Výživné ako príjem z daňového hľadiska

Úvod

Výživné je pravidelná peňažná čiastka určená súdom alebo dohodou rodičov na zabezpečenie potrieb dieťaťa alebo inej osoby, voči ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť. Z daňového hľadiska je dôležité rozlišovať, či je výživné považované za príjem, ktorý podlieha dani z príjmov, alebo nie. Tento článok sa zameriava na daňové aspekty výživného na Slovensku, vrátane daňového bonusu na dieťa a jeho vplyvu na výpočet zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.

Výživné a daň z príjmov

Výživné ako príjem dieťaťa

Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov výživné nie je považované za príjem rodiča, ktorý ho prijíma v mene dieťaťa. Výživné je príjmom dieťaťa a podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, je výživné oslobodené od dane z príjmov. To znamená, že rodič, ktorý prijíma výživné na dieťa, túto sumu neuvádza vo svojom daňovom priznaní a neplatí z nej daň z príjmov.

Daňový bonus na dieťa

Daňový bonus na dieťa je daňové zvýhodnenie pre rodičov alebo iné osoby, ktoré vyživujú vlastné či iné dieťa (osvojené, dieťa druhého z manželov, prevzaté do starostlivosti) do 25 rokov, ak študuje. Na rozdiel od nezdaniteľných častí neznižuje základ dane z príjmov, ale až samotnú vypočítanú daň. Daňový bonus na dieťa si môže uplatniť len fyzická osoba s príjmami zo závislej činnosti alebo z podnikania ako fyzická osoba - konkrétne príjmy zo živnosti alebo inej samostatnej činnosti.

Podmienky pre získanie daňového bonusu

Na získanie daňového bonusu v prvom rade stačí mať uvedené príjmy v akejkoľvek výške. Čím vyšší príjem (resp. v prípade SZČO podnikateľské príjmy mínus daňové výdavky.

Uplatnenie daňového bonusu

Daňový bonus sa v prvom rade ani nie vypláca, ale znižuje sa oň daň z príjmov. Až potom, čo sa daň znížená o bonus dostane na nulu, sa ide „k mínusu“. T. j. buď sa o sumu mesačného daňového bonusu znižuje jeho preddavok na daň zo sumy mesačnej mzdy. A ak je bonus vyšší ako tento preddavok, „prečnievajúca“ suma daňového bonusu zamestnancovi pristane na výplatnej pásky ako plusová suma, t. j. alebo si ho zamestnanec neuplatňuje na mesačnej báze a daňový bonus mu znižuje jeho celkovú daň z príjmov uvedenú v daňovom priznaní k dani z príjmov až po skončení roka (resp. v ročnom zúčtovaní dane, ak o tento zjednodušený spôsob požiadal svojho aktuálneho zamestnávateľa). Samozrejme, aj tu platí, že ak je celkový ročný daňový bonus vyšší ako celková daň, štát sumu bonusu vyplatí. Pri podaní daňového priznania k dani z príjmov príde daňový bonus priamo na účet (preto je potrebné vo formulári priznania vyplniť aj žiadosť o jeho vyplatenie vrátane čísla bankového účtu). Živnostník a iné SZČO si ho uplatňujú len na ročnej báze - t. j. až v daňovom priznaní k dani z príjmov, ktoré podávajú v marci resp. apríli, máji či júni po skončení predmetného roka. Štát bonus vyplatí najneskôr do 40 dní od termínu na podanie daňového priznania - ak si ho podnikateľ podáva do 31.3, bonus príde do 10.5.

Prečítajte si tiež: Judikáty: Striedavá Starostlivosť

Príklady výpočtu daňového bonusu

Príklad 1: Zamestnankyňa

Pani Anna vyživuje 10-ročnú dcéru Júliu. Daňový bonus na dcéru je v absolútnej sume 140 EUR mesačne. Musí však zároveň byť nižší ako percentuálny limit čiastkového základu dane - pri jednom dieťati musí byť teda nižší ako 20 % zo sumy 1 299 EUR. A keďže 140 EUR je menej ako 259,80 EUR, t. j. Preddavok na daň z príjmov bude teda 168,86 EUR mínus 140 EUR, t. j. Čistá mzda resp.

Príklad 2: Živnostníčka (SZČO)

Skúsme teraz prípad, kedy je rovnaká pani Anna tentoraz pre zmenu živnostníčkou (SZČO) a jej mesačný príjem z podnikania je rovnakých 1 500 EUR. Maximálna možná suma daňového bonusu je 140 EUR x 12, t. j. 1 680 EUR. Túto sumu je však potrebné otestovať na 20 % z čiastkového základu dane, t. j. 20 % z 3 774,12 EUR - horným limitom je teda suma 754,82 EUR. Pani Anne patrí daňový bonus len 754,82 EUR (vzhľadom na to, že daň je nulová, túto sumu štát Anne pošle). V tomto prípade vidno, že SZČO -najmä vzhľadom na paušálne výdavky - môžu byť pri daňovom bonus znevýhodnené.

Zmeny od roku 2025

Najväčšia zmena pre pracujúcich v zahraničí ale je, že daňový bonus si môže uplatniť daňovník, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR za rok 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka. Ak daňovník uplatňuje aj postup so započítaním základu dane z aktívnych príjmov druhej oprávnenej osoby, musí aj druhá oprávnená osoba, ktorá s daňovníkom vyživuje dieťa v domácnosti dosiahnuť za rok 2025 úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR vo výške najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov.

Daňový bonus a výživné

Daňový bonus na dieťa si uplatňuje rodič alebo osoba, ktorá má zverené dieťa do starostlivosti. Nárok má zamestnanec, resp. osoba s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov (tzv. závislá činnosť) a aj podnikateľ - fyzická osoba, resp. SZČO, ktorá dosahuje príjem podľa § 6 ods. Daňový bonus na dieťa (deti) si uplatňuje vždy iba jeden z rodičov. Je možné postupovať aj tak, že pomernú časť daňového bonusu po časť roka si uplatní jeden z rodičov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť roka druhý z rodičov. Ak nárok na daňový bonus spĺňajú obidvaja z rodičov, na jeho uplatnení sa dohodnú.

Príklady z praxe

Príklad 1: Manželia sú rozvedení, ale žijú naďalej v spoločnej domácnosti. Dieťa bolo súdom zverené matke. Otec platí na dieťa výživné. Matka je nezamestnaná a nemôže si uplatniť daňový bonus na dieťa, preto o uplatnenie daňového bonusu požiada u svojho zamestnávateľa otec.

Prečítajte si tiež: Akceptácia výživného bankami

Príklad 2: Dieťa je zverené do starostlivosti matky, ale vo vzťahu k otcovi sa nič nemení, stále ide o jeho vlastné dieťa, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti. Ak sa rodičia dohodli na takomto uplatnení daňového bonusu, zamestnávateľ prizná otcovi daňový bonus na základe dokladu o tejto vzájomnej dohode medzi rodičmi dieťaťa.

Postup pri uplatnení daňového bonusu

Ak si chce zamestnanec uplatniť daňový bonus u zamestnávateľa naraz za celý rok, má povinnosť do 15. februára požiadať o ročné zúčtovanie dane a dodať podklady na uplatnenie daňového bonusu, ak tak neurobil počas roka. Zamestnávateľ má povinnosť vyhotoviť ročné zúčtovanie dane do 31. Pokiaľ zamestnanec o ročné zúčtovanie dane do daného termínu nepožiadal, podá daňové priznanie fyzickej osoby typ A, v ktorom si uplatní daňový bonus na dieťa.

Výpočet výšky daňového bonusu

Pri spracovaní ročného zúčtovanie zamestnancov, ale aj pri podaní daňového priznania fyzickej osoby k dani z príjmov, či už typu A, ak daňové priznanie podáva zamestnanec alebo typu B, ak daňové priznanie podáva SZČO, je potrebné správne vypočítať výšku daňového bonusu, ktorý sa mení podľa veku dieťaťa. Výška daňového bonusu pre dieťa, ktoré dovŕši hranicu 15 rokov (resp. 18 rokov v prípade daňového bonusu za rok 2024), sa v uvedenej sume uplatní naposledy v tom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕši príslušný vek. Nárok na daňový bonus však možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov (príjmy zo závislej činnosti) alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods.

Vzhľadom na percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) si nie každý daňovník bude môcť uplatniť daňový bonus v plnej výške.

Vplyv výživného na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku/manžela

Uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku alebo manžela predstavuje jeden zo spôsobov zníženia základu dane z príjmov fyzických osôb. Podmienkou je, že manžel/manželka žijú s daňovníkom v spoločnej domácnosti a spĺňajú základné podmienky. Existenciu manželstva preukazuje daňovník napr. sobášnym listom.

Prečítajte si tiež: Dieťa a výživné

Podmienky pre uplatnenie nezdaniteľnej časti

Medzi podmienky pre uplatnenie nároku na NČZD patrí napr. splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na NČZD, ktorými sú napr. minimálna mzda. Základ dane, resp. čiastkový základ dane z tzv. Aktívnymi príjmami sú:príjmy zo závislej činnosti, t. j. § 5 zákona o dani z príjmov (napr. zamestnanec na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu), príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. § 6 ods. pasívne príjmy. aby niečo pre ich dosiahnutie musel urobiť. Sem patria napr. z prenájmu (§ 6 ods. z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods.

Príklad z praxe

Lucia dosiahla v roku 2024 základ dane zo živnosti vo výške 30 000 eur. Jej manžel Peter bol od 20. januára 2024 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a do konca roka 2024 nemal žiadny príjem. Môže Lucia uplatniť NČZD na manžela? Ak áno, za aké obdobie? Áno, a to za 11 mesiacov, nakoľko bol Peter (jej manžel, žijúci s ňou v jednej domácnosti) v roku 2024 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Keďže bol Peter zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie až 20. januára 2024, podmienka nároku na NČZD na manžela nebola splnená na začiatku mesiaca (januára).

Výživné a zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Pri výpočte výšky zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia je zamestnávateľ povinný postupovať podľa nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. Zamestnancovi sa v zmysle uvedeného nariadenia nesmie zraziť z mesačnej mzdy tzv. základná nepostihnuteľná suma.

Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy

Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy je odvodený zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ktorá sa podľa § 5 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime upravuje k 1. Ak koeficient, na základe ktorého sa úprava životného minima vykonáva, je rovný jednej alebo je nižší ako jedna, suma životného minima sa neupravuje. Z dôvodu negatívneho koeficientu sa k 1. júlu 2014 suma životného minima neupravuje, naďalej platí suma životného minima ustanovená od 1.

Základné sumy

• Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok - 100 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platnej v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j.
• Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné - za každú osobu sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j.
• Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok na každú osobu, ktorej poskytuje výživné - za každú osobu sa započítava 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j.
• Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy na manžela/-ku, aj keď má samostatný príjem - 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j.
• Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok na manžela/-ku, aj keď má samostatný príjem - 50 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j.
• Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, keď ide o výživné pre maloleté dieťa - 70 % z celkovej vypočítanej základnej sumy, t.

Správny poriadok umožňuje výkon rozhodnutia o uloženej pokute za vybrané priestupky realizovať aj prikázaním zrážok z vybraných sociálnych dávok a príspevkov páchateľov, ktoré poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálna poisťovňa, ktoré sú tiež povinné postupovať podľa nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.

Na účely zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia sa za vyživovanú osobu považuje osoba, voči ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Manžel a manželka sú považovaní za vyživované osoby, aj keď majú vlastný príjem bez ohľadu na druh a výšku vlastného príjmu. Druh a družka nie sú vyživované osoby. Vyživovacia povinnosť voči deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Vyživovacia povinnosť k deťom nie je podmienená rovnakým miestom pobytu. Pri osvojení dieťaťa pôvodní rodičia vyživovaciu povinnosť strácajú, vyživovacia povinnosť vzniká osvojiteľovi. Ak je potrebné vykonať zrážku zo mzdy u oboch rodičov, dieťa je považované za vyživovanú osobu u oboch rodičov. Ako vyživovaná osoba sa nezapočítava osoba, v prospech ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Mzda podliehajúca zrážkam, t. j. mzda, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy, sa rozdelí na tretiny.

Príklady výpočtu zrážok zo mzdy

Príklad 1: Zamestnanec je slobodný a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Jeho čistá mzda je 598,35 eura. suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia vo výške: 479,50 - 297,13 = 182,37 €, sa pripočíta k jednej tretine: 99,04 + 182,37 = 281,41 €, t. j.

Príklad 2: Zamestnanec je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. Jeho čistá mzda je 310,10 €.

Príklad 3: Zamestnanec je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Jeho čistá mzda je 492,50 €. zamestnancovi sa vyplatí 417,47 €, resp.

Príklad 4: Zamestnanec je rozvedený a má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva. Žije s novou partnerkou v spoločnej domácnosti. Zrážka sa týka exekúcie vymáhania výživného. Čistá mzda zamestnanca je 377,13 €.

Príklad 5: Zamestnanec je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k 2 maloletým deťom. Zrážka sa týka exekúcie vymáhania výživného pre ďalšie maloleté dieťa z predchádzajúceho manželstva. Čistá mzda zamestnanca je 512,75 €.

Ak exekútor prikazuje vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým zamestnávateľom povinného, jednotlivo im určí aj to, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Takýto postup uplatní aj v prípadoch, ak povinný je zamestnancom a zároveň poberateľom dôchodkových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákona č. 328/2002 Z. z.

Príklad 6: Exekútor v príkaze na vykonanie exekúcie zrážkou zo mzdy zamestnanca, ktorý je zároveň poberateľom invalidného dôchodku, určí aj základnú sumu, ktorú nemožno zraziť zo mzdy zamestnanca. Celková základná suma, ktorú nemožno zraziť, sa určuje z úhrnu celkových príjmov, ktoré podliehajú exekúcii, t. j. zo súčtu príjmu zo závislej činnosti a invalidného dôchodku. Ak exekútor základnú sumu, ktorú nemožno zraziť zo mzdy zamestnanca - poberateľa dôchodku, neurčí, zamestnávateľ uplatní základnú sumu v súlade s nariadením vlády č. 268/2006 Z.

Poradie pohľadávok

Jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia, bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky, t. j. ak sa vykonávajú zrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa bez zreteľa na poradie pohľadávok najskôr pohľadávky výživného (bežné výživné, dlžné výživné) a až potom ostatné prednostné pohľadávky podľa poradia, t. j. ak má viac pohľadávok rovnaké poradie a nie je možné uspokojiť ich v plnej výške, uspokoja sa pomerne, t. j.

Príklad 7: Zamestnanec je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a jednému maloletému dieťaťu z predchádzajúceho manželstva. ak je v poradí prvá neprednostná pohľadávka, na zrážku sa použije prvá tretina 54,79 €. Na zrážku na výživné a dlžné výživné (na prednostnú pohľadávku) sa použije druhá tretina 98,04 € a zvyšok z prvej tretiny 98,04 - 54,79 = 43,25 €, t. j. ak je v poradí prvá prednostná pohľadávka na výživné a dlžné výživné, na zrážku sa použije prvá a druhá tretina 98,04 + 98,04 = 196,08 €, a to 50 € na bežné výživné a 146,08 € na dlžné výživné. ak je v poradí prvá prednostná pohľadávka, na zrážku sa použije iba prvá tretina 54,79 €, druhá tretina sa prednostne použije na výživné a dlžné výživné. Na výživné a dlžné výživné sa použije druhá tretina 98,04 € a zvyšok z prvej tretiny 98,04 - 54,79 = 43,25 €, t. j. ak je v poradí prvá prednostná pohľadávka na výživné a dlžné výživné, na zrážku sa použije prvá a druhá tretina 98,04 + 98,04 = 196,08 €, a to 50 € na bežné výživné a 146,08 € na dlžné výživné.

Príklad 8: Zamestnávateľovi boli v jeden deň doručené tri príkazy na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy voči jednému zamestnancovi. Ide o neprednostné pohľadávky. Ak sa zamestnancovi zrážky zo mzdy na základ…

tags: #vyživné #ako #príjem #daňové #hľadisko