Vyvlastňovanie na Slovensku: Právne predpisy, dôvody a ochrana vlastníckych práv

Vyvlastňovanie je citlivá téma, ktorá sa dotýka vlastníckych práv občanov. Na Slovensku prežíva vyvlastňovanie v súčasnosti renesanciu ako jeden z nástrojov zmeny vlastníckych práv. Hoci je vlastnícke právo chránené ústavou, existujú situácie, kedy môže štát alebo iný subjekt zasiahnuť do tohto práva vo verejnom záujme. Tento článok sa zameriava na právne predpisy upravujúce vyvlastňovanie na Slovensku, dôvody, za ktorých môže k vyvlastneniu dôjsť, a možnosti ochrany vlastníckych práv.

Ústavný rámec vyvlastňovania

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva. Zároveň však pripúšťa možnosť vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Dôležité je, že takéto obmedzenie je možné len za súčasného splnenia štyroch ústavných podmienok:

1. Nevyhnutná miera: Vyvlastnenie musí byť obmedzené na nevyhnutnú mieru, teda len v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného cieľa.
2. Verejný záujem: Vyvlastnenie musí slúžiť verejnému záujmu, čo znamená, že musí prinášať prospech všetkým alebo mnohým občanom.
3. Zákon: Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len na základe zákona, ktorý presne stanovuje podmienky a postupy vyvlastňovania.
4. Primeraná náhrada: Za vyvlastnený majetok musí byť poskytnutá primeraná náhrada, ktorá zodpovedá jeho hodnote.

Všetky tieto štyri podmienky musia byť splnené súčasne, aby bolo vyvlastnenie ústavne súladné.

Dôvody vyvlastnenia podľa stavebného zákona a ďalších predpisov

Proces vyvlastnenia podrobne upravuje predovšetkým stavebný zákon, ale aj ďalšie právne predpisy. Dôvody vyvlastnenia stanovené stavebným zákonom zahŕňajú:

• Verejnoprospešné stavby: Ide o stavby slúžiace verejnosti, ako sú cesty, diaľnice, železnice, vodovody, kanalizácie, priehrady a pod.
• Vytvorenie ochranných pásiem: Vyvlastnenie môže byť potrebné na vytvorenie ochranných pásiem okolo rôznych zariadení, napríklad energetických alebo vodohospodárskych.
• Vykonanie asanácie: Asanácia je odstránenie nevyhovujúcich stavieb, ktoré ohrozujú verejné zdravie alebo bezpečnosť.
• Vytvorenie prístupu k inému pozemku a stavbe: Ak pozemok nemá prístup k verejnej ceste, môže byť vyvlastnený pozemok, ktorý tento prístup zabezpečí.
• Štátnu pozorovaciu sieť.
• Výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií.
• Výstavbu energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny.
• Výstavbu plynárenských zariadení.
• Výstavbu vojenských objektov a vojenských priestorov.
• Účely dobývania ložísk nerastov.
• Výstavbu vodohospodárskych diel.
• Stavby dráh.
• Zachovanie kultúrnej pamiatky.
• Výstavbu potrubí pre pohonné látky a ropu.
• Uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou.

Okrem stavebného zákona upravujú dôvody vyvlastnenia aj ďalšie predpisy:

Prečítajte si tiež: Podmienky vyvlastnenia

• Zákon o vodovodoch a kanalizáciách: Umožňuje vyvlastniť pozemky pre zriadenie vodovodu a kanalizácie.
• Zákon o archívoch a registratúrach: Umožňuje vyvlastniť archívny dokument.
• Zákon o obrane: Dovoľuje v čase vojny alebo vojnového stavu vyvlastniť nehnuteľnosť.
• Letecký zákon: Pripúšťa vyvlastnenie pre letiská a letecké zariadenia.
• Zákon o významných investíciách: Dovoľuje vyvlastniť nehnuteľnosť, ak o tom rozhodne vláda.

Verejný záujem a významné investície

Podľa ústavy je "verejný záujem" jednou zo štyroch podmienok prípustnosti vyvlastnenia. Najčastejším prípadom je, že verejnoprospešné stavby určí obecné resp. mestské zastupiteľstvo pri schvaľovaní územného plánu formou všeobecne záväzného nariadenia. Pre vybudovanie takto určených stavieb potom možno vyvlastniť pozemky a stavby. Je teda výhradne v rukách obecných a mestských poslancov, ktoré pozemky a stavby budú vyvlastnené z dôvodu výstavby nových verejnoprospešných stavieb. Do tejto kategórie spadajú pozemky pod budúce cesty, diaľnice, železnice, vodovody, kanalizáciu, priehrady a podobne. V praxi sa však fantázii obecných a mestských poslancov medze nekladú a tak tu nájdeme aj pozemky pod budúce priemyselné parky či hypermarkety.

Ďalšou možnosťou je vyvlastnenie na účely obrany štátu v čase vojny resp. keď je vyhlásený vojnový stav. Ďalším prípadom je vyvlastnenie kvôli uvoľneniu pozemku pre tzv. významnú investíciu. To je novinka od roku 1999, kedy parlament schválil zákon č. 175/1999 Z. z. o príprave významných investícií. Podľa zákona je významnou investíciou stavba, pri ktorej sú:

• investičné náklady nad 1 miliardu korún,
• plánovaný objem výroby alebo zamestnanosť sú "národohospodársky významné" a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

Podobne ako pojem "verejný záujem", ani pojem "národohospodárskej významnosti" nie je nikde definovaný a tak je iba na svojvôli vlády, ako rozhodne. K rozšíreniu možnosti vyvlastniť majetok došlo 1. 4. 2004, kedy vstúpila do účinnosti novela pod č. 133/2004 Z. z. Novela umožňuje vyvlastňovať aj pre investície, ktoré nie sú "národohospodársky významné" a ich investičné náklady nedosahujú 1 miliardu korún. Postačí predpoklad, že uskutočnenie investície môže byť nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania výroby v inej tzv. významnej investícii, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí, prípadne postačuje len to, že bude jej dodávateľom súčiastok, dielov alebo polotovarov pre finálne výrobky. Okrajovými podmienkami je, že plánovaný objem výroby (služieb) v nej alebo prínos k zamestnanosti je z hľadiska rozvoja hospodárstva regiónu významný.

Porovnanie s právnou úpravou v zahraničí

V porovnaní so Slovenskom je úprava vyvlastňovania v niektorých krajinách prísnejšia. Český ústavný súd rozhodol, že zisková činnosť zahraničných investorov, akokoľvek prínosná pre Českú republiku, nie je verejným záujmom. V Nemecku je úprava ešte prísnejšia: "príslušná investícia nebude zameraná na bezprostredné dosahovanie zisku súkromnými firmami". Ani v Maďarsku vyvlastnenie z dôvodu súkromnej investície nepoznajú. Výnimkou je stavba verejnoprospešnej teplárne, elektrárne a rozvodných sietí.

Vyvlastňovanie pre tzv. významné investície je z ústavnoprávneho hľadiska sporné a pravdepodobne za hranicou dodržiavania ľudských práv a slobôd.

Prečítajte si tiež: Obrana proti vyvlastneniu

Proces vyvlastňovania

Podľa stavebného zákona možno vyvlastniť majetok iba vtedy, ak nový vlastník nemôže získať majetok pôvodného vlastníka dohodou alebo inak. Novým vlastníkom vyvlastneného majetku sa môže stať akákoľvek fyzická alebo právnická osoba - prípustné je teda aj vyvlastnenie súkromného majetku v prospech iného súkromného subjektu. Nový vlastník je povinný pôvodnému vlastníkovi poskytnúť náhradu za vyvlastnený majetok, zákon však túto povinnosť procesne neupravuje.

Panuje nesprávny názor, že vyvlastňuje súd. Bolo by to logické, keďže vyvlastnenie je najvážnejším zásahom do ústavou chráneného vlastníckeho práva. Lenže nie je to tak. Vyvlastniť možno proti vôli vlastníka nehnuteľnosti. Je to jednostranný právny akt, na ktorý nie je potrebný súhlas vlastníka. Vyvlastňuje tzv. stavebný úrad, čo je podľa kompetenčného zákona v súčasnosti obec. Vyvlastňovacie rozhodnutie teda za obec podpisuje starosta resp. primátor. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu sa možno odvolať na krajský stavebný úrad. Proti rozhodnutiu krajského úradu možno podať žalobu na všeobecný súd (v súčasnosti je to miestne príslušný krajský súd), tá však nemá na rozhodnutie odkladný účinok. Vyvlastnený vlastník musí byť pred súdom zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom, ak sám nemá právnické vzdelanie. Povinné zastúpenie určuje občiansky súdny poriadok. Vzhľadom na všeobecnú zdĺhavosť súdnych konaní spravidla hrozí, že v čase rozhodnutia súdu bude vyvlastnený pozemok využitý na nový účel resp. vyvlastnená stavba bude dávno odstránená. Žalobca (vyvlastnený) má však právo požiadať predsedu senátu o predbežné odloženie vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, ak by výkonom vyvlastňovacieho rozhodnutia hrozila závažná ujma. Túto ujmu a jej hrozbu je potrebné súdu preukázať. Ak sa vyvlastnený občan domnieva, že vyvlastnením boli v dôsledku použitia právnych predpisov porušené jeho ústavné resp. ľudské práva, môže v žalobe súčasne navrhnúť všeobecnému súdu, aby všeobecný súd inicioval na ústavnom súde začatie konania o súlade právnych predpisov s ústavou a ústavnými zákonmi.

Pokus o formálnu dohodu

Navrhovateľ (správa ciest, obec, železnice, spoločnosť na výkup pozemkov a pod.) sa najprv formálne pokúsi dohodnúť s vlastníkom pozemku. Pokus o formálnu dohodu a dôkaz o ňom vyžaduje zákon. Často sa za pokusom o formálnu dohodu neskrýva skutočný záujem dohodnúť sa. V praxi pošle navrhovateľ vlastníkovi doporučenú zásielku s doručenkou. V zásielke je návrh kúpnej zmluvy a poučenie, že ak vlastník podpísanú kúpnu zmluvu do 15-tich dní nevráti, bude jeho majetok vyvlastnený. 15-dennú lehotu stanovuje zákon. V kúpnej zmluve samozrejme musí byť aj návrh ceny. Zákon stanovuje, že cena musí "primeraná", pričom sa jej primeranosť stanovuje ako "trhová cena", ktorú vzápätí stavebný zákon definuje ako cenu určenú znaleckým posudkom. Pre vyvlastňovanie sa podľa stavebného zákona za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. Ak vlastník do 15-tich dní nevráti podpísanú kúpnu zmluvu alebo keď doporučenú zásielku neprevezme, navrhovateľovi nič nebráni, aby sa začal proces vyvlastnenia. Dôkazom pokusu o dohodu je doručenka, pričom okolnosti pokusu o dohodu nie sú podľa zákona podstatné a zákon na ne nikde neprihliada. Aj akýkoľvek iný iniciatívny návrh vlastníka sa považuje za odmietnutie. Pre účely zákona je doručenka dôkazom, že navrhovateľ zaslal návrh kúpnej zmluvy a že tento návrh bol zo strany vlastníka:

• prijatý
• alebo odmietnutý
• alebo neprevzatý.

Všetky tri existujúce možnosti zákon považuje za dôkaz, že navrhovateľ urobil zo svojej strany dostatočný krok k dohode. Ak sa vlastník predsa len rozhodne odpredať svoju nehnuteľnosť, daň z prevodu nehnuteľností neplatí iba ak je na strane kupujúceho Slovenská republika. Ak ide o predaj pre neštátnu alebo obecnú výkupnú spoločnosť, vlastník musí zaplatiť daň.

Vyvlastňovanie obývaných stavieb v praxi

Najčastejšie sa vyvlastňujú obývané stavby (rodinný dom, bytový dom a pod.) preto, aby mohli byť asanované a na uvoľnenom pozemku bola vybudovaná cesta, diaľničný privádzač, vodná nádrž resp. iná verejnoprospešná stavba, alebo podnikové výrobné objekty tzv. významnej investície.

Prečítajte si tiež: Vyvlastnenie pozemku - sprievodca

Prvým krokom je spravidla dohovor investora s vlastníkom nehnuteľnosti, že podkladom pre akékoľvek ďalšie rokovanie je návšteva znalca a vyhotovenie znaleckého posudku. Vyzerá to dôveryhodne a vlastník spravidla netuší, že znalec urobí ocenenie podľa úradnej vyhlášky na stanovenie tzv. všeobecnej hodnoty majetku. Ak to aj tuší, často nepozná presný princíp oceňovania, ktorý nie je ustálený ani medzi znalcami. Je dôležité si uvedomiť, že znalec môže vstúpiť do nehnuteľnosti iba so súhlasom vlastníka. Ak vlastník umožní znalcovi vstúpiť do nehnuteľnosti a urobiť mu znalecký posudok, prehral prakticky 99 % zo svojich budúcich vyjednávacích pozícií voči investorovi. Znalecký posudok je totiž pre investora kľúčovým dokumentom pre prípravu podkladov na vyvlastnenie. Ak má investor vypracovaný znalecký posudok, nepotrebuje už v podstate s vlastníkom rokovať, keďže cenu má stanovenú znaleckým posudkom, ktorý si sám objednal. Investor nie je nijako motivovaný dohodnúť sa na vyššej cene, lebo za cenu v posudku dosiahne vyvlastnenie bez súhlasu resp. aj pri nesúhlase vlastníka. Jediným motívom investora na rokovanie je snaha dosiahnuť uzavretie kúpnej zmluvy s vlastníkom. Kúpnou zmluvou sa totiž vlastník vzdáva mnohých významných práv, ktoré mu však pri vyvlastnení ostávajú.

Vyvlastneniu spravidla predchádzajú individuálne rokovania s obyvateľmi nehnuteľností, kde s vlastníkmi rokujú skúsené investorské tímy. Investori týchto občanov pejoratívne nazývajú "asananti". Štátne byty dnes už neexistujú a štátny investori sa zásadne vyhýbajú poskytovaniu náhradných domov. Investori pri zabezpečovaní náhradného bývania spravidla spolupracujú s obcou, ktorej predstaviteľov rôznymi spôsobmi motivujú, aby zabezpečili pre "asanantov" nejaké obecné nájomné byty a prevzali na seba neformálne povinnosti investora. Cieľom rokovania je dosiahnuť uzavretie kúpnych zmlúv. Ak to nie je priechodné, tak aspoň na dosiahnutie písomne dohody o dátume uvoľnenia nehnuteľnosti a presvedčenie obyvateľov, aby sa dobrovoľne vzdali náhradného bývania s tým, že s požiadavkou na náhradné bývanie sa majú obrátiť na obec. Mechanizmus určenia náhrady za vyvlastnenie je totiž taký, že náhrada nestačí na zaobstaranie porovnateľnej nehnuteľnosti a náhradu všetkých foriem ujmy a náhrady vyvolaných výdavkov. Ak vlastník váha nad ponúkanými podmienkami, hlavným argumentom je hrozba, že v prípade nesúhlasu bude jeho majetok vyvlastnený a o sľúbené "výhody" príde. Mnohí vlastníci v obavách podľahnú nátlaku už v tomto okamihu a svoju nehnuteľnosť predajú.

Ak vlastník nie je ochotný pristúpiť na podmienky investora alebo má vlastné podmienky, investor pošle vlastníkovi doporučenú zásielku s doručenkou. V zásielke je návrh kúpnej zmluvy a poučenie, že ak vlastník podpísanú kúpnu zmluvu do 15 dní nevráti, bude jeho majetok vyvlastnený. Niektorí vlastníci podľahnú úradne formulovanej vyhrážke, že budú vyvlastnení. Žiaľ, ešte stále je rozšírený názor, že pri vyvlastnení prídu o majetok bez náhrady a tak súhlasia s pocitom, že si tak "zachránia" aspoň časť majetku.

Ak vlastník nevráti do 15-tich dní kúpnu zmluvu podpísanú pred notárom alebo keď doporučenú zásielku neprevezme, prípadne sa snaží investorovi doručiť vlastné podmienky predaja, podá investor na stavebný úrad návrh na vyvlastnenie. Stavebný úrad oznámi vlastníkovi začatie vyvlastňovacieho konania a nariadi tzv. ústne konanie na ktoré pozve aj investora. Ak vlastník na ústne konanie nepríde, úrad prerokuje návrh na vyvlastnenie bez prítomnosti vlastníka. Vlastník spravidla namieta, že znalecká cena je nízka a požaduje vyššiu cenu. Typické odpovede sú: "Odmietnutím ponuky investora sú splnené podmienky na vyvlastnenie" alebo "Ponúkaná cena musí byť podľa zákona najmenej vo výške určenej znalcom, čo je dodržané a preto sú splnené podmienky na vyvlastnenie" alebo "Platná legislatíva nedovoľuje štátnemu investorovi kupovať nehnuteľnosti za inú ako znaleckú cenu" alebo "Vyplatením vyššej ceny by došlo k sprenevere štátneho majetku a obohateniu vlastníka na úkor štátu" alebo "Pri výkupoch ide o prostriedky daňových poplatníkov, ktoré sme ako investor povinní chrániť".

Po skončení ústneho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení, kde za vyvlastnenú nehnuteľnosť určí náhradu podľa znaleckého posudku a povinnosť investora vyplatiť túto náhradu vyvlastnenému občanovi. Zákon neurčuje spôsob a ani lehotu, v ktorej musí byť náhrada vyplatená. Náhradu preto vlastník prakticky nemôže od investora vymáhať, ak lehotu a podmienky splatnosti neuvedie stavebný úrad do vyvlastňovacieho rozhodnutia. Úrad následne pošle rozhodnutie vyvlastnenému občanovi. Ten sa môže v lehote do 15-dní od doručenia rozhodnutia odvolať. Ak rozhodnutie odmietne prevziať, podľa zákona to má rovnaké účinky prevzatie, dňom odmietnutia sa začne počítať lehota na odvolanie. Vlastník má teda 15 dní na odvolanie. Ak sa neodvolá, rozhodnutie o vyvlastnení sa stane právoplatné. Ak sa odvolá, jeho odvolanie posúdi krajský úrad,…

Duplicita zákonov a právna neistota

Od júla 2016 platí nový zákon o vyvlastňovaní. Keďže stavebný zákon sa doteraz nezmenil, tieto dve normy sa v niektorých častiach „bijú“. A to až tak, že vyvlastnenie sa môže aj spochybniť.

Zákon o vyvlastnení, ktorý neupravuje len hmotnoprávne podmienky, ale aj procesné postupy vyvlastnenia nehnuteľností, je účinný od 1. júla 2016. K dnešnému dňu, po niekoľkých neúspešných pokusoch, nový stavebný zákon nie je prijatý. Vzhľadom na aktuálny legislatívny stav je možné len ťažko odhadnúť, kedy to tak bude. Neexistuje ani žiadna novela, ktorá by duplicitu právnej úpravy vyvlastňovania odstránila. Naďalej teda popri sebe existujú dva právne predpisy, ktoré upravujú tú istú problematiku, a teda vzniká medzi nimi rozpor. Napríklad vo vzťahu k štátnemu orgánu oprávnenému rozhodovať o vyvlastnení. Na danú situáciu sa teda môže uplatniť len všeobecná právna zásada lex posterior derogat legi priori. To znamená, že neskorší zákon ruší skorší zákon. Je však otázne, či by sa právna úprava vyvlastnenia podľa stavebného zákona nemala uplatňovať vôbec, alebo len v častiach, ktoré sú v rozpore so zákonom o vyvlastnení. V týchto závažných zásahoch do práv jednotlivca tak vzniká stav právnej neistoty ohľadne postupu pri vyvlastňovaní. Teoreticky je preto každé vyvlastňovacie konanie po 1. júli 2016 potenciálne spochybniteľné.

Verejný záujem a jeho definícia

Vyvlastňovanie je možné len vo verejnom záujme. Ale čo je verejný záujem, ako sa definuje?

Pojem verejný záujem je v našom právnom poriadku veľmi frekventovaný. Dlho však neexistovala jeho právna definícia. Zaviedol ju až ústavný zákon číslo 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Podľa neho je verejný záujem taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým alebo mnohým občanom. Ústavný súd SR v tomto smere však už skôr uviedol, že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere, pokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu iného práva alebo slobody. Pričom rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom pre určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody.

Vyvlastňovanie v prospech investora

Je v právnom štáte obvyklé, že kvôli súkromnému investorovi a vytvoreniu pracovných miest sa poruší vlastnícke právo iných ľudí a vyvlastnia sa im pozemky či budovy?

Vyvlastnenie by malo predstavovať len absolútne výnimočný zásah do práv jednotlivca, ktorého výsledkom je celospoločenský prínos. Vyvlastnenie s cieľom vstupu investora na trh je z tohto pohľadu veľmi sporné. Samotná veľkosť investície z hľadiska investovaných finančných prostriedkov alebo počtu vytvorených pracovných miest ešte nevyhnutne neznamená, že súkromná investícia je vo verejnom záujme; stále oproti sebe stoja vlastnícke práva dvoch súkromných osôb. V právnom štáte by rozhodnutie vlády, že investícia je vo verejnom záujme, nemala nič zmeniť. Je tiež diskutabilné, či možnosť vyvlastniť súkromný majetok na účely súkromných investícií zodpovedá ústavnej požiadavke, že vyvlastňovanie je možné iba v nevyhnutnej miere, keďže mnohé súkromné investície sa realizujú aj bez vyvlastňovania majetku.

Nový zákon o vyvlastňovaní

Cieľom návrhu nového zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb je vytvoriť jednotnú právnu úpravu vyvlastnenia. A to na základe zákona a za primeranú náhradu, ak nie je možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť dohodou alebo inak. Návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb by mal po schválení nadobudnúť účinnosť 1. júla 2014.

Ministerstvo dopravy zdôrazňuje, že verejný záujem je nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení a jeho oprávnenosť bude jasne vymedzená zákonom. "Dôležité je, aby náhrada zodpovedala hodnote vyvlastneného majetku. Výška náhrady bude určená znaleckým posudkom, pričom musí zodpovedať všeobecnej hodnote vyvlastňovanej nehnuteľnosti," informoval agentúru SITA rezortný hovorca Martin Kóňa.

Vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva musí mať zákonný základ, čiže uskutoční sa úradným rozhodnutím. "Ubezpečujeme, že prípadné vyvlastňovanie bude možné len v prípade, ak sa nedosiahne dohoda, len v nevyhnutnom rozsahu a za primeranú náhradu. Vyvlastňovaciemu konaniu bude podľa rezortu predchádzať ponukové konanie. Bude to pokus o dohodu medzi navrhovateľom vyvlastnenia a vyvlastňovaným. Vyvlastňovacie konanie bude povinne v ústnej forme. Proti rozhodnutiu o vyvlastnení bude možné podať riadny aj mimoriadny opravný prostriedok podľa správneho poriadku. "Podľa účelu vyvlastnenia bude tento zákon odkazovať na osobitné právne predpisy, ktoré tento účel budú presne upravovať a špecifikovať," uviedol Kóňa.

Možnosti ochrany vlastníckych práv

Vlastnícke právo je chránené Ústavou Slovenskej republiky. Ak sa občan domnieva, že jeho vlastnícke právo bolo porušené, má niekoľko možností, ako sa brániť:

• Odvolanie proti rozhodnutiu o vyvlastnení: Proti rozhodnutiu stavebného úradu o vyvlastnení sa možno odvolať na krajský stavebný úrad.
• Žaloba na všeobecnom súde: Proti rozhodnutiu krajského úradu možno podať žalobu na všeobecný súd.
• Návrh na začatie konania pred Ústavným súdom: Ak sa občan domnieva, že vyvlastnením boli porušené jeho ústavné práva, môže navrhnúť všeobecnému súdu, aby inicioval konanie pred Ústavným súdom o súlade právnych predpisov s ústavou.

tags: #vyvlastnenie #právne #predpisy #Slovensko