Vyvlastnenie pozemkov štátom: Podmienky a postupy

Vlastnícke právo je na Slovensku chránené Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne článkom 20. Tento článok ustanovuje, že vlastnícke právo môže byť obmedzené alebo odňaté len vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. Vyvlastnenie je teda špecifickým a krajným opatrením, ktoré podlieha prísnym pravidlám a podmienkam. V článku sa zameriame na podmienky a postupy vyvlastnenia pozemkov štátom, ako aj na súvisiace právne aspekty.

Úvod do problematiky vyvlastnenia

Vyvlastnenie na Slovensku je zákonný proces, ktorý môže zasiahnuť do vlastníckeho práva. V bežnej hospodárskej praxi spôsobuje problémy otázka ochrany pozemkového vlastníctva, najmä pri zásahoch do vlastníckeho pozemkového práva. O vyvlastnení hovoríme vtedy, ak je tu priamy zásah štátu do vlastníckeho pozemkového práva vo verejnom záujme na základe zákona a ak o vyvlastnení rozhoduje stavebný úrad.

Právny rámec vyvlastnenia

V našom právnom poriadku sa stretávame s rôznymi zásahmi štátu do vlastníckych práv občanov. Dnes vyvlastnením rozumieme záujem o dosiahnutie prechodu, prípadne obmedzenia vlastníckeho práva k pozemkom alebo stavbám. Vyvlastnením je aj zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom i stavbám.

Celý vyvlastňovací proces prebieha pred odborom životného prostredia okresného úradu, ktorý vydá rozhodnutie o vyvlastnení. Vyvlastnenie pripúšťa aj priamo ústava, a to v čl. 20 ods. 4, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. V tomto zmysle teda pozemky, stavby a práva k nim potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu.

Základné princípy vyvlastnenia

1. Verejný záujem: Vyvlastnenie je možné len vo verejnom záujme.
2. Zákonnosť: Vyvlastnenie musí byť vykonané na základe zákona.
3. Primeraná náhrada: Za vyvlastnenie patrí vlastníkovi primeraná náhrada.
4. Nevyhnutnosť: Vyvlastnenie je možné len v nevyhnutnej miere.

Podmienky vyvlastnenia

Podmienky vyvlastnenia sú uvedené v Stavebnom zákone (zákon č. 50/1976 Zb.) a ďalších legislatívnych normách. Dôležité je, aby verejný záujem bol jasne preukázaný.

Prečítajte si tiež: Podmienky vyvlastnenia

Zákonné podmienky vyvlastnenia

K vyvlastneniu dochádza po kumulatívnom splnení zákonných podmienok. Zároveň platí, že vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktorý sa preukazuje vo vyvlastňovacom konaní a rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Za vyvlastnenie musí byť poskytnutá primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch alebo ak s tým vyvlastňovaný súhlasí, náhrada vo forme náhradného pozemku alebo náhradnej stavby.

Verejný záujem ako kľúčový faktor

Z hľadiska preukázania verejného záujmu je nevyhnutné vo vyvlastňovacom konaní preukázať súlad účelu vyvlastnenia s cieľmi a so zámermi územného plánovania, najmä s územným rozhodnutím alebo so záväzným stanoviskom obce.

Príklady verejného záujmu

Uviedli sme, že vyvlastniť možno vždy len vo verejnom záujme, a to na základe konkrétneho zákona. Máme niekoľko účelových zákonov, ktoré určujú podmienky vyvlastnenia. Sem patrí uvedený zákon o urýchlení prípravy výstavby diaľnic, ale aj zákon o dráhach, o štátnej pamiatkovej starostlivosti, vodný zákon (zákon o vodách týkajúci sa výstavby alebo prevádzkovania vodohospodárskych diel), zákon o banskej činnosti, o ochrane a využití nerastného bohatstva, elektrizačný zákon, plynárenský zákon.

Snaha o dohodu pred vyvlastnením

Pred samotným vyvlastnením sa štát musí pokúsiť dohodnúť s vlastníkmi nehnuteľnosti. Závažnou podmienkou vyvlastnenia je, aby sa navrhovateľ vopred pokúsil o dohodu s vlastníkom. Musí dať vlastníkovi ponuku a potom preukázať, že vlastník pozemku s ponukou nesúhlasí (napríklad neodpovie na písomnú ponuku).

Proces vyvlastnenia

O vyvlastnení sa rozhoduje vo vyvlastňovacom konaní, na ktoré je príslušný okresný úrad v sídle kraja, v územnom obvode, ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba, o ktorej sa má konať, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo v určitých zákonom stanovených prípadoch aj Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa.

Prečítajte si tiež: Obrana proti vyvlastneniu

Začatie vyvlastňovacieho konania

Konanie sa začína na návrh, v prípade fyzickej osoby, potom tej, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účely, na ktoré sa vyvlastňuje.

Prerokovanie návrhu a práva účastníkov

Prerokovanie návrhu na vyvlastnenie na stavebnom úrade je povinné, stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín ústneho konania písomne najmenej 15 dní vopred. V zákone je dôležité upozornenie, že účastníci musia byť vopred upovedomení o tom, že námietky voči návrhu možno podať najneskôr na ústnom pojednávaní, potom sa už na ne nebude brať zreteľ.

Rozhodnutie o vyvlastnení

Ak sú splnené podmienky vyvlastnenia, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení prechádza na vyvlastniteľa vlastnícke právo k nehnuteľnosti a vyvlastnenú nehnuteľnosť možno užívať na účel, na ktorý bola vyvlastnená.

Náhrada za vyvlastnenie

Platí všeobecné zákonné pravidlo, že vyvlastnenie sa uskutočňuje za primeranú náhradu. Náhrada, ktorú nemožno v týchto prípadoch vyplatiť, lebo do dňa vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve či súdne konanie, alebo nebola určená oprávnená osoba, sa odovzdá Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý s ňou naloží ako s náhradou za vyvlastnený pozemok, s ktorým nakladá.

Spôsoby určenia náhrady

O náhrade sa možno dohodnúť, ak nedôjde k dohode, výšku náhrady určuje stavebný úrad vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Ak počas vyvlastňovacieho konania nedôjde medzi doterajším vlastníkom a tými, ktorým na vyvlastňovanom pozemku viaznu práva zanikajúce vyvlastnením, k dohode o rozdelení náhrady, zloží navrhovateľ náhradu na súde, v ktorého obvode pozemok leží. Súd rozhodne o uspokojení týchto nárokov, najmä s prihliadnutím na to, aby sa neohrozilo zabezpečenie nárokov záložných veriteľov.

Prečítajte si tiež: Vyvlastnenie pozemku - sprievodca

Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, podľa zákona tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Keď sa náhrada určuje v peniazoch, stavebný úrad rozhodne vo výške ceny zistenej podľa cenovej vyhlášky. Je to vyhláška ministerstva financií, pôvodné znenie č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov s viacerými doplnkami a zmenami. Základné údaje o cenách pozemkov sú určené v § 15 vyhlášky, avšak v prílohe vyhlášky sú ďalšie údaje o znižovaní týchto cien podľa vlastností oceňovaného pozemku.

Aj pri zriadení vecného bremena za obmedzenie vlastníckeho práva sa poskytne primeraná náhrada. Náhradu poskytuje ten, na koho prechádza vlastnícke právo k pozemku alebo v prospech koho sa vyvlastnením zriadilo vecné bremeno.

Revokácia vyvlastňovacieho rozhodnutia

V súvislosti s vyvlastňovaním sa stretávame s procesným úkonom, ktorý nazývame revokácia vyvlastňovacieho rozhodnutia. Je to právo pôvodného vlastníka (vyvlastneného) domáhať sa zrušenia právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia. Zákon určuje podmienky. Predovšetkým vyvlastnený pozemok možno užívať len na účely, na ktoré bol vyvlastnený, a navyše nový vlastník musí začať tento pozemok užívať najneskôr v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení, táto lehota nesmie byť dlhšia ako 2 roky.

Ak vyvlastniteľ nezačne do určenej lehoty s užívaním pozemku na daný vyvlastnený účel, pôvodný majiteľ (vyvlastnený) alebo jeho právny nástupca má právo podať na stavebný úrad žiadosť o revokáciu, keď stavebný úrad zruší úplne alebo čiastočne rozhodnutie o vyvlastnení práv k tomuto pozemku. Takúto žiadosť o revokáciu možno podať len do šiestich mesiacov od uvedenej lehoty.

Špecifické prípady vyvlastnenia

Vyvlastnenie pozemkov pod cestami

V prípade ak mesto obdržalo od vlastníka pozemku evidovaného ako parcela registra „E“ žiadosť o majetkovoprávne vysporiadanie tohto pozemku, nakoľko sa na ňom nachádza miestna cesta, a nedôjde k dohode o majetkovoprávnom vysporiadaní pozemku pod miestnou cestou, je možné uplatniť zákonný postup upravený v zákone č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“).

V prípade ak sa nejedná o stavbu (miestnu cestu), na ktorú možno aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z. (nejde o stavbu, ktorá prešla do vlastníctva obce delimitáciou), možno aplikovať § 24h zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení (ďalej len „cestný zákon“). Podľa § 24h cestného zákona: „Pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu usporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi cestami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej cesty podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať do 31. decembra 2030.“

Ak nedôjde k dohode o majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod miestnou cestou a nie je možné aplikovať z. č. 66/2009 Z. z., je potrebné postupovať podľa z. č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.

Vyvlastnenie pre výstavbu diaľnic

Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti uzatvára zmluvy s majiteľmi pozemkov, na ktorých sa bude stavať diaľnica D4.

Daňové aspekty vyvlastnenia

V zmysle § 9 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov je oslobodeným príjmom prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu, napríklad podľa § 4 zákona č. 282/2015 Z. z.

Prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu (napr. podľa § 4 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa považuje za príjem oslobodený od dane z príjmov podľa § 9 ods.2 písm.

Príklad z praxe

Daňovník mal 2 roky vo vlastníctve pozemok, ktorý nikdy nemal zaradený v obchodnom majetku. V roku 2025 ho predal Národnej diaľničnej spoločnosti, aby mu nebol vyvlastnený. V uvedenom prípade, ak sa teda jednalo o predaj pozemku a nie o vyvlastnenie, a nie sú splnené podmienky pre oslobodenie príjmu dosiahnutého predajom nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o dani z príjmov, potom sa takýto príjem považuje za zdaniteľný príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti a daňovník ho zahŕňa do daňového priznania k dani z príjmov FO typu B za zdaňovacie obdobie, v ktorom príjem dosiahol - t. j. za rok 2025, pričom daný príjem a k nemu prislúchajúce výdavky uvedie v VIII. odd. v Tabuľke č.

Ochrana vlastníckych práv

Ústavné garancie

Ústava Slovenskej republiky garantuje každému vlastníkovi, že jeho vlastnícke právo môže byť obmedzené iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Možnosti obrany

Ak sa občan ocitne v situácii, že mu hrozí vyvlastnenie, má právo na spravodlivé konanie a primeranú náhradu. V prípade nesúhlasu s podmienkami vyvlastnenia má právo využiť všetky dostupné zákonné možnosti na ochranu svojich práv.

tags: #vyvlastnenie #pozemkov #statom #podmienky