
Ukončenie partnerského vzťahu bez formálneho rozvodu prináša so sebou množstvo otázok, a jednou z najdôležitejších je zabezpečenie finančnej podpory pre dieťa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku výživného na dieťa v situáciách, keď rodičia nie sú rozvedení, a to z právneho aj praktického hľadiska.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zakotvená v Zákone o rodine a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť existuje bez ohľadu na to, či sú rodičia zosobášení, rozvedení, alebo žijú v odlúčení. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pre vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom je typická tzv. V prípade, ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie. Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.
V situácii, keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, ale ešte nie sú rozvedení, je možné podať návrh na určenie výživného pre maloleté dieťa. Otcovi dieťaťa a Vášmu manželovi však existuje vyživovacia povinnosť aj v súčasnosti, preto sa vyživovacej povinnosti voči dieťaťu ako aj voči sebe ako jeho manželke, môžete návrhom na začatie konania domáhať už teraz, pričom právna účinnosť súdneho rozhodnutia bude trvať do rozvodu manželstva. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádza z odôvodnených potrieb oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov povinného subjektu. Uvedenie výdavkov na hradenie životných nákladov by preto malo byť obsahom návrhu na určenie vyživovacej povinnosti, a to na strane dieťaťa resp. Vás ako manželky. Zároveň platí, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, pričom výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Tento návrh sa podáva na okresnom súde v obvode, kde má dieťa bydlisko.
Prvým krokom je podanie návrhu na určenie výživného na príslušný okresný súd. Príslušným súdom je súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa určené bydlisko dohodou rodičov. Tento návrh je nevyhnutné odôvodniť. Ak sa rodičia na úprave podmienok starostlivosti o dieťa nedohodnú, rozhodne o nich súd v rozvodovom konaní.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
V návrhu je potrebné uviesť osobné údaje oboch rodičov a dieťaťa, zdôvodnenie žiadosti, výšku požadovaného výživného a všetky relevantné informácie o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov. V návrhu bude potrebné popísať Váš aktuálny stav a vysvetliť súdu, prečo nieste schopná sama sa živiť, napr. z dôvodov štúdia. Následne bude tiež potrebné rozpísať Vaše výdavky, a priložiť k nim aj dôkazy, ak nejakými disponujete.
K návrhu je potrebné priložiť rodný list dieťaťa, doklady o príjmoch a výdavkoch, prípadne iné relevantné dokumenty.
Súd pri určovaní výšky výživného zohľadňuje niekoľko faktorov:
Súd skúma, aké sú skutočné a nevyhnutné výdavky na dieťa, ako strava, ošatenie, bývanie, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a záujmové aktivity. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady (výdavky), ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a podobne na kalendárny mesiac. Samozrejme, ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov, dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia zo strany rodičov napríklad výlety, športové aktivity a podobne. Jednotlivé náklady na dieťa sa spočítajú tak, že pravidelné mesačné platby ako strava, školné, zdravotnícke potreby sa započítajú do mesačných nákladov na dieťa v celosti, ostatné nepravidelné platby ako napríklad kúpa ošatenia, športových potrieb sa rozpočítajú tak, aby bolo možné určiť ich výšku na jeden kalendárny mesiac.
Súd posudzuje príjmy, majetok a životnú úroveň oboch rodičov. Berie do úvahy ich schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného skúma aj majetkové pomery rodičov a to opäť individuálne u každého z nich. Majetkové pomery sa preukazujú napr. listami vlastníctva, výpisom z bankových účtov, výpisom z evidencie motorových vozidiel ako aj inými listinami alebo inými dôkazmi. Pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Smerodajná pre určenie výživného je životná úroveň rodičov. Zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni rodičov.
Súd môže zmeniť rozsudok o výživnom, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov môže nastať tak na strane oprávneného z výživného, ako aj na strane povinného z vyživovacej povinnosti. Na strane povinného k tomu môže dôjsť, ak sa zmenili jeho schopnosti, možnosti alebo majetkové pomery. Napríklad, ak ste prišli nie svojou vinou o zamestnanie, v tomto prípade je to objektívny dôvod na zníženie výživného.
Vyživovacia povinnosť nekončí dovršením určitého veku, ale až momentom, keď je dieťa schopné sa samostatne o seba starať (napr. ukončením štúdia a nástupom do zamestnania). Ak dieťa pokračuje v štúdiu, rodičia sú povinní platiť výživné aj po dosiahnutí jeho plnoletosti. V prípade, ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie. Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa. Taktiež plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič ani súdom ustanovený kolízny opatrovník. Z uvedeného vyplýva, že Váš otec bude povinný platiť Vám výživné stanovené súdnym rozhodnutím, kým ho súd v ďalšom rozhodnutí od tejto povinnosti neoslobodí, inak bude musieť platiť výživné, až do času, kým nebudete schopná sama sa živiť. Súd však vezme do úvahy všetky príjmy Vášho otca a výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť. Ak súd zaviaže Vášho otca platiť Vám výživné v určitej sume a Váš otec si napriek tomu svoju povinnosť plniť nebude, rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča prispieť na jeho výživu je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné
Rodičia sa môžu dohodnúť na výške výživného aj mimosúdne, a to formou rodičovskej dohody. Takáto dohoda je platná, ale pre jej vymáhateľnosť je potrebné, aby ju schválil súd. Rodičovskú dohodu upravuje v slovenskej legislatíve zákon o rodine. Za možnosťou uzatvárania takýchto dohôd stojí presvedčenie zákonodarcu, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a odráža skutočné záujmy a potreby nielen dieťaťa ale aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Ak sa viete na výživnom dohodnúť a je primerané (napr. nie je nízke vzhľadom na jej vek a potreby), tak treba podpísať dohodu a túto spolu s návrhom na jej schválenie poslať na súd. Súd nariadi pojednávanie, vypočuje Vás a rozhodne o tom, či je výživné dostatočné. Ak áno, schváli dohodu. Ak nie, bude skúmať bližšie Vaše pomery. Ak ste sa s otcom dieťaťa dohodli na výške výživného je vhodné dať túto dohodu na papier a podpísať oboma rodičmi. Vzory rodičovských dohôd nájdete na internete množstvo. Stačí zo vzoru vymazať časti netýkajúce sa výživného. Následne budete musieť na súd podať návrh na zvýšenie výživného a ako prílohu priložiť podpísané rodičovské dohody a požiadať súd o ich schválenie. Neschválená rodičovská dohoda je totiž nevykonateľná.
V prípade striedavej starostlivosti sa rodičia striedajú v osobnej starostlivosti o dieťa v určených intervaloch. Pri striedavej starostlivosti rodičia sa v zmysle zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, môžu dohodnúť, že rodič, ktorý má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard bude výživné predsa len uhrádzať. Takto výživné zabezpečí, že dieťa bude mať u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Pri striedavej starostlivosti sa výživné zásadne neplatí.
Ak povinný rodič neplatí výživné dobrovoľne, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie.
V prípade, že potrebujete právnu pomoc alebo poradenstvo v oblasti výživného, odporúča sa obrátiť sa na advokáta alebo mediátora. S otcom môžete uzavrieť aj mimosúdnu dohodu za pomoci mediátora, následne vak túto dohodu musí schváliť súd, konanie je však omnoho jednoduchšie.