšenie vyplýva priamo zo zákona (zákon č. 669/2007 Z. z.).

Dohoda alebo Iný Spôsob Vyporiadania

Zákon o vyvlastnení vyžaduje, aby vyvlastniteľ prioritne navrhol majiteľovi pozemku uzavretie dohody. Gramatický výklad paragrafového znenia Zákona o vyvlastnení deklaruje to, že vyvlastniteľ musí prioritne navrhnúť majiteľovi pozemku uzavretie dohody, a až keď zo strany vlastníka dôjde k zamietnutiu, resp. neprijatiu dohody, potom môže dôjsť k vyvlastneniu.

V praxi vyvlastňovacích orgánov ide o tzv. ponukové konanie. Samotnému začatiu vyvlastňovacieho konania a následnému vyvlastneniu totiž musí predchádzať pokus o dohodu, vykonaný zo strany budúceho vyvlastniteľa voči vlastníkovi vyvlastňovanej nehnuteľnosti, smerujúci k obojstrannému konsenzu. Hoci právna úprava nedefinuje presný popis ako presne sa taký pokus má uskutočniť, štandardne sa uskutočňuje zaslaním písomného návrhu na uzatvorenie dohody, čo musí byť preukázateľné, keďže právna úprava počíta s dôsledkami uplynutia lehôt od doručenia.

Prečítajte si tiež: Vyvlastnenie pozemku - sprievodca

Vyvlastňovacie Konanie

Samotné vyvlastňovacie konanie ako úradný postup začína na základe písomného návrhu. Prvostupňovým vyvlastňovacím orgánom pre všetky druhy stavieb je príslušný okresný úrad v sídle kraja (v územnom obvode ktorého sa nachádza dotknutá nehnuteľnosť).

Ak sú splnené všetky podmienky vyvlastnenia, vyvlastňovací orgán rozhodne rozhodnutím o vyvlastnení, o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení prechádza na vyvlastniteľa vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo v jeho prospech vzniká, obmedzuje sa, alebo zaniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti, alebo zaniká iné právo k nehnuteľnosti, alebo sa na nehnuteľnosti pozemku alebo na stavbe zriaďujú iné opatrenia.

Prerokovanie návrhu na vyvlastnenie sa uskutočňuje na ústnom konaní, ktoré nariaďuje stavebný úrad a najmenej 15 dní pred jeho uskutočnením oznámi jeho termín účastníkom konania.

Vecné Bremeno a Vyvlastnenie

Zákon o vyvlastnení sa zaoberá aj vzťahom vyvlastnenia k vecnému bremenu. Ak je s vlastníctvom vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby spojené vecné bremeno, od ktorého závisí riadne užívanie iného pozemku alebo inej stavby, poskytne sa oprávnenému z vecného bremena pri jeho obmedzení alebo pri jeho zrušení náhrada za vyvlastnenie zodpovedajúca všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Povinnosť poskytnúť náhradu má osoba, v prospech ktorej sa vyvlastňuje a náhrada za vyvlastnenie je obligátornou súčasťou rozhodnutia o vyvlastnení.

Zrušenie Rozhodnutia o Vyvlastnení (Revokácia)

Za istých okolností je možné aj „navrátenie do pôvodného stavu“ a to zrušením rozhodnutia o vyvlastnení. To je možné, ak by sa v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení (lehota nesmie trvať viac ako dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, pri líniovej stavbe - aj spomínaná Rýchlostná cesta R4, viac ako päť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení), nezačalo s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila (návrh možno podať do piatich rokov po uplynutí tejto lehoty). Takéto zrušenie vyvlastnenia a „navrátenie do pôvodného stavu“ je možné aj vtedy, ak by vyvlastniteľ nezaplatil vyvlastnenému náhradu za vyvlastnenie v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyvlastnení.

Praktické Aspekty a Problémy

Problematika vyvlastňovania je v súčasnosti veľmi aktuálna a zaujímavá, no v povedomí verejnosti je príliš málo informácií o právnej úprave tohto inštitútu. V praxi je pojem „vyvlastnenie“ veľmi často nesprávne zamieňaný s pojmom „vysporiadanie“ alebo „usporiadanie“ vlastníctva.

Je dôležité si uvedomiť, že s vlastníctvom sú spojené aj určité záväzky, ktoré sa musia rešpektovať a samozrejme dodržiavať. Predovšetkým nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že výkonom vlastníckeho práva sa nesmie poškodzovať ľudské zdravie, príroda, kultúrne pamiatky a životné prostredie. V prípade potrebnosti určitých zásahov je tu možnosť len do miery ustanovenej zákonom.

Hoci v úradne regulovanom postupe by nemalo dochádzať k nezákonnostiam voči dotknutým vlastníkom vyvlastňovaných nehnuteľností, niekedy snáď prílišná snaha vyvlastňovacích orgánov môže spôsobiť rôzne zásahy do vlastníckych práv.

tags: #vyvlastnenie #časti #pozemku #podmienky