
Rozhodovanie o výživnom a súdnych trovách je komplexná oblasť rodinného práva, ktorá sa dotýka mnohých aspektov života. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty výživného, vrátane situácií, keď je jeden z rodičov vo väzení alebo má zdravotné postihnutie, ako aj na súdne poplatky spojené s konaniami o starostlivosti o maloleté deti. Cieľom je poskytnúť čitateľom komplexný prehľad o tejto problematike na Slovensku.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností, ktorých nositeľom a prevažne aj vykonávateľom sú samotní rodičia. Táto povinnosť predstavuje zákonnú povinnosť rodičov, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Povinnosť prispievať na výživu dieťaťa je potrebné skúmať subjektívne, ale aj objektívne, a to podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. V prípade, že si rodič odpykáva trest odňatia slobody, je možné predpokladať zníženie jeho možností a schopností plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Napriek tomu táto povinnosť nezaniká, keďže naďalej predstavuje jeho zákonnú povinnosť.
Podľa judikatúry zníženie príjmu povinného rodiča vyplývajúce z jeho odsúdenia za úmyselný trestný čin nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa, voči ktorému má odsúdená osoba vyživovaciu povinnosť. Práve naopak, je potrebné uprednostniť právo maloletého dieťaťa na výživu.
Za predpokladu, že si rodič umiestnený vo výkone trestu odňatia slobody neplní svoju vyživovaciu povinnosť, zabezpečenie výživy v prospech dieťaťa je možné dosiahnuť prostredníctvom náhradného výživného.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Právna úprava výživného je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine. Aj keď je jeden z rodičov zdravotne ťažko postihnutý (ZŤP), stále platí zákonná povinnosť plnenia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1). Obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa ich schopností, možností a majetkových pomerov.
Vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom rozumieme zabezpečenie a úhradu osobných potrieb dieťaťa zo strany jeho rodičov. Každé dieťa má právo na výživu a rodičom je uložená povinnosť, aj keď na úkor svojho minima, ju plniť (§ 62 ods. 3). Každý rodič, a to bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z.
Podľa § 4 zákona o súdnych poplatkoch je od poplatku oslobodené súdne konanie o ustanovení opatrovníka, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a o povolenie uzavrieť manželstvo.
V zmysle § 111 Civilného sporového poriadku, medzi konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, patria aj konania, v ktorých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, medzi ktoré patrí aj osobná starostlivosť o maloleté dieťa. To znamená, že konania o zverení dieťaťa do starostlivosti, určenie výšky výživného, alebo striedavá starostlivosť sú oslobodené od súdnych poplatkov. Nie je potrebné platiť žiadny kolok pri podaní návrhu na súd v týchto veciach.
V prípade, že povinný rodič neplatí výživné, existuje niekoľko možností, ako zabezpečiť výživu dieťaťa:
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
V prípade, že v rodnom liste dieťaťa je ako otec zapísaný bývalý manžel matky, a nie biologický otec, právne platí, že za otca dieťaťa sa považuje ten, kto je zapísaný v matrike (rodnom liste), nie biologický otec, pokiaľ neprebehne súdne určenie otcovstva podľa § 94 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
Bývalý manžel matky, ktorý je zapísaný ako otec, je podľa zákona povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, a to až do prípadnej zmeny zápisu otcovstva. Ak by chcel byť biologický otec uznaný za otca, musel by podať návrh na určenie otcovstva na súde. Dovtedy však nemá voči dieťaťu žiadne zákonné povinnosti ani práva, vrátane vyživovacej povinnosti. Ak by k určeniu otcovstva došlo, súd môže výnimočne určiť výživné aj spätne, ale len od podania návrhu na určenie otcovstva, nie za celé minulé obdobie, a to len voči matke dieťaťa, nie voči bývalému manželovi.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné