
Rozvod a úprava starostlivosti o deti sú náročné životné situácie, ktoré si vyžadujú citlivý prístup a znalosť platnej legislatívy. Jednou z možností, ako zabezpečiť deťom rovnocennú starostlivosť oboch rodičov po rozvode, je striedavá starostlivosť. S ňou sa však často spájajú otázky ohľadom výživného, najmä ak má jeden z rodičov výrazne vyšší príjem. Tento článok sa zameriava na problematiku striedavej starostlivosti, výživného a judikátov, ktoré túto oblasť upravujú, s dôrazom na situácie, kde jeden z rodičov disponuje nadštandardným príjmom.
Bežne sa pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti vychádza z toho, že obaja rodičia si voči dieťaťu plnia svoju vyživovaciu povinnosť v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Vo väčšine prípadov sa výživné neurčuje. Nie je to však absolútne a v prípadoch, ak jeden z rodičov má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard, určuje sa výživné. Výživné sa vtedy určuje z dôvodu, aby dieťa malo u oboch rodičov (nakoľko u oboch trávi rovnaký čas) zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Dieťa má totiž právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Pri striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o deti platí, že obaja rodičia sa podieľajú na výžive detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov (§ 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). Súd pri schvaľovaní dohody o striedavej starostlivosti vždy posudzuje, či je zabezpečené riadne hmotné zabezpečenie detí. Výživné sa v striedavej starostlivosti často neurčuje, ak majú rodičia porovnateľné príjmy a každý zabezpečuje dieťaťu všetko potrebné počas svojho času. Súd by pravdepodobne určil, že by ste mali prispievať na výživu detí aj počas striedavej starostlivosti, aby deti mali porovnateľné podmienky u oboch rodičov. Výška výživného závisí od počtu detí, ich potrieb a ďalších okolností, ale orientačne by sa mohla pohybovať v rozmedzí 80-150 € na jedno dieťa mesačne, ak by ste mali napríklad dve deti. Presnú sumu určí súd podľa konkrétnych okolností a potrieb detí.
Otázkou určenia vhodnej výšky výživného pri nadštandardnom príjme jedného z rodičov sa zaoberal Ústavný súd Českej republiky v rámci svojho nálezu, spis. zn. Súd zároveň zaviazal otca na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého sumou 100.000,- Kč mesačne, z toho 30.000,- Kč k rukám matky a 70.000,- Kč na účet maloletého. Otec svoju sťažnosť podanú na Ústavný súd ČR odôvodňoval najmä tým, že súdy pri rozhodovaní vychádzali predovšetkým z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom však nezohľadnili vzájomný stret tejto zásady s výchovnou povinnosťou rodiča. Otec zastával názor, že nie je možné striktne skúmať iba príjmy a výdavky vyživujúceho rodiča, ale musí byť taktiež kladený dôraz na preskúmanie výchovných metód v najlepšom záujme dieťaťa.
Na základe uvedeného ústavný súd v náleze konštatoval, že aj keď sa okresný a krajský súd zaoberali posúdením odôvodnených potrieb a majetkových pomerov maloletého a možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, neposúdili situáciu z racionálneho a mravného hľadiska a z hľadiska zachovania práva rodiča vychovávať svoje dieťa. Súd ďalej konštatoval, že považuje za adekvátne, ak je rodič s nadštandardným príjmom zaviazaný na plnenie nadštandardne vysokého výživného. Zároveň však zdôraznil, že výška výživného by mala mať svoje hranice. Ústavný súd ČR zhodnotil, že v prípade, ak má rodič priestor aj na tvorbu úspor pre maloleté dieťa, mal by súd vychádzať okrem iného aj z predpokladu, že vytvorenie úspor, resp. Ústavný súd ČR mal za to, že posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa nie je možné zúžiť iba na zabezpečenie dieťaťa po majetkovej stránke.
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
Podľa zákona o rodine súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa zohľadňuje v prvom rade príjem povinného rodiča. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, výška určeného výživného by mala dosahovať maximálne 20 - 30 % výšky príjmu povinného rodiča. Táto podmienka však nie je absolútnou, tak ako je možné sa mylne domnievať. Naopak, ide o strop, ku ktorému súd môže výživné na maloleté dieťa určiť. Výživné na maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Ani toto pravidlo však nie je absolútne.
Podľa zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a teda výkladom tohto ustanovenia zo zákona súd musí zohľadniť výdavky, ktoré povinný rodič musí vynakladať na zabezpečenie svojich základných životných potrieb. Výšku týchto výdavkov a takisto výšku ostatných výdavkov povinného rodiča je potrebné v rámci súdneho konania zdokladovať, pričom samozrejme, nie je potrebné dokladovať výdavky na stravu, oblečenie a obuv, výdavky na cestovné a podobne, a teda výdavky, ktorých preukázanie nie je možné, prípadne je spojené so značnými obtiažami.
Podstatnou skutočnosťou pri určení výšky výživného je aj výška výdavkov maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa má prihliadnuť aj na výdavky maloletého dieťaťa, keďže výživné na maloleté dieťa má zohľadňovať práve jeho potreby a nemá nahrádzať príjem rodiča, ktorému bude výživné uhrádzané. V prípade, ak to príjem a majetkové pomery povinného rodiča umožňujú, je v takomto prípade na mieste uvažovať napríklad o tvorbe úspor pre maloleté dieťa.
Súd pri určovaní výšky pre určenie vyživovacej povinnosti popri striedavej osobnej starostlivosti je tiež dôležité, ktorý z rodičov nakupuje pre deti oblečenie, obuv, hračky, platí platby za stravu v škole, poistné a podobne. Žiadnu z týchto skutočností súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevyhodnotil.
Výživné sa platí najmä v tích prípadoch, keď má deti v osobnej starostlivosti jeden z rodičov a teda on dieťaťu poskytuje prístrešie, ošatenie, každodennú starostlivosť a podobne, teda veci určitej hodnoty. Pri striedavom výživnom existujú prípady, keď súd výživné neurčí nakoľko sa obaja rodičia o dieťa starajú osobne v určitých časových úsekoch. Samozrejme nie je to tak vždy. V niektorých prípadoch, napríklad, ak má jeden z rodičov vyšší príjem než druhý, tak súd výživné môže určiť aj pri striedavej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
Pri striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o deti platí, že obaja rodičia sa podieľajú na výžive detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov (§ 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). Súd pri schvaľovaní dohody o striedavej starostlivosti vždy posudzuje, či je zabezpečené riadne hmotné zabezpečenie detí. Ak majú rodičia porovnateľné príjmy a každý zabezpečuje dieťaťu všetko potrebné počas svojho času, výživné sa v striedavej starostlivosti často neurčuje.
Nález Ústavného súdu Českej republiky, spis. zn.: Tento nález sa zaoberal otázkou určenia vhodnej výšky výživného pri nadštandardnom príjme jedného z rodičov. Ústavný súd konštatoval, že aj keď sa súdy zaoberali posúdením odôvodnených potrieb a majetkových pomerov maloletého a možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, neposúdili situáciu z racionálneho a mravného hľadiska a z hľadiska zachovania práva rodiča vychovávať svoje dieťa. Súd ďalej konštatoval, že považuje za adekvátne, ak je rodič s nadštandardným príjmom zaviazaný na plnenie nadštandardne vysokého výživného, zároveň však zdôraznil, že výška výživného by mala mať svoje hranice.
Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.: Tento rozsudok riešil prípad, kde súd prvej inštancie zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a zároveň uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu detí. Odvolací súd zrušil výrok o výživnom z dôvodu, že súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnil dôvody, pre ktoré bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí napriek tomu, že deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd poukázal na to, že v odôvodnení rozsudku sa uvádza len príjem každého z rodičov s tým, že rozdiel v ich príjmoch bol dôvodom pre určenie vyživovacej povinnosti otcovi maloletých detí.
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti súd zohľadňuje nielen finančné aspekty, ale aj ďalšie faktory, ktoré majú vplyv na blaho dieťaťa. Medzi tieto faktory patria:
Do príjmu manželky sa na účely určenia výživného nezapočítavajú prídavky na deti ani daňový bonus, pretože tieto dávky sú určené priamo na deti a nie sú súčasťou príjmu rodiča. Súd posudzuje najmä čistý príjem z práce alebo podnikania, prípadne iné pravidelné príjmy.
Prečítajte si tiež: Práva rodičov
Ak sa po rozvode zmenia okolnosti, ktoré mali vplyv na určenie výšky výživného, je možné požiadať súd o jeho zmenu. Medzi takéto okolnosti patrí napríklad:
tags: #striedavá #starostlivosť #výživné #vysoký #príjem #judikáty