Výživné: Komplexný pohľad na zabezpečenie potrieb detí

Výživné, často označované aj ako alimenty, je téma, ktorá sa dotýka mnohých rodín, najmä tých, kde rodičia nežijú spolu. Ide o finančný príspevok určený na zabezpečenie potrieb dieťaťa, a preto je dôležité mať jasno v jeho definícii, podmienkach, nároku a spôsobe výpočtu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku výživného v slovenskom právnom poriadku.

Definícia a význam výživného

Pojem "výživné" či "alimenty" nie je v zákone o rodine priamo definovaný. Z jeho úpravy je však zrejmé, že ide o zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo v inom rodinnom vzťahu. Vo všeobecnosti možno výživné charakterizovať ako súhrn zákonom upravených práv a povinností špecifických osôb pri zabezpečovaní úhrady odôvodnených osobných materiálnych i nemateriálnych potrieb. Nepôjde iba o peňažné plnenie na rôzne požiadavky a nutnosti, akými sú výživa, ošatenie, bývanie, vzdelanie, zdravotná starostlivosť, kultúrne, športové záujmy. Takisto ide o osobnú starostlivosť, avšak súdnymi rozhodnutiami sa vyživovacia povinnosť vždy vyjadruje v peňažnej podobe, pretože takto vyjadrená je exekvovateľná a vymáhateľná v prípade neplnenia.

Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, a to napr. zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, bývanie na internáte, ale aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa, a to aj v dobe, keď je už schopné zabezpečovať si prostriedky na výživu, keď nemá ešte možnosť bývať vo svojom byte.

Výživné zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečení stability a zdravého vývoja dieťaťa, najmä v situáciách, keď rodičia nežijú spolu.

Druhy vyživovacej povinnosti

Náš právny poriadok rozoznáva viacero druhov vyživovacej povinnosti. Ide o:

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

• Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom (§ 62 a nasl. zákona)
• Detí k rodičom (§ 66 a nasl. zákona)
• Medzi manželmi (§ 71 zákona)
• Medzi ostatnými príbuznými (§ 68 a nasl. zákona)
• Príspevok na výživu rozvedeného manžela (§ 72 a § 73 zákona)
• Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke (§ 74 zákona)

V tomto článku sa zameriame na najčastejšie sa vyskytujúcu vyživovaciu povinnosť - vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

V prípade detí ide o zákonnú vyživovaciu povinnosť oboch rodičov k deťom. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov (i osvojiteľov) bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo nie. Pokiaľ má dieťa iba jedného z rodičov, vyživovaciu povinnosť plní v plnom rozsahu tento rodič.

Logicky, vyživovacia povinnosť vzniká narodením dieťaťa. Zaniká schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť. U každého dieťaťa je preto zánik vyživovacej povinnosti individuálny, podľa toho, kedy je schopné získať pravidelný príjem a samostatne si z vlastných zdrojov zaobstarať a uspokojovať svoje životné náklady.

Pri plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Bez ohľadu na to, v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je každý rodič povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojitosti s opatrením, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima).

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

V súčasnosti súdom určené výživné nemôže byť nižšie, ako je deklaratórne zákonom daných 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté alebo na nezaopatrené dieťa, ktorého výška je 26,65 € mesačne.

Súd pri určení výšky výživného prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará ako aj to, ako sa ktorý z rodičov stará o domácnosť. Do úvahy súd neberie výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Určenie výšky výživného

Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine:

• Odôvodnené potreby oprávneného
• Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
• Právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov
• Osobná starostlivosť rodiča o dieťa
• Starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú
• Najlepší záujem dieťaťa

V konaní o určení výživného postupujú súdy v súlade s vyšetrovacím princípom a princípom materiálnej pravdy, ktoré sú zakotvené v článku 6 CMP. V súlade s týmto princípom sú súdy povinné zisťovať skutočný stav veci vo vzťahu k všetkým uvedeným kritériám rozhodujúcim pre určenie výšky vyživovacej povinnosti a za týmto účelom vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

Základom pre určenie výšky výživného je správne zistenie čistého príjmu rodičov. Súd pri zisťovaní čistého príjmu rodičov aplikuje vyšetrovaciu zásadu. Súdy v závislosti od konkrétneho prípadu primárne žiadajú rodičov preukázať ich príjem a sekundárne zisťujú príjmy, žiadajú doklady a vyjadrenia, lustrujú registre:

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

• Zasielajú dopyt priamo zamestnávateľovi rodičov ohľadom výšky ich čistého mesačného príjmu; prípadne môžu požiadať aj o uvedenie dôvodov skončenia pracovného pomeru za posledných 12 mesiacov, a o informáciu z koho iniciatívy sa pracovný pomer ukončil.
• Žiadajú od rodičov - podnikateľov, ktorí zahmlievajú svoje reálne príjmy a druhý rodič na to osobitne upozorňuje, aj presný rozpis výdavkov spolu s odôvodnením od účtovníka, peňažné denníky. Pri fyzických osobách - podnikateľoch s paušálnou daňou žiadajú aj výpisy z účtu za obdobie posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu na súd.
• Žiadajú ošetrujúcich lekárov oznámiť, aký druh práce môže rodič vykonávať vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav. Rovnako dopytujú lekára, či pri trvajúcej práceneschopnosti má rodič povolené vychádzky (prípadne súdy dajú termín pojednávania na čas vychádzky).
• Dopytujú Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny/kolízneho opatrovníka/orgán sociálnoprávnej ochrany detí, šetrením v domácnosti rodiča zistiť jeho životnú úroveň zisťovaním napr.

Tabuľkové výživné a Metodika pre určovanie výšky výživného

V niektorých štátoch sa používa systém tabuľkového výživného, kde sudca pri určovaní výživného nemá toľko priestoru pre úvahu ako u nás, resp. má k dispozícií tabuľku, ktorá mu výpočet výživného uľahčuje.

Na Slovensku bola vytvorená Metodika pre určovanie výšky výživného, ktorá má odporúčací charakter, preto ju nemožno použiť na všetky prípady. Táto metodika má pomôcť súdom pri priznávaní podobných čiastok v porovnateľných prípadoch.

Pre správne určenie výslednej sumy je potrebné vychádzať z kritérií, ktoré upresňuje metodika.

Striedavá osobná starostlivosť a výživné

Pojem „striedavá osobná starostlivosť“ je ustanovený v § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1.7.2010 a opisuje situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Najčastejšie ide o rozvedených rodičov (rozvod) alebo o rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa (rozchod). Rodičia sa starajú o dieťa striedavo, raz jeden rodič, potom druhý, znovu prvý, atď. Vo výnimočných prípadoch sa rodičia starajú o dieťa spolu, napr. ak sú rozvedení, ale ešte žijú v jednej domácnosti. Slovenské zákony nepoznajú spoločnú starostlivosť po rozvode alebo rozchode rodičov, preto sa aj v takýchto prípadoch využíva striedavá starostlivosť.

Pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti sa vychádza z toho, že obaja rodičia si voči dieťaťu plnia svoju vyživovaciu povinnosť v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Vo väčšine prípadov sa výživné neurčuje. Nie je to tak vždy, v niektorých prípadoch, ak jeden z rodičov má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard, sa výživné určuje. Otázka výživného pri striedavej osobnej starostlivosti sa rieši teda najmä pri odlišných majetkových pomeroch rodičov. Výživné sa vtedy určuje z dôvodu, aby dieťa malo u oboch rodičov (nakoľko u oboch trávi rovnaký čas) zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Dieťa má totiž právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná, ak sa aspoň jeden rodič nechce starať o dieťa, prípadne sa nedokáže starať o dieťa alebo na to nemá vytvorené podmienky.

Konanie súdu a zmena výšky výživného

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Zo znenia odseku 1 vyplýva, že ak rodičia spolu nežijú, súd upraví vyživovaciu povinnosť i v prípade, ak ju rodič plní dobrovoľne. Súd, podľa odseku 2, postupuje rovnako i v prípade, ak rodič dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplní. V oboch prípadoch je rozhodnutím súdu, v akom rozsahu a ktorému z rodičov určí vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Na druhej strane, je možné uzavrieť dohodu o výške výživného medzi rodičmi a túto dohodu následne súd schváli rozhodnutím formou rozsudku.

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Avšak, uzatvorenie, resp. schválenie dohody o výške výživného medzi rodičmi ešte neznamená, že sa táto dohoda bude i riadne a včas plniť. Takisto to neznamená, že dohoda, uzatvorená v danom čase s určitým obsahom, bude účinná po celú dobu trvania vyživovacej povinnosti.

V priebehu trvania vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je možné či už rozhodnutie súdu, alebo dohodu, schválenú súdom, zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

K zmene pomerov môže dôjsť na strane ktoréhokoľvek rodiča či dieťaťa. Na strane zmeny pomerov dieťaťa ide obvykle o zmenu potrieb z dôvodu začiatku školskej dochádzky na rôznych stupňoch školy, prechod medzi jednotlivými stupňami školy, zdravotné pomery, krúžkové aktivity, športové aktivity. Na strane zmeny pomerov rodiča prispievajúceho výživným na dieťa ide najmä o stratu zamestnania, zmenu zamestnania, zmenu zdravotného stavu, uzavretie manželstva, narodenie ďalšieho dieťaťa a novej vyživovacej povinnosti, strata určitých schopností a pod. V každom prípade musí ísť o zmenu pomerov v porovnaní so stavom existujúcim v čase vydania rozhodnutia o vyživovacej povinnosti.

Náhradné výživné

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na zabezpečenie výživy oprávneného podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 615/2006 Z. z. Predmetom tohto zákona je poskytovanie náhradného výživného, ktorým prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa ako oprávnenej osoby.

Oprávnená osoba, teda dieťa, má nárok na náhradné výživné, ak spĺňa jednu z podmienok a ak má trvalý pobyt na území SR a zdržiava sa na území SR (platí to i v prípade, že dieťa sa zdržiava dlhodobo mimo územia SR z dôvodu štúdia v cudzine) a priemerný príjem za posledných 6 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o náhradné výživné, nepresahuje 2,2-násobok sumy životného minima (čo je v súčasnosti suma 194,58 €).

Ak sa povinná osoba, teda rodič, ktorý je povinný platiť výživné, zdržiava v cudzine, podmienka trvania exekučného konania sa považuje za splnenú, ak žiadateľ o náhradné výživné preukáže potvrdením Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže ako prijímajúceho orgánu a odosielajúceho orgánu v oblasti vymáhania výživného podľa medzinárodných dohovorov, že návrh na uznanie a výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného bol postúpený príslušnému prijímaciemu orgánu v cudzine a od postúpenia návrhu do cudziny uplynuli najmenej tri mesiace alebo vymáhanie výživného z cudziny nie je možné.

Príslušným orgánom v týchto veciach je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa, oprávnenej osoby.

Mýty a fakty o výživnom

O výživnom koluje mnoho mýtov, ktoré často vedú k nesprávnym predstavám. Právo vidieť dieťa je dané inými právnymi predpismi.

• Mýtus: Výživné nemusí byť platené, ak je rodič nezamestnaný alebo má nízky príjem.

• Fakt: Aj nezamestnaní alebo rodičia s nízkym príjmom sú povinní prispievať na výživné dieťaťa, hoci suma môže byť upravená podľa aktuálnej finančnej situácie.

tags: #výživné #definícia