Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom: Podmienky a aspekty

Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti

Je zákonom určená dĺžka trvania vyživovacej povinnosti? Je platenie výživného viazané na dosiahnutie určitej vekovej hranice? Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.

Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.

Obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti

Do pozornosti by sme sa chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.

Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Osobitné formy vzdelávania

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.

Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej školy, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.

Zvýšenie výživného počas štúdia

V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.

Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv.

Štipendium a výživné

V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.

Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúce odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.

Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady.

Platenie výživného

Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu. Zákon stavuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery.

Náhradné výživné

V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti. V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Časté otázky a odpovede týkajúce sa výživného

Platenie výživného po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa

Priamo zákon určuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Inak povedané, pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Po dosiahnutí plnoletosti by preto malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Pritom ak by aj ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na vyššie uvedenú zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom. Je vhodné, aby ste mali zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom. Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domávať napr. zvýšenia výživného.

Konanie o výživnom po dosiahnutí plnoletosti

Ak súd v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Takisto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa. Na konanie o výživnom plnoletých detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o súdnom konaní, na začatie ktorého sa vyžaduje návrh (§ 79 ods. 1 OSP). V prípade, ak došlo k začatiu konania o výžinom v čase pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konania sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka.

Právo na výživné pri dennom štúdiu

Ak dcéra začala študovať dennou formou a teda popri štúdiu nedokáže pracovať tak, aby si zabezpečila všetky svoje životné potreby, potom jej patrí výživné. Ale samozrejme nie je možné to zneužívať. Ak by sa popri štúdiu mohla sama živiť, výživné jej nepatrí. Čo sa týka jeho výšky, ak sa na tejto neviete s dcérou dohodnúť, môžete nechať súd, aby o nej rozhodol. Výživné súdy spravidla určujú pri jednom dieťati vo výške cca 20% z príjmov povinného rodiča bez ohľadu na výšku rodinných prídavkov. Súčasne platí, že dieťa má právo zdielať životnú úroveň svojho rodiča. Pokiaľ ide o styk s dcérou, nakoľko je dospelá, tento si od nej neviete vynútiť. Ani súd jej nemôže prikázať, aby sa s vami stýkala. To vás však ako rodiča nezbavuje plniť si voči nej vyživovaciu povinnosť, a to až do času, kým dcéra nenadobudne schopnosť sama sa živiť (ak študuje na VŠ, potom dosiahnutím II. Ak sa nedohodnete, dcéra by to musela dať na súd, také súdne konanie ale môže trvať aj niekoľko rokov.

Poskytovanie finančnej podpory prostredníctvom poštových poukážok

Odporúčam mu, aby poštové poukážky posielal priamo na jej meno, resp. najvhodnejšie je platiť výživné bankovým prevodom na účet dcéry. Z pohľadu práva totiž v tomto prípade neplatí výživné oprávnenej osobe. Hoci sa peniaze, zrejme, reálne dostanú k dcére, nepostupuje Váš brat správne a v súlade s právom. Ak by mu chceli matka a dcéra robiť zle, mohli by podať návrh na vykonanie exekúcie (nakoľko výživné neplatí dcére).

Žiadosť o zvýšenie výživného pri štúdiu na vysokej škole

Na zvýšenie výživného sú s určitosťou dané podmienky. Otázkou je skôr to, v akej výške bude zvýšené výživné. Za účelom dosiahnutia maximálneho zvýšenia výživného bude potrebné z Vašej strany čo najdôkladnejšie preukázať Vaše výdavky. Súd totiž musí v súdnom konaní zistiť Vaše odôvodnené potreby od nákladov na bývanie, stravovania až po nákup materiálov na štúdium, prípadne iné výdavky spojené s študovaním na VŠ. Rovnako bude výsledok súdneho konania závisieť od toho, či sa od posledného rozhodovania zmenila výška príjmu Vášho otca. Pri príjme povinného rodiča pritom nie je nutné brať ohľad iba na jeho aktuálny súčasný príjem. Podľa relevantnej judikatúry totiž súd má vziať do úvahy aj jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Tzn. že ak je vysokoškolsky vzdelanou osobou, je v jeho schopnostiach, aby mal vyšší príjem.

Vplyv opätovného spolužitia rodičov na výživné

Pokiaľ nastalo opätovné spolužitie s matkou vašich detí, znamená to, že sa podstatne zmenili pomery, čo je dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Z tohto dôvodu vám navrhujem podať návrh na zrušenie výživného z dôvodu, že sa od jeho poslednej úpravy zmenili pomery. V návrhu odôvodnite, že ste s matkou detí opäť začali spolu žiť, z dôvodu čoho zabezpečujete výživné aj v naturálnej forme.

Vyživovacia povinnosť pri spoločnej domácnosti po rozvode

Ak máte povinnosť platiť výživné určené súdom, potom. musíte platiť. Ale nemusíte platiť celé nájomné.

Výživné a starostlivosť o dieťa v spoločnej domácnosti

V prvom rade si dovoľujem uviesť, že vyživovacia povinnosť nie je len medzi rodičom a dieťaťom, ale aj medzi manželmi navzájom. Z uvedeného vyplýva, že Váš manžel má vyživovaciu povinnosť nielen voči Vášmu spoločnému synovi, ale aj voči Vám. Pritom všetci by ste mali mať rovnakú životnú úroveň. Len pre úplnosť si dovoľujem uviesť, že príspevok na syna v sume 30 € mesačne je nízky a je na hranici minimálneho výživného (t.j. suma 28,79 €).

Príspevok manželky na dieťa a domácnosť

Podľa Zákona o rodine majú obaja manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá počas celého manželstva a zahŕňa povinnosť prispievať na potreby spoločnej domácnosti a detí. Táto povinnosť platí nezávisle na tom, či jeden z manželov pracuje alebo nie. Vzájomná vyživovacia povinnosť manželov znamená, že by ste sa mali obaja podieľať na financovaní potrieb rodiny. Ak vaša manželka nepracuje dlhodobo a nie je schopná prispievať iným spôsobom (napr. starostlivosťou o domácnosť alebo dieťa), môžete túto situáciu riešiť. V prípade, že druhý z manželov nepomáha finančne, môžete požiadať súd o určenie povinnosti platiť výživné. Pokiaľ ide o povinnosť prispievať na dieťa, obaja rodičia sú povinní prispievať v súlade s ich finančnými možnosťami a schopnosťami.

Určenie výšky výživného

Na Vašu otázku nie je možné jednoznačne odpovedať, pretože stanovenie výšky výživného závisí od oveľa širšieho spektra kritérii ako je len príjem rodiča, ktorému sa má vyživovacia povinnosť určiť. Rovnako vo Vašom prípade bude potrebné preukázať, že Váš manžel súčasne dostáva aj príjmy tzv. na ruku a aj ich výšku. Inak súd bude vychádzať z výšky jeho príjmu, ktorú preukáže napr. Súd pri určovaní výživného totiž prihliadne jednak na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Žiadanie výživného pred rozvodom

Aj keď nie ste rozvedení, máte právo požadovať od manžela výživné na deti, ak Vám neplatí.

Povinnosť plnoletého dieťaťa informovať o zmene situácie

Ak sa chcete vyhnúť tomu, že by požadoval od Vás späť zaplatené výživné, hoci nárok na neho už nemáte, podajte na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Cez centrálny register pobytu obyvateľov zistíte skrz jeho meno a priezvisko a dátum narodenia adresu trvalého pobytu. Túto adresu uveďte v návrhu. Jeho reálny pobyt si už súd prostredníctvom polície a iných príslušných orgánov zistí.

Vplyv dohody o brigáde na vyživovaciu povinnosť

Vždy to závisí od toho, či ste schopný pokryť si náklady na váš život z peňazí z brigády alebo si brigádou len privyrábate. Nakoľko v prvom prípade by sme mohli uvažovať aj o dôvode na zrušenie výživného. Pokiaľ tomu tak nie je a vy stále nie ste schopný sám sa z takého príjmu uživiť, t.j. len si brigádou privyrábate, potom vyživovacia povinnosť rodičov voči vám naďalej trvá, a to až do času kým nebude schopný sám sa živiť, resp. ak študujete na vysokej škole, max. do nadobudnutia vysokoškolského titulu druhého stupňa.

Povinnosť platiť výživné pri prerušení školskej dochádzky

V prípade, že bolo určené rozhodnutím súdu, tak musí otec výživné platiť až do momentu kým nie je platenie výživného súdom zrušené. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá do momentu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Súd by vo Vašom prípade skúmal, prečo Váš syn neštuduje a zaoberal by sa vyššie uvedeným.

Platenie výživného pri štúdiu na súkromnej škole

V zmysle zákona o rodine trvá vyživovacia povinnosť rodičov k deťom dovtedy, kým deti nie sú schopné sa samé živiť, bez ohľadu na to, či sú maloleté alebo plnoleté. Ak Vaša dcéra pokračuje v štúdiu a nie je schopná sa samostatne živiť, je Vaša povinnosť platiť výživné naďalej. Nárok na výživné Vašej dcéry pokračuje aj po skončení strednej školy, pokiaľ sa ďalej vzdeláva na vysokej škole alebo v inom vzdelávacom inštitúte.

Žiadanie výživného, ak otec nie je zapísaný v rodnom liste

Ak otec dieťaťa nie je v rodnom liste a ak neprebieha súd na určenie otcovstva, ako môže platiť výživné, keď nie je otec? Ak súd určí, že otcom je, nie je podstatné či je študentom, je povinný platiť výživné a je možné žiadať takéto zameškané výživné až tri roky spätne. Kým súd neurčí, že je otcom, ale sám otcovstvo neuzná, otcom nie je a nemá preto dôvod platiť. V prípade súdneho konania o určenie otcovstva, je možné žiadať aby súd uložil tomu, koho otcovstvo je pravdepodobné, predbežné platenie výživného.

Vplyv trvalého pobytu v inej krajine na platnosť rozsudku o výživnom

Rozsudok o výživnom na deti je platný a je možné na základe neho vymáhať aj výživné v zahraničí. Pokiaľ nemáte platobné údaje matky, kontakt na matku a neviete ani kde býva, tak neplaťte.

Zmena rozhodnutia o výživnom

Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.

tags: #vyzivne #ak #dieta #nema #meno #po