Dohoda rodičov o výživnom: Schválenie súdom a podmienky

Mnoho rodín na Slovensku sa potýka s problémami súvisiacimi s určením, priznaním, vymáhaním a získaním výživného, a to nielen na dieťa. Táto problematika je upravená zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý stanovuje práva a povinnosti týkajúce sa vyživovacej povinnosti.

Čo je výživné?

Výživné možno charakterizovať ako súhrn práv a povinností pri zabezpečovaní úhrady odôvodnených osobných materiálnych i nemateriálnych potrieb. Nejde len o peňažné plnenie na výživu, ošatenie, bývanie, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, kultúrne a športové záujmy, ale aj o osobnú starostlivosť. Súdne rozhodnutia však vyjadrujú vyživovaciu povinnosť v peňažnej podobe, ktorá je exekvovateľná v prípade neplnenia.

Druhy vyživovacej povinnosti

Náš právny poriadok rozoznáva viacero druhov vyživovacej povinnosti:

• Rodičov k deťom (§ 62 a nasl. zákona)
• Detí k rodičom (§ 66 a nasl. zákona)
• Medzi manželmi (§ 71 zákona)
• Medzi ostatnými príbuznými (§ 68 a nasl. zákona)
• Príspevok na výživu rozvedeného manžela (§ 72 a § 73 zákona)
• Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke (§ 74 zákona)

Najčastejšie sa vyskytuje vyživovacia povinnosť rodičov k deťom.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov (i osvojiteľov) bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo nie. Ak má dieťa iba jedného z rodičov, vyživovaciu povinnosť plní v plnom rozsahu tento rodič. Vyživovacia povinnosť vzniká narodením dieťaťa a zaniká schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti je individuálny a závisí od schopnosti dieťaťa získať pravidelný príjem a uspokojovať svoje životné náklady.

Pri plnení vyživovacej povinnosti sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime). V súčasnosti súdom určené výživné nemôže byť nižšie, ako je deklaratórne zákonom daných 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté alebo na nezaopatrené dieťa, ktorého výška je 26,65 € mesačne.

Súd pri určení výšky výživného prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, odôvodnené potreby dieťaťa, mieru osobnej starostlivosti o dieťa a starostlivosť o domácnosť. Do úvahy neberie výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Dohoda rodičov o výške výživného a jej schválenie súdom

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Zo znenia zákona vyplýva, že ak rodičia spolu nežijú, súd upraví vyživovaciu povinnosť aj v prípade, ak ju rodič plní dobrovoľne. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodič dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplní. V oboch prípadoch je rozhodnutím súdu určené, v akom rozsahu a ktorému z rodičov určí vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Na druhej strane, je možné uzavrieť dohodu o výške výživného medzi rodičmi a túto dohodu následne súd schváli rozhodnutím formou rozsudku.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Uzatvorenie, resp. schválenie dohody o výške výživného medzi rodičmi ešte neznamená, že sa táto dohoda bude i riadne a včas plniť. Takisto to neznamená, že dohoda, uzatvorená v danom čase s určitým obsahom, bude účinná po celú dobu trvania vyživovacej povinnosti.

Zmena výšky výživného

V priebehu trvania vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je možné či už rozhodnutie súdu, alebo dohodu, schválenú súdom, zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

K zmene pomerov môže dôjsť na strane ktoréhokoľvek rodiča či dieťaťa. Na strane zmeny pomerov dieťaťa ide obvykle o zmenu potrieb z dôvodu začiatku školskej dochádzky na rôznych stupňoch školy, prechod medzi jednotlivými stupňami školy, zdravotné pomery, krúžkové aktivity, športové aktivity. Na strane zmeny pomerov rodiča prispievajúceho výživným na dieťa ide najmä o stratu zamestnania, zmenu zamestnania, zmenu zdravotného stavu, uzavretie manželstva, narodenie ďalšieho dieťaťa a novej vyživovacej povinnosti, strata určitých schopností a pod. V každom prípade musí ísť o zmenu pomerov v porovnaní so stavom existujúcim v čase vydania rozhodnutia o vyživovacej povinnosti.

Zákon umožňuje zmenu ako vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam, ktorými boli upravené priznané vyživovacie povinnosti, tak i k dohodám, ktoré boli súdom schválené. Takisto je možné, aby sa zo strany povinného rodiča plnilo viac, ako je súdom stanovená a určená vyživovacia povinnosť.

Ak sa zmenili pomery na strane dieťaťa, rodič, v starostlivosti ktorého sa dieťa nachádza, môže podať na súd návrh na zvýšenie výživného na dieťa, v ktorom uvedie všetky okolnosti, ktoré viedli k zmene pomerov na strane dieťaťa a ktoré sú opodstatnené ako dôvod na to, aby súd zmenil pôvodné určenie výšky výživného a túto sumu zvýšil a o koľko, teda o akú čiastku. Na druhej strane, ak u rodiča, ktorý bol zaviazaný súdom na úhradu výživného, došlo k zmene pomerov okolnosťami, ktoré sú spôsobilé zmeniť pôvodné rozhodnutie súdu o výške výživného, môže si podať návrh na súd o zníženie výživného na dieťa. Súd v oboch prípadoch zváži podané návrhy, dokazovaním dospeje k záveru, či sú takéto návrhy odôvodnené a v prípade, ak áno, zmení rozhodnutie a určí novú výšku výživného. V opačnom prípade návrh zamietne.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Náhradné výživné

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na zabezpečenie výživy oprávneného podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom. Predmetom tohto zákona je poskytovanie náhradného výživného, ktorým prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa ako oprávnenej osoby.

Oprávnená osoba, teda dieťa, má nárok na náhradné výživné, ak spĺňa jednu z podmienok a ak má trvalý pobyt na území SR a zdržiava sa na území SR (platí to i v prípade, že dieťa sa zdržiava dlhodobo mimo územia SR z dôvodu štúdia v cudzine) a priemerný príjem za posledných 6 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o náhradné výživné, nepresahuje 2,2-násobok sumy životného minima (čo je v súčasnosti suma 194,58 €).

Ak sa povinná osoba, teda rodič, ktorý je povinný platiť výživné, zdržiava v cudzine, podmienka trvania exekučného konania sa považuje za splnenú, ak žiadateľ o náhradné výživné preukáže potvrdením Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže ako prijímajúceho orgánu a odosielajúceho orgánu v oblasti vymáhania výživného podľa medzinárodných dohovorov, že návrh na uznanie a výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného bol postúpený príslušnému prijímaciemu orgánu v cudzine a od postúpenia návrhu do cudziny uplynuli najmenej tri mesiace alebo vymáhanie výživného z cudziny nie je možné. Príslušným orgánom v týchto veciach je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa, oprávnenej osoby.

Povinnosť rodičov a jej vymáhateľnosť

Vo všeobecnosti, ide o správanie sa a konanie rodiča, rodičov, ktoré zaväzuje. Vždy je však výhodou, ak sa dospelí ľudia dohodnú a svoje povinnosti si plnia dobrovoľne. Nie vždy je to však možné. I na také prípady zákonodarca myslel a pri nesplnení povinností je úlohou súdov, aby na jej plnenie subjekt zaviazali. Každé rozhodnutie súdu je exekučným titulom, čo znamená, že nerešpektovanie rozhodnutia súdu je vymáhateľné zákonným spôsobom.

Výživné po 18. roku veku dieťaťa

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Po dosiahnutí plnoletosti by preto malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Pritom ak by aj ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na vyššie uvedenú zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom.

Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domáhať napr. zvýšenia výživného.

tags: #vyživovacia #dohoda #rodičov #schválenie #súdom #podmienky