Výživné na dieťa počas štúdia: Podmienky a dôležité aspekty

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je rozsiahla téma, ktorá sa mení s vekom a životnými okolnosťami dieťaťa. Tento článok sa zameriava na výživné na dieťa počas štúdia, podmienky jeho trvania, zániku a ďalšie dôležité aspekty.

Základné pojmy a legislatíva

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti je zákonom určená do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.

Kto je považovaný za vyživované dieťa?

Za vyživované dieťa sa považuje:

• Vlastné dieťa
• Osvojené dieťa
• Dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu
• Dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov.

Dôležité je, že za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

Prečítajte si tiež: Denné štúdium a výživné

Daňový bonus a vyživované dieťa

Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom. Nárok trvá do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov]. Obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, sa tiež považuje za sústavnú prípravu na povolanie štúdiom. Daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31. augusta bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.

Príklad zániku nároku na daňový bonus: Ak dieťaťu bol priznaný invalidný dôchodok, za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti ho nemožno považovať. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.

Vyživovacia povinnosť po 18. roku veku dieťaťa

Zákon o rodine jasne hovorí, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti (18 rokov) je významná okolnosť, ktorá má zásadný vplyv na akúkoľvek fyzickú osobu. S plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony.

Platenie výživného po plnoletosti

Po dosiahnutí plnoletosti by malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Na zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie, ak existuje. Je však vhodné odkomunikovať zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom.

Je vhodné, aby maloleté dieťa malo zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom. Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domáhať napr.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Súdne konanie o výživnom po dosiahnutí plnoletosti

Ak súd v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Takisto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. Za týchto predpokladov s.

Prípady, kedy vyživovacia povinnosť trvá aj po dosiahnutí plnoletosti

• Sústavná príprava na povolanie: Ak dieťa po skončení strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole dennou formou, považuje sa za sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie. Vyživovacia povinnosť rodičov v takomto prípade trvá až do ukončenia vysokoškolského štúdia (získanie titulu Mgr., Ing., MUDr. a pod.). Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
• Zdravotné dôvody: Ak plnoleté dieťa trpí zdravotným postihnutím, ktoré mu znemožňuje samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj naďalej.
• Dočasná neschopnosť zamestnať sa: Ak dieťa po ukončení štúdia aktívne hľadá zamestnanie, ale nedarí sa mu ho nájsť, vyživovacia povinnosť rodičov môže trvať po prechodnú dobu, kým sa dieťa neosamostatní.

Prerušenie štúdia a jeho vplyv na výživné

Prerušením štúdia automaticky nezaniká vyživovacia povinnosť, pretože dieťa stále nemusí byť schopné sám sa živiť. Dôvod prerušenia štúdia môže mať tiež vplyv na platenie výživného, najmä ak ste prerušili štúdium pre to, aby ste mohli pracovať. Ak dieťa preruší štúdium, je schopné sa zamestnať a živiť sa samo, potom rodič môže požiadať súd o zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd však v konaní o zrušenie bude skúmať dôvody, pre ktoré oprávnené dieťa ešte nepracuje a či už nadobudlo schopnosť samo si zabezpečiť všetky svoje potreby. Napr. ak by sa mala problém zamestnať z dôvodu nejakej svojej choroby, invalidity…atď, rodičia budú naďalej povinní ju vyživovať. Pokiaľ sa však doposiaľ nezamestnala iba z lenivosti, je tu dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Ak však bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím, potom sestre môžete odporučiť, aby na súd najskôr podala návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti a tento návrh riadne odôvodnila.

Zánik vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť zaniká vtedy, keď je dieťa schopné samo sa živiť. To znamená, že dieťa má dostatočný príjem na pokrytie všetkých svojich životných nákladov (bývanie, strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, atď.). Ak dieťa ukončí štúdium a nájde si zamestnanie s dostatočným príjmom, vyživovacia povinnosť rodičov zaniká.

Postup pri zrušení vyživovacej povinnosti

Ak rodič usúdi, že dieťa je už schopné samo sa živiť, mal by najskôr túto skutočnosť prediskutovať s dieťaťom. Ak sa nedohodnú, rodič môže podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd v konaní preskúma všetky relevantné okolnosti a rozhodne, či vyživovacia povinnosť trvá alebo zanikla.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Minimálne a maximálne výživné

Zákonom o rodine je určené minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla vždy k 1. Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.

Brigády a ich vplyv na výživné

Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.

Náhradné výživné

V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

tags: #vyzivne #na #dieta #pocas #studia #podmienky