
Narastajúci fenomén rozpadu manželstiev s maloletými deťmi, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku, prináša so sebou rad špecifických problémov v oblasti školstva. Riaditelia škôl, ako orgány štátnej správy, sú povinní pri rozhodovaní o zásadných otázkach školského života dieťaťa kooperovať a konať s oboma rodičmi ako so zákonnými zástupcami dieťaťa, a teda nielen s rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti. Tento článok sa zaoberá prehodnotením odvolania riaditeľa základnej školy v kontexte týchto zmien a s dôrazom na dodržiavanie práv oboch rodičov.
Rozvod manželov a zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemôže predstavovať dôvod na obmedzenie výkonu rodičovských práv ani medzi samotnými manželmi a rovnako ani zo strany tretích subjektov, napr. v oblasti rozhodovania škôl a školských záležitostí. Je nesprávna domnienka, že právo internovať do školských záležitostí dieťaťa má len ten rodič, resp. osoba, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Základná škola je rozhodujúca zložka prípravy na budúce povolanie a preto už pri zápise dieťaťa do školy je dôležitá dohoda oboch rodičov o výbere základnej školy. Ak u druhého rodiča nedošlo k pozbaveniu, obmedzeniu, resp. pozastaveniu výkonu rodičovských práv a povinností, má právo na výchovu a starostlivosť o dieťa.
V praxi možno pozorovať, že riaditelia škôl často postupujú v správnych konaniach voči deťom z neúplných rodín v rozpore so zákonom. Najčastejšie nepriberú ako účastníkov konania oboch rodičov, napr. nedoručovaním dôležitých písomností obom rodičom do vlastných rúk. Taktiež často zasahujú do výkonu rodičovských práv rozvedených rodičov, napr. tým že bránia v styku s dieťaťom rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. U riaditeľov možno pozorovať nesprávny zvýhodňujúci prístup matiek k výkonu rodičovských práv.
Výber školy pre maloleté dieťa spadá do kategórie podstatných záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, resp. žiaka vo vzťahu k rozhodovaniu rodičov. Rozhodnutím o výbere školy rodičia maloletého dieťaťa realizujú svoje rodičovské práva a povinnosti. Pre čo najbezproblémovejší proces prípravy dieťaťa na budúce povolanie je nevyhnutná kooperácia rodičov a orgánov školy.
Ideálny stav predstavuje absolútna zhoda vôle oboch rodičov v otázkach zápisu do školy, odkladu povinnej školskej dochádzky, správneho výberu školy, prestupov žiaka medzi školami a pod. Tento stav je pomerne jednoducho dosiahnuteľný v úplných rodinách alebo v prostredí, kde možno dosiahnuť korektným spôsobom dohodu pri rozdielnosti názorov zákonných zástupcov.
Prečítajte si tiež: Nesúhlas s rozhodnutím o ZŤP?
V prípade neúplných rodín, resp. rozvedených manželov (rodičov) dochádza často ku konfliktu názorov v otázkach výchovy a vzdelania maloletého dieťaťa. Platí to aj v prípade rozvedených rodičov, u ktorých bolo dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov a druhému rodičovi bol určený styk s dieťaťom.
Riaditeľ školy ako orgán štátnej správy v školstve je povinný v rozhodovaní o zásadných otázkach školského života dieťaťa kooperovať a konať s oboma rodičmi ako so zákonnými zástupcami dieťaťa, a teda nielen s rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti. Výnimkou je, ak niektorému z rodičov boli zo zákonných dôvodov obmedzené alebo pozastavené rodičovské práva a povinnosti.
Zákon o rodine v úvodnom ustanovení v rámci Základných zásad ustanovuje, že „Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom“. Uvedené platí aj v prípade rozvedených rodičov. U rozvedených rodičov často nesprávne dochádza k situácií, že rezidentný rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, v chybnej domnienke výlučnosti rodičovského práva z titulu súdom určenej starostlivosti o dieťa vykoná rozhodnutie bez vedomia, resp. súhlasu druhého rodiča.
Ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine hovorí: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.“ Výklad spojenia „kto ho bude zastupovať“ však neustanovuje, ani z neho nevyplýva, že súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí len jedného rodiča, ktorý bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. V prípade aplikácie tohto reštriktívneho výkladu by došlo k situácií, že žiaden rozvedený rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, by nemal právo zastupovať svoje dieťa. To by znamenalo obmedzenie výkonu rodičovských práv jedného z rodičov, ktoré je možné iba v situáciách uvedených v § 38 Zákona o rodine.
Pri výklade právnych predpisov nemožno vykladať právnu normu izolovane bez kontextu ďalšieho právneho textu a ostatných právnych noriem.
Prečítajte si tiež: Proces prehodnotenia invalidného dôchodku
Ani text zákona o rodine, ani ustanovenia školského zákona nevymedzujú negatívnym spôsobom postavenie nerezidentného rodiča. Škola nie je za žiadnych okolností inštitúciou, ktorá by bola oprávnená obmedzovať rodičovské práva a povinnosti rodičov. Rovnako ani rezidentný rodič nie je oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach druhého rodiča, pokiaľ ich tento nemá určené súdom.
Rozhodnutia riaditeľov škôl vydané v konaniach, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. Pôsobnosť správneho poriadku na rozhodovaciu činnosť riaditeľov škôl vymedzuje výslovne § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe a samospráve v školstve v z. n. p. V rámci § 5 ods. 3 správneho poriadku je riaditeľ školy správnym orgánom.
Aplikácia správneho poriadku pri rozhodovaní riaditeľov škôl znamená, že treba dodržiavať procesné pravidlá všeobecného správneho konania. Dodržiavanie procesných pravidiel správneho poriadku riaditelia škôl často opomínajú najmä u rozvedených rodičov. Rodičia, ktorým dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, následne takto prijaté rozhodnutia riaditeľov škôl napádajú v preskúmavacích konaniach, t. j. odvolacích a súdnych konaniach.
Pri rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa sa vyžaduje dohoda rodičov podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine. V rámci úplných rodinných zázemí by sa mala dohoda dosiahnuť vo všetkých veciach, nielen v tých, ktoré majú charakter podstatných vecí. Pri bežných, každodenných veciach dohodu rodičov zákon nevyžaduje a každý z rodičov, bez ohľadu na existenciu či neexistenciu dohody s druhým rodičom, môže vykonávať v bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám. Ak teda jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nevyhnutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, je nutné, aby druhý rodič s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasil. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 Zákona o rodine, t. j. rozhodnutie súdu.
V školskej praxi k takému stretu záujmov rodičov dochádza napr. vo vzťahu k žiadosti o prijatie do školy.
Prečítajte si tiež: Čo vás čaká pri prehodnotení invalidného dôchodku?
Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku:
a) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať.
b) Účastníkom konania je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté.
c) Účastníkom konania je ďalej aj ten, kto tvrdí, že môže byť vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutý.
Výber školy ako jeden z okruhov podstatných záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, vyžaduje na prijatie rozhodnutia dohodu oboch rodičov ako účastníkov konania, ktorí sú priamo dotknutí rozhodnutím o ich dieťati.
K nezákonnému konaniu zo strany školy, ktorá pri rozvedených rodičoch spravidla kooperuje len s rodičom rezidentným, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže zvádzať aj pojmoslovie zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „školský zákon“ ), ktorý v rámci svojho znenia pracuje s pojmom „zákonný zástupca“ v jednotnom čísle. Dikcia zákona explicitne nepojednáva o prítomnosti alebo o súhlase oboch zákonných zástupcov, keďže je používaná skratka jednotného čísla. Uvedené je však prekonané prístupom súdov a právnou interpretáciou.
Pri interpretácií legislatívneho pojmu použitého v školskom zákone aj v Zákone o rodine totiž zo žiadneho ustanovenia nevyplýva negatívne vymedzenie alebo ustálenie, že ide len o jedného z rodičov, a to toho, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Rozhodovanie o prijatí dieťaťa do školy je konaním podľa správneho poriadku. Ak pri zápise do školy jedným z rodičov napr. matkou rozhodne riaditeľ v rámci správneho konania bez účastníctva otca, ktorého riaditeľ o začatí konania neupovedomil a ani mu neoznámil vydané rozhodnutie, je daný dôvod na podanie odvolania podľa správneho poriadku a zrušenie takéhoto rozhodnutia. V závislosti od závažnosti a charakteru sporného rozhodnutia možno podať sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v z. n. p., alebo upozorniť prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v z. n.
Zo žiadneho právneho predpisu síce výslovne nevyplýva povinnosť vyžadovať súhlasné stanovisko oboch rodičov pri zápise, resp. pri výbere základnej školy, napriek tomu je disponovanie týmto výslovným zhodným prejavom vôle oboch zákonných zástupcov vhodné s ohľadom na výskyt mnohých mimosporových konaní podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, teda vo veciach maloletých, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť.
Zo strany škôl je častá snaha o riešenie uvedenej situácie prostredníctvom rôznych foriem, napr. formou plnomocenstva alebo čestného vyhlásenia. Podľa rozsudku Okresného súdu v Bratislave 1 sp. zn. 3P 71/2015 zo 4. mája 2016: „Zo znenia ustanovenia § 19 školského zákona vyplýva, že na podanie žiadosti stačí, aby bola podaná jedným zo zákonných zástupcov, keďže zákon predpokladá súlad rodičov v ich konaní.“
Tieto rozhodnutia riaditeľa školy spadajú do kategórie výchovných opatrení podľa § 58 školského zákona, a teda budú realizované osobitným procesným spôsobom. Pri ukladaní výchovných opatrení triednym učiteľom nie je v rámci základných škôl ustanovený konkrétny postup pre ich uloženie. Vo vzťahu ku hodnoteniu správania žiaka má triedny učiteľ len návrhové oprávnenie, o ktorého konečnom schválení rozhoduje po prerokovaní s učiteľmi v pedagogickej rade riaditeľ. Riaditeľ základnej (aj strednej) školy ukladá opatrenie vo výchove po prerokovaní v pedagogickej rade.
Keďže sa na proces ukladania výchovných opatrení neaplikuje správny poriadok, jeho úprava môže byť obsahom interných dokumentov škôl, napr. v rámci školského poriadku alebo v rámci samostatnej smernice, ktorá podrobnejšie upraví jednotlivé aspekty tohto procesu. Správny poriadok sa na túto oblasť neaplikuje z dôvodu, že výchovné opatrenia sa vyznačujú disciplinárnym charakterom a majú slúžiť predovšetkým na dodržiavanie vnútorných predpisov školy.
Tieto jeho oprávnenia sú taxatívnym spôsobom stanovené v § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve. Uvedené vyplýva z článku 2 ods. 2 prvej hlavy Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ To znamená, že otázky, ktoré sú mimo obsahového rámca § 5 zákona o štátnej správe v školstve riaditeľ školy nie je oprávnený rozhodovať. Môže ísť napríklad o situácie súvisiace s úpravou styku rozvedených rodičov s maloletými deťmi, ktoré zasahujú do školskej oblasti dieťaťa, napr. úprava času vyzdvihnutia dieťaťa zo školy.
V prípade rozhodnutí, na ktorých prijímanie sa vzťahuje správny poriadok, majú zákonní zástupcovia k dispozícií opravný postup a prostriedky podľa správneho poriadku. Opravným, a teda druhostupňovým orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy ako orgán verejnej správy v rámci správneho poriadku, je určená obec ako školský úrad podľa § 6 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve. „Obec ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy, ktorej je príslušná obec zriaďovateľom (§ 5 ods. 3). Ak obec nie je školským úradom (§ 7), výkon štátnej správy v druhom stupni podľa tohto odseku a činnosti podľa odseku 8 písm. a) až d) vykonáva krajský školský úrad.“
Tento môže o odvolaní môže v rozsahu ustanovenia § 57 ods. 1 správneho poriadku rozhodnúť sám tzv. autoremedúrou. Ak tak nerozhodne, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy mu odvolanie prišlo. Odvolací orgán, podľa § 59 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší. Inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
V prípade rozhodnutí, na ktorých prijímanie sa správny poriadok nevzťahuje, najmä pokarhania riaditeľom školy, pochvaly riaditeľom školy a podmienečného vylúčenia (v prípade strednej školy) sa opravné prostriedky podľa správneho poriadku nepoužijú. Najmä nebude možné využiť odvolanie ako riadny opravný prostriedok podľa správneho poriadku.
V prípade porušenia práv alebo právom chránených záujmov s cieľom poukázania na nedostatky pri rozhodovaní riaditeľa ako orgánu verejnej správy sa rodič môže domáhať nápravy prostredníctvom sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v z. n. p. „Na vybavenie sťažnosti podanej proti vedúcemu orgánu verejnej správy je príslušný najbližší nadriadený orgán verejnej správy. Ak takýto orgán nie je, v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností.“
Právo podieľať sa na výchove a živote dieťaťa majú obaja rodičia. Uvedené právo tvorí aj súčasť práva dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom, súčasne aj právo na výchovu a starostlivosť oboma rodičmi. Na zabezpečenie adekvátneho a účinného vzdelávacieho procesu a najmä prístupu k dieťaťu počas školského života je dôležitá spolupráca medzi orgánmi školy a medzi oboma rodičmi nielen z hľadiska vývoja a budúceho pôsobenia dieťaťa, ale aj z hľadiska práv rodičov zasahovať a rozhodovať o maloletom dieťati.
Pri aplikácií zákonnej úpravy ohľadom školského života maloletých je dôležité vykladať ustanovenia v zákone nie izolovanie a striktne gramaticky, ale v kontexte celkového sledovaného účelu a zámeru zákonodarcu za súčasnej pozitívnej spolupráce rodičov a orgánu školy na výchove dieťaťa.
Prijatie dieťaťa do materskej školy je pre mnohých rodičov dôležitým krokom. Avšak, nie vždy sa to podarí na prvýkrát. Ak vám bola doručená správa o neprijatí vášho dieťaťa do škôlky, nezúfajte. Existuje možnosť podať žiadosť o prehodnotenie tohto rozhodnutia.
Rodičia majú právo odvolať sa proti rozhodnutiu riaditeľa materskej školy o neprijatí dieťaťa. Toto právo im umožňuje Správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v platnom znení). Je dôležité si uvedomiť, že na internete sa môžu nachádzať neaktuálne informácie, pretože proces odvolania prešiel v poslednom období zmenami.
Odvolanie je potrebné podať do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Lehota začína plynúť nasledujúci deň po doručení rozhodnutia. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, lehota sa končí v najbližší pracovný deň. Dôležité je, aby bolo odvolanie preukázateľne odoslané poštou alebo odovzdané priamo inštitúcii/škole najneskôr v posledný deň lehoty.
Meno a priezvisko zákonných zástupcov (rodičov)Adresa bydliskaRiaditeľ/ka školyMeno a priezviskoMaterská školaUlicaPSČ Mesto
V ……………………………… dňa ………………
Vec: Odvolanie voči rozhodnutiu o neprijatí na predprimárne vzdelávanie
Dňa …………………….. sme obdržali rozhodnutie riaditeľa/riaditeľky školy č. …………………. o neprijatí nášho/našej syna (dcéry) ……………………………………….. narodeného(nej) ………………….. v ………………………………… na predprimárne vzdelávanie v Materskej škole ………………………………………………………………………………………….. v školskom roku ………………………
Voči rozhodnutiu podávame v súlade s ustanovením § 53 a nasl. Zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní. Dôvodom nášho odvolania je skutočnosť, že (uveďte dôvody, prečo žiadate o prehodnotenie rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto navrhujeme, aby prvostupňový orgán odvolaniu vyhovel a to tak, že Rozhodnutie o neprijatí nášho dieťaťa zruší a vydá rozhodnutie, ktorým naše dieťa ……………………………… (meno a priezvisko dieťaťa) narodené …………………….. príjme na predprimárne vzdelávanie do Materskej školy ………………………………………………….. (názov, adresa) v školskom roku …………………. (vypísať rok).
V prípade, ak prvostupňový orgán tomuto odvolaniu nevyhovie, navrhujeme, aby odvolací orgán Rozhodnutie zmenil a to tak, že naše dieťa …………………………………… narodené …………………………… v …………………………………. príjme na predprimárne vzdelávanie do Materskej školy ………………………………………………….. (názov, adresa) v školskom roku …………………. Kontakt: č.t.
Ak riaditeľ materskej školy nezistí dôvody na zrušenie svojho rozhodnutia, postúpi odvolanie zriaďovateľovi školy (napr. obci alebo samosprávnemu kraju). Riaditeľ je povinný odvolanie postúpiť najneskôr do 30 dní odkedy mu došlo. O postúpení odvolania upovedomí zákonného zástupcu.
Zriaďovateľ školy preskúma dôvody odvolania a môže rozhodnúť tromi spôsobmi:
Zriaďovateľ by mal o odvolaní rozhodnúť do 30 dní, v obzvlášť zložitých prípadoch do 60 dní.
Ak zriaďovateľ zamietne odvolanie, máte možnosť podať žalobu na krajský súd, v obvode ktorého má zriaďovateľ sídlo.
Odvolanie je oficiálna žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musíte ho podať písomne v stanovenej lehote (zvyčajne 15 dní) inštitúcii, ktorá pôvodné rozhodnutie vydala.
Dňa …… sme obdržali rozhodnutie riaditeľa materskej školy č. …… o neprijatí nášho dieťaťa ……………… (meno a priezvisko dieťaťa), narodeného …… v …… na predprimárne vzdelávanie do Materskej školy …… (adresa) v školskom roku …… Voči rozhodnutiu podávame v súlade s ustanovením § 53 a nasl.
Dôvody odvolania:
[Tu podrobne a vecne opíšte vaše dôvody. Buďte konkrétny.]
tags: #prehodnotenie #odvolania #riaditeľa #ZŠ #podmienky