Rozhodcovský súd: Alternatíva k všeobecnému súdnictvu

Vstup do sveta podnikania, ale aj bežného života, často prináša situácie, kedy sa ocitneme pred súdom alebo potrebujeme právnu pomoc. Okrem tradičných, štátnych súdov, existuje aj možnosť riešenia sporov prostredníctvom rozhodcovského súdu. Čo to vlastne rozhodcovský súd je a aké sú jeho výhody a nevýhody?

Čo je rozhodcovský súd?

Rozhodcovský súd nie je súčasťou štruktúry všeobecných súdov (okresný súd, krajský súd a pod.). Je to alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý je upravený zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V § 7 ods. 1 tohto zákona sa pojem "rozhodcovský súd" definuje ako jeden rozhodca alebo súhrn viacerých rozhodcov. Dôležité je zdôrazniť, že rozhodcovský súd ako taký nemá právnu subjektivitu. Ide o legislatívnu skratku, ktorá označuje konkrétne fyzické osoby (rozhodcov), ktorí vykonávajú činnosti stanovené zákonom. Ak zákon používa skratku rozhodcovský súd, myslí tým konkrétneho rozhodcu, rozhodcovský tribunál, panel alebo senát, nie stály rozhodcovský súd ako trvajúcu jednotku.

V súčasnosti existuje na Slovensku viacero rozhodcovských súdov. Ich zoznam je dostupný na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Zriadiť rozhodcovský súd môže napríklad:

  • Športový zväz
  • Obchodná alebo priemyselná komora (napr. Slovenská advokátska komora alebo Slovenská hospodárska komora)
  • Právnická osoba, ktorej to ukladá zákon (napr. banka)

Rozhodcovský súd je vždy jeden alebo viacerí rozhodcovia (§ 7 ods.1 Zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovský súd môže byť etablovaný rôznymi spôsobmi, ktoré sú právne rovnocenné:

  • Rozhodcovský súd je priamo dohodnutý v osobe rozhodcu (rozhodcov) - § 8 ods.1 Zákona č.
  • Rozhodcovský súd ustanoví vybraná právnická osoba - § 6 ods.3 Zákona č.
  • Rozhodcovský súd ustanoví vybraná fyzická osoba - § 6 ods.3 Zákona č. 244/2002 Z.z.
  • Rozhodcovský súd vykonáva osoba notára - § 6 ods.4 Zákona č.
  • Rozhodcovský súd ustanoví štátny súd - § 8 ods.2 písm. a) Zákona č.
  • Rozhodcovský súd ustanoví zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu - § 12 - § 15 Zákona č.

Za rozhodcovský súd koná jedna alebo viac osôb, ktoré sa nazývajú rozhodcovia. Počet rozhodcov musí byť vždy nepárny. Rozhodcom môže byť v podstate ktokoľvek, koho si zmluvné strany vyberú, s výnimkou spotrebiteľských sporov, kde musí mať rozhodca právnicke vzdelanie a prax. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony a bezúhonný.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou

Rozhodcovská zmluva a jej význam

Podstatou rozhodcovského konania je mimosúdne riešenie sporov. Rozhodcovské konanie je upravené v zákone č. 244/2002 Z. z. V rozhodcovskom konaní rozhoduje rozhodca alebo rozhodcovia, ktorí boli ustanovení spôsobom dohodnutým zmluvnými stranami v rozhodcovskej zmluve.

Často sa v zmluvách stretávame s vetou: "Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy, ktoré medzi nimi v budúcnosti vzniknú, budú rozhodované pred Rozhodcovským súdom…". Toto dojednanie sa nazýva rozhodcovská doložka.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Ak strany v zmluve výslovne nevylúčia, právne následky rozhodcovskej zmluvy sú záväzné aj pre ich právnych nástupcov.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou inej zmluvy.

Rozhodcovské konanie: Ako prebieha?

Priebeh rozhodcovského konania sa riadi rokovacím poriadkom konkrétneho rozhodcovského súdu. Konanie zvyčajne začína podaním žaloby. Pre rozhodcovské konanie platí, že strany nemusia byť zastúpené advokátom a konanie môže prebiehať výlučne písomne.

Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd

Žaloba sa doručí druhej strane na vyjadrenie. V priebehu konania je možné žalobu aj vyjadrenie meniť a dopĺňať až do vyhlásenia rozsudku. Po doručení vyjadrenia k žalobe súd nariadi ústne pojednávanie (ak si to strany zvolili) alebo rozhodne bez pojednávania.

Účastníci rozhodcovského konania majú rovnaké postavenie a majú rovnakú možnosť na uplatnenie a ochranu svojich práv.

Rozhodcovský súd Slovenskej živnostenskej komory

Rozhodcovský súd Slovenskej živnostenskej komory vznikol 13. apríla 2018 v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. Predmetom jeho činnosti je rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a medzinárodných občianskoprávnych a obchodnoprávnych sporov. Rozhoduje výlučne spory, ktoré by v konaní pred všeobecným súdom mohli skončiť dohodou o urovnaní, vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

Rozhodovanie sporov pred týmto súdom je možné na základe písomného súhlasu strán sporu pred vznikom sporu (napr. rozhodcovská doložka) alebo po vzniku sporu (napr. dodatok ku zmluve). V zozname rozhodcov sú zapísaní kvalifikovaní a skúsení odborníci z rôznych oblastí (právo, ekonómia), ktorých odbornosť má zaručiť objektívne a spravodlivé rozhodovanie. Rozhodcovské konanie pred týmto súdom je neverejné, čo môže byť výhodou pre účastníkov, ktorí chcú chrániť dôverné informácie.

Slovenská republika je účastníkom Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí podpísanom v New Yorku 10.06.1958.

Prečítajte si tiež: Rozhodcovské konanie: Obrana

Výhody a nevýhody rozhodcovského konania

Výhody:

  • Rýchlosť konania: Rozhodcovské konanie je spravidla rýchlejšie ako konanie pred všeobecným súdom. Rozhodcovský súd zvyčajne rozhodne v priebehu mesiaca, najneskôr v priebehu niekoľkých mesiacov.
  • Nižšie náklady: Poplatky v rozhodcovskom konaní bývajú často nižšie ako súdne poplatky na všeobecných súdoch.
  • Flexibilita: Zmluvné strany si môžu vybrať rozhodcovský súd, ktorý im vyhovuje, a prípadne aj konkrétneho rozhodcu.
  • Využitie v medzinárodných sporoch: Rozhodcovské súdy sú vhodné aj pre riešenie sporov so zahraničnými obchodnými partnermi. Ak by sa títo podnikatelia nedohodli na rozhodcovskej doložke, slovenský podnikateľ by musel žalobu o vyplatenie dlžnej sumy podať na českom súde.
  • Priama vykonateľnosť v zahraničí: Rozhodcovský rozsudok je automaticky vykonateľný v zahraničí bez potreby ďalších osvedčení.
  • Neverejnosť konania: Rozhodcovské konanie pred Rozhodcovským súdom Slovenskej živnostenskej komory je neverejné, čo môže predstavovať výhodu ak účastníci konania chcú byť chránení pred únikom rôznych dôverných informácií o ich občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch.

Nevýhody:

  • Menšia nezávislosť a nestrannosť: Rozhodcovské súdy môžu byť menej nezávislé a nestranné ako všeobecné súdy, najmä ak bol rozhodcovský súd zriadený jedným z účastníkov konania.
  • Konečnosť rozhodnutia: Proti rozhodcovskému rozsudku sa nemožno odvolať, ibaže by si strany v rozhodcovskej doložke dohodli právo na preskúmanie rozsudku.
  • Obmedzená oblasť rozhodovania: Rozhodcovský súd nemôže rozhodovať o všetkom. Nemôže rozhodovať napríklad o vlastníckom práve k nehnuteľnosti, osobnom stave osoby (napr. rozvod manželstva) alebo o nútenom výkone rozhodnutia (exekúcie).
  • Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách: Všeobecné súdy zastávajú názor, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách (zmluvách, ktoré uzatvára podnikateľ v rámci svojej obchodnej činnosti s osobou, ktorá nekoná v rámci svojej obchodnej činnosti, teda napr. kupuje si tovar alebo služby pre svoju osobnú potrebu) je neprijateľnou podmienkou. Z toho dôvodu sú rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách neplatné. V prípade, ak rozhodcovský súd vydal rozsudok na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky, je neplatný aj takýto rozsudok.

Oblasti, v ktorých rozhodcovský súd nemôže rozhodovať

Stále rozhodcovské súdy rozhodujú spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory:

  • o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
  • o osobnom stave,
  • súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
  • ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.
  • medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovský súd Slovenskej advokátskej komory

Rozhodcovský súd Slovenskej advokátskej komory so sídlom Kolárska 4, Bratislava, je stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľom je Slovenská advokátska komora ako samosprávna stavovská organizácia a právnická osoba zriadená zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii.

Rozhodcovské konanie SR s.r.o.

Spoločnosť Rozhodcovské konanie SR s.r.o. je vybranou osobou podľa § 6 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní (nie je rozhodcovským súdom). Účelom vybranej osoby je výber (zvolenie) rozhodcu v rozhodcovskom spore (nie rozhodnutie v rozhodcovskom spore). Slovenský zákonodarca použil pojem "vybraná osoba", čo zodpovedá prekladu z anglického jazyka "appointing authority".

tags: #rozhodcovský #súd #čo #to #je