Vyvlastnenie v Stavebnom Konaní: Podmienky a Aspekty

Vyvlastnenie predstavuje citlivý zásah do vlastníckeho práva, ktoré je chránené Ústavou Slovenskej republiky. Ide o proces, ktorý je prísne regulovaný a podlieha splneniu viacerých zákonných podmienok. Tento článok sa zaoberá podmienkami vyvlastnenia v stavebnom konaní, právnym rámcom a možnosťami ochrany vlastníkov. Na túto problematiku sa dá pozerať z dvoch uhlov pohľadu.

Dve Rôzne Roviny Vyvlastnenia

Na otázku vyvlastnenia v stavebnom konaní je možné pozerať sa z dvoch rovín. Prvá rovina sa týka situácie, kedy obec ako všeobecný stavebný úrad, alebo krajský stavebný úrad ako špeciálny stavebný úrad, rozhoduje o vyvlastnení v prospech tretej osoby (napr. investora). Druhá rovina nastáva, ak má samotná obec záujem na vyvlastnení majetku inej osoby, napríklad pre výstavbu obecnej infraštruktúry.

Každá obec na Slovensku plní funkciu všeobecného stavebného úradu. Okrem toho existujú aj špeciálne stavebné úrady, ktoré majú právomoc vyvlastňovať pre špecifické účely. Výsledkom vyvlastňovacieho konania, ak sú splnené všetky zákonné podmienky, je vydanie rozhodnutia o vyvlastnení. Ak vyvlastňuje obec, rozhodnutie podpisuje starosta. Ak ide o špeciálny stavebný úrad, rozhodnutie podpisuje vedúci tohto úradu. Krajský stavebný úrad, ako špeciálny stavebný úrad, vyvlastňuje najmä pre výstavbu a správu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií, vrátane zriadenia ich ochranných pásiem, a pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou. Ostatné vyvlastňovacie konania prebiehajú na obci.

Právny Rámec Vyvlastnenia

Podmienky vyvlastnenia sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky (čl. 20) a v Listine základných práv a slobôd (čl. 11 ods. 4). Samotný proces vyvlastňovacieho konania a upresnenie niektorých podmienok vyvlastnenia podrobnejšie upravuje Stavebný zákon, Správny poriadok a ďalšie právne predpisy. Je dôležité poznať tieto predpisy, ak existuje pochybnosť o správnosti a zákonnosti vyvlastnenia.

• Ústava Slovenskej republiky (Zákon č. 460/1992 Zb.)
• Listina základných práv a slobôd
• Občiansky zákonník (Zákon č. 40/1964 Zb.)
• Zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb (Zákon č. 282/2015 Z. z.)
• Stavebný zákon (Zákon č. 50/1976 Zb.)

Zákon o vyvlastňovaní upravuje problematiku vyvlastnenia z hmotnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska procesného.

Prečítajte si tiež: Podmienky vyvlastnenia

Podmienky Vyvlastnenia Podľa Zákona

Podmienky vyvlastnenia upravuje Zákon o vyvlastnení v ustanoveniach § 2 a § 3 a sú formulované v súlade s právami zakotvenými v Listine základných práv a slobôd a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Rovnako zákon zohľadňuje podmienky vyvlastnenia zakotvené v Občianskom zákonníku.

Základné podmienky vyvlastnenia:

• Vyvlastnenie je možné uskutočniť len v nevyhnutnej miere.
• Vyvlastnenie je možné uskutočniť len vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.
• Vyvlastnenie musí byť vykonané vždy za primeranú náhradu.
• Samotnému vyvlastneniu musí v zásade predchádzať dohoda alebo iný spôsob vyporiadania vzťahov a až následne môže dôjsť k samotnému procesu vyvlastnenia.

Zákon o vyvlastnení rieši inštitút vyvlastnenia z hmotnoprávneho a aj z procesnoprávneho hľadiska. Pre osobu, v ktorej prospech sa pozemok vyvlastní, zákon používa legislatívne označenie vyvlastniteľ. Vyvlastniteľ musí prioritne navrhnúť majiteľovi pozemku uzavretie dohody, a až keď zo strany vlastníka dôjde k zamietnutiu, resp. neprijatiu dohody, potom môže dôjsť k vyvlastneniu.

Určenie Verejného Záujmu

Podstatné je vedieť, kto určuje, čo je verejný záujem. Verejný záujem určujú dávno pred začatím vyvlastňovacieho konania svojim rozhodnutím najmä poslanci obecného zastupiteľstva pri schvaľovaní územného plánu, kedy musia rozhodnúť a pomenovať pre ktoré stavby a činnosti na území obce je možné majetok tretích osôb vyvlastniť - tzv. verejnoprospešné stavby. Táto časť územného plánu sa musí vyhlásiť všeobecne záväzným nariadením (VZN) obce a zverejniť. Právny rámec činnosti obecného zastupiteľstva stanovuje zákon o obecnom zriadení. Podobnú právomoc má aj zastupiteľstvo vyššieho územného celku pri vyhlasovaní verejnoprospešných stavieb. V určitých prípadoch aj vláda SR, napríklad pri vyhlasovaní tzv. významných investícií.

Náhrada za Vyvlastnenie

Zákon o vyvlastnení primárne ustanovuje, že vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Všeobecná hodnota sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.

Súčasťou náhrady za vyvlastnenie je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú vyvlastnenému alebo inému účastníkovi konania v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, ako aj vyvlastnením, ktorý si náhradu týchto nákladov uplatňuje. Za účelne vynaložené náklady sa považujú napr. súdne a správne poplatky, náklady na presťahovanie majetku a pod.

Prečítajte si tiež: Obrana proti vyvlastneniu

Zákon umožňuje namiesto poskytnutia náhrady v peniazoch poskytnúť náhradný pozemok. Tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch, ak s tým vyvlastnený súhlasí.

Zákon o vyvlastnení tak umožňuje tri spôsoby náhrady za vyvlastnenie, a to poskytnutie peňažnej náhrady, poskytnutie náhradného pozemku a poskytnutie náhradnej stavby. Pri poskytnutí náhradnej stavby alebo náhradného pozemku sa vyžaduje súhlas vyvlastneného s touto formou náhrady.

Vyvlastnenie a Vecné Bremená

Zákon o vyvlastnení vo svojej hmotnoprávnej časti upravuje aj vzťah vyvlastnenia k vecnému bremenu. Ak je s vlastníctvom vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby spojené vecné bremeno, od ktorého závisí riadne užívanie iného pozemku alebo inej stavby, poskytne sa oprávnenému z vecného bremena pri jeho obmedzení alebo pri jeho zrušení náhrada za vyvlastnenie zodpovedajúca všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Povinnosť poskytnúť náhradu má osoba, v prospech ktorej sa vyvlastňuje a náhrada za vyvlastnenie je obligátornou súčasťou rozhodnutia o vyvlastnení.

Proces Vyvlastňovacieho Konania

Konkrétna výška vyvlastňovacej náhrady a spôsob jej úhrady musí byť uvedený vo vyvlastňovacom rozhodnutí, ktorému predchádza vyvlastňovacie konanie vykonávané stavebným úradom. Toto sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Prerokovanie návrhu na vyvlastnenie sa uskutočňuje na ústnom konaní, ktoré nariaďuje stavebný úrad a najmenej 15 dní pred jeho uskutočnením oznámi jeho termín účastníkom konania. Výsledkom vyvlastňovacieho konania je rozhodnutie o vyvlastnení.

Ochrana Vlastníkov

Vo väčšine prípadov je vyvlastňovanie na Slovensku sporné. V takýchto prípadoch je možné nápravu nezákonnosti dosiahnuť iba aktívnym pôsobením vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti (možnosť odvolania, možnosť žaloby a ďalšie preventívne a následne prostriedky).

Prečítajte si tiež: Vyvlastnenie pozemku - sprievodca

Práva vlastníka v procese vyvlastnenia:

• Právo na preukázanie verejného záujmu: Verejný záujem musí byť jasne preukázaný.
• Právo na dohodu: Pred samotným vyvlastnením sa štát musí pokúsiť dohodnúť s vlastníkmi nehnuteľnosti.
• Právo na spravodlivé konanie: Proces vyvlastnenia musí byť vedený v súlade so zákonom.
• Právo na primeranú náhradu: Vlastník má právo na primeranú náhradu, ktorá by mala zodpovedať trhovej hodnote pozemku.
• Právo namietať znalecký posudok: Ak vlastník nesúhlasí so znaleckým posudkom, má právo podať námietky a žiadať vypracovanie nového posudku.
• Právo na súdne preskúmanie: Ak správny orgán námietky neuzná, je možné obrátiť sa na súd.

Riešenie Problémov s Prístupovou Cestou

Častým problémom pri stavebnom konaní je zabezpečenie prístupu k pozemku. Ak vlastník pozemku nemá priamy prístup z verejnej komunikácie, musí túto situáciu riešiť.

Možnosti riešenia prístupu k pozemku:

• Vecné bremeno: Zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez susedný pozemok.
• Nájomná zmluva: Uzavretie nájomnej zmluvy s vlastníkom susedného pozemku, cez ktorý sa bude realizovať prístup k stavebnému pozemku.
• Kúpa časti pozemku: Odkúpenie časti susedného pozemku, ktorá zabezpečí prístup na verejnú komunikáciu.
• Nájom susedného pozemku: Nájom susedného pozemku alebo jeho časti, čo je síce právne najmenej náročné, ale poskytuje najmenšie záruky.

Dôležité je, že samotná zmluva o nájme resp. zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve prejazdu a prechodu neznamená automaticky aj súhlas na uloženie inžinierskych sietí (elektrina, voda, plyn, kanalizácia).

tags: #vyvlastnenie #v #stavebnom #konani #podmienky