
Civilný sporový poriadok (CSP) priniesol rozsiahle zmeny v oblasti trov konania. Cieľom bolo zjednodušenie a zefektívnenie doterajšej právnej úpravy. Tento článok sa zameriava na vykonateľnosť výroku o trovách konania v kontexte týchto zmien.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. To znamená, že strana sporu už nie je povinná uplatňovať nárok na náhradu trov konania ako samostatný nárok. Súd rozhoduje o nároku ex offo.
Rozhodovanie o náhrade trov konania prebieha v dvoch fázach:
Výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, aby bol vykonateľný. Podľa Najvyššieho súdu SR to znamená, že v ňom musí byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania, a že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Príklad správnej formulácie výroku: strana (žalobca/žalovaný) má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Prečítajte si tiež: Všetko o predbežnej vykonateľnosti v CSP
CSP neobsahuje lehoty na vyčíslenie trov konania. Podľa § 151 ods. 1 OSP musel advokát vyčísliť svoje trovy štandardne v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. CSP túto povinnosť vypúšťa. VSÚ má rozhodnúť o trovách konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia. CSP mlčí o tom, od kedy má VSÚ rozhodnúť o trovách konania.
Vzhľadom na absenciu lehôt a prítomnosť vyšetrovacej zásady (súd rozhoduje aj bez návrhu) vzniká otázka, kedy nastane "stop stav" pri preukazovaní trov. V OSP bolo jasné, že po troch dňoch od vyhlásenia rozhodnutia už strana nemala možnosť preukazovať trovy. V CSP táto istota chýba.
Podľa § 251 CSP sú trovy konania všetky preukázané výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatnením alebo bránením práva. V CSP tak už nenájdeme demonštratívny výpočet výdavkov, ktoré zákonodarca považuje za trovy konania.
Výdavky musia vzniknúť v konaní, tzn. od začatia konania (§ 156 CSP) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V režime CSP sú z toho dôvodu do značnej miery obmedzené podmienky aplikácie pôvodnej judikatúry k § 137 OSP, ktorá pripúšťala začleniť do trov konania aj niektoré výdavky vzniknuté pred jeho začatím.
Náklady na úkony bezprostredne súvisiace s konaním, ktoré vznikli pred jeho začatím, by mali byť uplatňované ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 OZ. Toto plnenie môže byť tak peňažného ako aj nepeňažného charakteru.
Prečítajte si tiež: Rozhodcovské rozhodnutie a jeho vykonateľnosť
Ak jedna strana sporu neexistuje, nie je medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a výrok o nároku na náhradu trov konania je nadbytočný.
Zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby má význam pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania. V zmysle konštantnej judikatúry je totiž späťvzatie žaloby považované za zavinené zastavenie konania. Legislatívne je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP. Ten predstavuje podstatne zostručnenú verziu pôvodného § 146 ods.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd jej uloží povinnosť nahradiť trovy konania protistrane.
Po účinnosti CSP vznikli v súdnej praxi problémy aj pri správnej formulácii výrokov jednotlivých rozhodnutí týkajúcich sa náhrady trov konania. Najvyšším súdom SR boli stanovené jednoznačné náležitosti, ktoré majú tieto rozhodnutia spĺňať a ktorých sa súdy budú musieť pridržiavať.
Na záver sa autor venuje ďalšiemu potenciálnemu problému, a tým je priznávanie náhrady trov konania v prípadoch, kedy bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby na základe uzatvorenia mimosúdnej dohody.
Prečítajte si tiež: Podmienky vykonateľnosti rozhodnutia
tags: #vykonatelnost #vyroku #o #trovach #konanie