Vyživovacia Povinnosť Rodičov Voči Plnoletému Invalidnému Dieťaťu

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jednou zo základných povinností, ktorú upravuje zákon o rodine. Táto povinnosť nezaniká automaticky dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. V nasledujúcom článku sa podrobne pozrieme na to, ako táto povinnosť funguje v prípade plnoletých invalidných detí, aké sú kritériá a ako postupovať v prípade zmeny situácie.

Základná Právna Úprava

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Kľúčovým aspektom je, že táto povinnosť trvá až do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

Schopnosť Samostatne sa Živiť: Kľúčový Faktor

Zánik vyživovacej povinnosti nie je viazaný na vek dieťaťa, ale výlučne na jeho schopnosť samostatne sa živiť. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, pretože maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Avšak, pri plnoletom dieťati súd posudzuje, či je dieťa schopné samostatne sa živiť. Ak plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné zaniká. Pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá.

Dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Vyživovacia povinnosť tak zaniká spravidla riadnym ukončením štúdia, avšak existujú výnimky, kedy vyživovacia povinnosť zanikne skôr, neskôr alebo nezanikne nikdy. Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list/maturitné vysvedčenie alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže.

Špecifiká Vyživovacej Povinnosti pri Plnoletom Invalidnom Dieťati

V prípade plnoletého invalidného dieťaťa je situácia špecifická. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z., pokiaľ zdravotný stav neumožňuje dieťaťu zamestnať sa, nie je schopné samé sa živiť. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré vedie až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pripočítaná na ťarchu tohto dieťaťa. Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a potrebuje pomoc po všetkých stránkach. Dôsledky takéhoto postihnutia dieťaťa musia ísť na ťarchu toho, kto dieťa na svet priviedol, teda rodiča, pokiaľ to jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú.

Prečítajte si tiež: Platenie výživného invalidnému dieťaťu

Zánik a Zrušenie Vyživovacej Povinnosti

Je dôležité rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Avšak, vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím, nie je čo rušiť. Ak bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil, inak hrozí riziko exekúcie. Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.

Zmena Pomerov a Súdne Konanie

V prípade, že sa zmenia pomery, napríklad zdravotný stav rodiča sa zhorší a finančná situácia mu nedovoľuje prispievať na výživu v určitej výške, má možnosť požiadať súd, aby znížil jeho vyživovaciu povinnosť. Návrh na zmenu možno podať, keď sa zmenia pomery. Ak bolo výživné stanovené už v situácii, keď bol rodič uznaný za ZŤP alebo mal zdravotné problémy, a súd stanovil danú výšku, potom súd s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhovie. Ak by však daná výška bola stanovená za odlišných okolností, teda ešte pred týmto nepriaznivým stavom, existuje možnosť, že pokiaľ rodič preukáže zmenu pomerov a neschopnosť plniť výživné v doterajšej výške, súd by mohol rozhodnúť o znížení výživného. Rozhodnutie sa však nedá predvídať, pretože súd skúma skutočný stav, príjmy, možnosti, schopnosti, majetkové pomery, potreby detí a zohľadňuje pritom najlepší záujem dieťaťa.

Vyživovacia Povinnosť a Štúdium

Vyživovacia povinnosť trvá aj počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.

Náhradné Výživné

Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa.

Praktické Aspekty a Odporúčania

1. Platby priamo dieťaťu: Po dosiahnutí plnoletosti by malo byť výživné platené priamo dieťaťu, a nie druhému rodičovi. Je vhodné, aby dieťa malo zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom.
2. Komunikácia s druhým rodičom: Z praktického hľadiska je vhodné odkomunikovať zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom.
3. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti: V prípade, ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
4. Zvýšenie výživného pri štúdiu: V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného, nakoľko odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje.
5. Zohľadnenie štipendií: V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom.

Rozhodnutia Súdov

Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoP/58/2007 uvádza, že na konanie o výživnom plnoletých detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o súdnom konaní, na začatie ktorého sa vyžaduje návrh (§ 79 ods. 1 OSP). V prípade, ak došlo k začatiu konania o výživnom v čase pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konania sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

tags: #vyživovacia #povinnosť #plnoleté #invalidné #dieťa