Finančná správa: Príspevky, Výdavky a Výpočet 60% Nákladov pre Podnikateľov

Tento článok sa zameriava na problematiku príspevkov od finančnej správy, uplatňovania výdavkov (vrátane 60% paušálnych výdavkov) a s tým súvisiacich výpočtov, ktoré sú relevantné pre daňovníkov s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Paušálne výdavky (60% z príjmov)

Paušálne výdavky predstavujú zjednodušený spôsob uplatnenia výdavkov pri vybraných príjmoch z podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti bez potreby preukazovania bločkov a faktúr. Namiesto reálnych nákladov sa používa percento z príjmov, najčastejšie 60 %, pričom platia určité limity a podmienky. To znamená, že daňovník si do daňových výdavkov nezapočítava skutočne zaplatené náklady, ale použije zákonom určené percento z dosiahnutých príjmov.

Kto môže uplatniť paušálne výdavky?

Paušálne výdavky sa najčastejšie uplatňujú pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (typicky živnosť a "freelance" činnosti), prípadne pri vybraných autorských a umeleckých príjmoch. Fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 (napr. živnostník) alebo § 6 ods. 2 (z inej samostatnej zárobkovej činnosti) zákona o dani z príjmov, si môže uplatniť paušálne výdavky.

Podmienky uplatnenia paušálnych výdavkov

Na uplatnenie paušálnych výdavkov je potrebné splniť určité podmienky. Medzi najčastejšie prekážky patrí typ príjmu a status platiteľa DPH. Pri niektorých príjmoch nie je možné paušálne výdavky uplatniť, napríklad pri prenájme nehnuteľnosti bez živnosti, kde sa riešia preukázateľné výdavky. Dôležité je tiež sledovať, či je daňovník platiteľom DPH počas celého zdaňovacieho obdobia, pretože to môže ovplyvniť výhodnosť uplatnenia paušálnych výdavkov.

Výška paušálnych výdavkov a limity

Najčastejší "paušál" pri SZČO a podobných príjmoch je 60 % z úhrnu príjmov, pričom je obmedzený ročným stropom (v praxi sa často uvádza limit 20 000 €). K tejto sume sa typicky pripočítavajú aj zaplatené odvody, ak daňovník spĺňa podmienky. Ak má podnikateľ v danom roku príjem zo živnosti a zároveň príjem z použitia diela a umeleckého výkonu, môže si paušálne výdavky uplatniť z obidvoch typov príjmov samostatne, a to až do výšky 20 000 eur.

Prečítajte si tiež: Nemocenské dávky z Rakúska: Kompletný návod

Paušálne výdavky vs. Skutočné výdavky

Rozdiel medzi paušálnymi a skutočnými výdavkami spočíva v spôsobe ich preukazovania. Pri skutočných výdavkoch je potrebné detailne evidovať doklady ku každému výdavku, majetku, odpisom, zásobám, cestovnému, telefónu, kancelárii a podobne. Naopak, pri paušálnych výdavkoch sa uplatňuje percento z príjmov bez ohľadu na skutočné náklady.

Napríklad, živnostník s ročnými príjmami 30 000 € si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 18 000 € (60 % z 30 000 €). Ak by mal reálne výdavky napríklad 22 000 € (materiál, subdodávky, prenájmy, auto, nástroje), paušál 18 000 € by bol nižší než realita a mohol by zbytočne zvýšiť základ dane.

Kedy sa oplatia paušálne výdavky?

Paušálne výdavky často vyhrávajú u ľudí, ktorí predávajú najmä svoj čas, know-how alebo digitálne služby a nemajú veľa nákladov, ktoré by museli mesačne dokladovať. Sem patria napríklad programátori, grafici, copywriteri, prekladatelia, marketéri, konzultanti, projektoví manažéri alebo lektori, ktorí nepotrebujú veľa materiálu ani drahé subdodávky.

Na druhej strane, ak má daňovník vysoké náklady na materiál, tovar, subdodávky, prenájmy strojov alebo logistiku, skutočné výdavky sa často oplatia viac. Rovnako, ak kupuje stroje, auto, drahé vybavenie alebo buduje zázemie, skutočné výdavky môžu lepšie zachytiť realitu (odpisy, servis, pohonné hmoty, náhradné diely a podobne).

Zmena spôsobu uplatňovania výdavkov

Vo všeobecnosti sa rozhodnutie o spôsobe uplatňovania výdavkov robí za konkrétne zdaňovacie obdobie a daňovník môže zvoliť iný spôsob v ďalšom roku, ak spĺňa podmienky a dáva mu to zmysel. Ak kombinuje rôzne príjmy (napr. živnosť + prenájom + honoráre), je dôležité oddeliť ich podľa druhu a správne posúdiť, kde sa paušál dá uplatniť a kde nie.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a dane

Povinnosti pri uplatňovaní paušálnych výdavkov

Aj pri uplatňovaní paušálnych výdavkov je potrebné mať poriadok v príjmoch a základných údajoch pre daňové priznanie. Paušál zjednoduší výdavky, ale neznamená "nulovú administratívu". Najpraktickejší postup je porovnať si paušál so svojimi reálnymi nákladmi aspoň orientačne. Ak sa dlhodobo zmestíš do nízkych výdavkov a nechceš riešiť bločky, paušál býva pohodlná voľba.

Príklad na uplatnenie paušálnych výdavkov

Pán Jozef (živnostník, nie je platiteľom DPH) dosiahol v roku 2024 príjem zo živnosti vo výške 33 600 eur. Počas roka si pán Jozef zarobil ďalších 5 000 eur z použitia diela (s vyplácajúcou stranou vopred uzatvoril pred vyplatením honoráru dohodu o nezrazení dane vyberanej zrážkou z týchto príjmov v súlade s ustanovením § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov). Pán Jozef zaplatil počas roka odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 3 800 eur a odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 2 900 eur. Pán Jozef sa rozhodol, že si v daňovom priznaní uplatní paušálne výdavky.

V tomto prípade si pán Jozef vypočíta základ dane nasledovne:

1. Úhrn príjmov: 33 600 eur (živnosť) + 5 000 eur (použitie diela) = 38 600 eur
2. Paušálne výdavky: 60 % x 38 600 eur = 23 160 eur (maximálne však 20 000 eur)
3. Zaplatené odvody: 3 800 eur (Sociálna poisťovňa) + 2 900 eur (zdravotná poisťovňa) = 6 700 eur
4. Výdavky celkom: 20 000 eur (paušálne výdavky) + 6 700 eur (odvody) = 26 700 eur
5. Základ dane: 38 600 eur (príjmy) - 26 700 eur (výdavky) = 11 900 eur

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ)

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytnúť príspevok na SZČ na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním alebo vykonávaním SZČ uchádzačovi o zamestnanie (UoZ), ktorý bol vedený v evidencii UoZ úradu.

Kto môže získať príspevok?

O príspevok môže požiadať UoZ, ktorý spĺňa definíciu SZČO podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti (podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní) alebo SZČO podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti (podľa § 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.).

Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva a kúpele

Podmienky poskytnutia príspevku

Žiadateľ musí predložiť žiadosť o príspevok na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Súčasťou žiadosti sú povinné prílohy, t. j. Vyhlásenie žiadateľa o minimálnu pomoc (podľa príslušnej Schémy minimálnej pomoci) vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie alebo vykonávanie príslušnej SZČ. Podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou nákladov sú podkladom na posúdenie Komisiou vytvorenou Výborom pre otázky zamestnanosti príslušného úradu.

Dohoda o poskytnutí príspevku

Na základe kladného stanoviska komisie úradu a odporúčania Výboru pre otázky zamestnanosti príslušného úradu, po splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov, úrad uzatvorí s UoZ dohodu o poskytnutí príspevku na SZČ podľa § 49 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti, v ktorej sa príjemca príspevku zaväzuje, že začne prevádzkovať alebo vykonávať SZČ a bude ju prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky v súlade s predloženou žiadosťou, podnikateľským zámerom a kalkuláciou nákladov.

Použitie príspevku

Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ uvedených v podnikateľskom zámere a musí byť použitý v období odo dňa začatia prevádzkovania SZČ, teda odo dňa účinnosti podpísanej dohody do ukončenia záväzku dvojročného prevádzkovania alebo vykonávania podporenej SZČ.

Výška príspevku a jeho vyplácanie

Výška príspevku na SZČ sa líši v závislosti od regiónu a aktuálnych podmienok. Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa účinnosti dohody (odo dňa začatia prevádzkovania alebo vykonávania SZČ), t. j. odo dňa vyradenia UoZ z evidencie UoZ a zvyšnú časť príspevku, t. j. 40 %, vyplatí úrad po predložení prvej správy o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku.

Povinnosti príjemcu príspevku

Za každý rok prevádzkovania alebo vykonávania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, predkladá príjemca príspevku správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Prvú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady v príslušnom období predkladá príjemca príspevku najneskôr do 30 kalendárnych dní po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania alebo vykonávania SZČ.

Zdaňovanie dotácií pri uplatňovaní paušálnych výdavkov

Ak daňovník s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti prijme dotáciu a uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky), musí celý tento príjem zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal (príjem sa časovo nerozlišuje).

Príklady zdaňovania dotácií

• Príklad 1: Daňovník fyzická osoba podnikateľ v marci 2025 dostal od Úradu práce dotáciu na začatie podnikania vo výške 2 500 eur. Na základe schválenej kalkulácie nákladov je dotácia účelovo viazaná na kúpu počítača v sume 500 eur, na kúpu registračnej pokladne vo výške 600 eur, na kúpu ostatného zariadenia do prevádzky vo výške 500 eur a na ostatné prevádzkové náklady vo výške 900 eur. Daňovník v roku 2025 z poskytnutej dotácie obstaral len počítač (500 eur) a registračnú pokladnicu (600 eur) a použil časť dotácie na prevádzkové náklady vo výške 250 eur. Zvyšnú časť poskytnutej dotácie v roku 2025 nevyčerpal. V roku 2025 dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 2 000 eur a rozhodol sa uplatniť výdavky percentom z príjmov, nakoľko je to pre neho výhodnejšie. Nakoľko sa daňovník rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2025, v ktorom mu bola dotácia poskytnutá, uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 2 500 eur zahrnie do základu dane za rok 2025, bez ohľadu na skutočnosť, že celú dotáciu v roku 2025 nevyčerpal.

• Príklad 2: Daňovníkovi bola poskytnutá v roku 2024 dotácia na obstaranie stroja vo výške 5 600 eur, ktorý v roku prijatia dotácie nestihne zakúpiť. Dotáciu použije na kúpu stroja až v roku 2025 a stroj zaradí do používania. Za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Nakoľko sa daňovník rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2024, v ktorom mu bola dotácia poskytnutá, uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 5 600 eur zahrnie do základu dane za rok 2024, bez ohľadu na skutočnosť, že dotáciu v roku 2024 nevyčerpal. Prijatú dotáciu pripočíta k príjmom z podnikania a z úhrnu takto vypočítaných príjmov vypočíta výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods.

• Príklad 3: Daňovníkovi bola poskytnutá dotácia na účely podnikania, pričom časť dotácie vo výške 2 500 eur mu bola poskytnutá v roku 2023, a časť dotácie vo výške 3 000 eur bola daňovníkovi poskytnutá až v roku 2024. Daňovník sa rozhodol v roku 2023 aj v roku 2024 uplatňovať výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Nakoľko sa daňovník rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2023 uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 2 500 eur zahrnul do základu dane za rok 2023 bez ohľadu na skutočnosť, že dotáciu v roku 2023 nevyčerpal. Rovnako bude postupovať v roku 2024, t. j. do základu dane za rok 2024 zahrnie celú prijatú dotáciu v roku 2024 vo výške 3 000 eur, bez ohľadu na skutočnosť, že túto prijatú dotáciu v roku 2024 nevyčerpá. Prijaté dotácie v jednotlivých rokoch pripočíta k príjmom z podnikania a z úhrnu takto vypočítaných príjmov vypočíta výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods.

• Príklad 4: Daňovník fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia uplatňoval v roku 2023 percentuálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. V roku 2023 mu bola poskytnutá prevádzková dotácia vo výške 2 850 eur, ktorú v tomto roku celú nepoužil na určený účel, a použije ju až v roku 2024. V roku 2024 však zmení spôsob uplatňovania výdavkov z tzv. Daňovník bol povinný celú prevádzkovú dotáciu vo výške 2 850 eur prijatú v roku 2023, v ktorom uplatňoval výdavky percentom z príjmov, zahrnúť do základu dane v roku 2023, bez ohľadu na skutočnosť, že túto prijatú dotáciu v tomto roku celú nevyčerpal. V nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom zmenil spôsob uplatňovania výdavkov a v ktorom začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, zahrnie do daňových výdavkov výdavky preukázateľne vynaložené výdavky (vynaložené v roku 2024) na účel, na ktorý mu bola táto dotácia poskytnutá.

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov pre osoby s ŤZP

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia slúži na zmiernenie dôsledkov pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby.

Zvýšené výdavky

Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením hygieny sú výdavky na bežnú osobnú hygienu a hygienu domácnosti v dôsledku zdravotného postihnutia fyzickej osoby s ŤZP uvedeného v prílohe č. 4 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia sú výdavky spojené s obnovou a s nákupom predmetov bežnej osobnej spotreby a bytovej spotreby, ktoré sa nadmerne opotrebúvajú v dôsledku zdravotného postihnutia alebo používania technicky náročnej pomôcky uvedených v prílohe č. 5 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Kto nemá nárok na príspevok?

Nárok na tento príspevok nemá osoba s ŤZP, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba s dvomi výnimkami. Prvou výnimkou je, ak sa sociálna služba poskytuje v útulku, domove na pol ceste, zariadení núdzového bývania, zariadení podporovaného bývania alebo v zariadení sociálnych služieb na určitý čas nepresahujúci 30 dní. Druhou výnimkou je, ak osoba s ŤZP spĺňa podmienky podľa prílohy č. 5 zákona č. 376/2024 Z.

Ako požiadať o príspevok?

Konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti. Lehota na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je 30 dní od začatia konania.

Oslobodenie nepeňažného plnenia zamestnancovi do výšky 500 eur

V súlade s § 5 ods. 7 písm. o) ZDP je od dane oslobodené aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i) ZDP].

Podmienky oslobodenia

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie, ktorého oslobodenie od dane špecificky upravuje niektoré z ustanovení v ZDP, potom toto nepeňažné plnenie je oslobodené od dane podľa tohto špecifického ustanovenia a nie je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm.

Bezúročná pôžička zamestnancovi

Ak spoločnosť poskytne svojmu zamestnancovi bezúročnú pôžičku, úrok, ktorý nemusí zamestnanec spoločnosti platiť, nie je možné považovať za nepeňažný príjem oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur ročne v zmysle § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Ak zamestnancovi poskytne zamestnávateľ pôžičku bez ohľadu na zdroj krytia, nepeňažným zdaniteľným príjmom pre neho je úrok alebo jeho časť, ktorú nie je povinný z pôžičky uhradiť, t. j. rozdiel medzi nižším úrokom z poskytnutej pôžičky (resp. žiadnym úrokom) a úrokom používaným v mieste a v čase poskytnutia pôžičky podobného charakteru peňažným ústavom pre obyvateľstvo na podobný účel. Takéto zvýhodnenie sa zdaňuje preddavkovým spôsobom v súlade s § 35 ods.

Plnenie poskytnuté "dohodárovi"

Nárok na oslobodenie nepeňažného plnenia do 500 eur podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sa vzťahuje aj na príjem, ktorý daňovník dosiahne na základe dohody o pracovnej činnosti, nakoľko aj tento príjem je príjmom zo závislej činnosti vymedzený v § 5 ZDP a pre účely ZDP sa za zamestnanca považuje daňovník s príjmami zo závislej činnosti.

Nákupné poukážky

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom poukaz (kartu), za ktorý zamestnanec získa tovar alebo službu u vopred určeného dodávateľa (použitie poukazu je od začiatku limitované na vybraný okruh dodávateľov tovaru alebo službu), resp. vopred vymedzenú, potom na také nepeňažné plnenie môže zamestnávateľ uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Uvedené neplatí, ak by zamestnávateľ poskytol zamestnancom poukaz (kartu), ako platobný nástroj, t. j. ak by zamestnanec mohol poukaz použiť u akéhokoľvek dodávateľa tovaru alebo služby.

Príjem z prenájmu nehnuteľnosti

Príjem z prenájmu nehnuteľnosti sa podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov považuje za zdaniteľný príjem.

Registrácia na daňovom úrade

Ak prenajímate byt ako bežná fyzická osoba (nie firma), musíte sa zaregistrovať na daňovom úrade. Je potrebné zaregistrovať sa na účely dane z príjmov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúcom po mesiaci, kedy ste po prvýkrát prenajali nehnuteľnosť na území SR.

Povinnosť podať daňové priznanie

Daňové priznanie máte povinnosť podať vtedy, ak úhrn všetkých vašich zdaniteľných príjmov (ak ste zamestnanec, tak aj príjem zo závislej činnosti) za daný rok presiahol stanovenú sumu. Lehota na podanie je 31. marec nasledujúceho roka. Predĺžiť si ju môžete podaním oznámenia, a to najviac o tri kalendárne mesiace, do 30. 6. alebo šesť kalendárnych mesiacov, do 30. 9.

Oslobodenie od dane a výdavky

Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti si môžete uplatniť oslobodenie do výšky 500 eur. Ak si z príjmu z prenájmu odpočítate oslobodených 500 eur, musíte rovnakým pomerom "krátiť" aj výdavky. Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti si môžete uplatniť len skutočné, preukázateľné daňové výdavky, pričom prehľad príjmov a výdavkov vediete v daňovej evidencii alebo v jednoduchom účtovníctve. Nie je možné uplatniť výdavky percentom z príjmov.

Príklad výpočtu príjmu z prenájmu

Prenajímateľ dosiahol v roku príjmy z prenájmu bytu vo výške 7 440 eur. Preukázateľné výdavky spojené s prenájmom mal 2 250 eur. Do základu dane sa nezahŕňa celá suma príjmov, pretože 500 eur je od dane oslobodených. Keďže sa zdaňuje len časť príjmov, rovnakým pomerom sa musia upraviť aj výdavky.

Daňové výdavky pri prenájme

Medzi daňové výdavky pri prenájme patria napríklad:

• výdavky na energie (elektrina, plyn, voda, teplo),
• výdavky na ostatné služby v prenajatej nehnuteľnosti (napr. internet, televízia),
• výdavky na opravy a údržbu prenajatej nehnuteľnosti,
• výdavky na poistenie prenajatej nehnuteľnosti,
• výdavky na nákup hnuteľných vecí prenajímaných ako príslušenstvo nehnuteľnosti (napríklad práčka, nábytok a iné).

Obmedzenia pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane

Ak máte príjmy len z prenájmu nehnuteľnosti, tzv. pasívne príjmy, nemôžete si znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/manželku.

Sadzba dane z príjmov pri prenájme

Sadzba dane z príjmov pri prenájme nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je 19 % alebo 25 % v závislosti od výšky základu dane.

Príspevky na rekreáciu a športovú činnosť dieťaťa zamestnanca

Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.

Od 1.1.2020 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce.

Oprávnené výdavky na rekreáciu

Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR, stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo- rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia.

Dokladovanie výdavkov na rekreáciu

Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca.

tags: #financna #sprava #prispevok #z #up #a