
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jednou zo základných povinností, ktoré im vyplývajú zo Zákona o rodine. Táto povinnosť však nekončí dosiahnutím určitého veku dieťaťa. V tomto článku sa podrobne pozrieme na podmienky a aspekty výživného na plnoleté nezaopatrené dieťa, s prihliadnutím na platnú legislatívu a súdnu prax.
Podľa Zákona o rodine (§ 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z.) majú obaja rodičia povinnosť prispievať na výživu svojich detí. Dôležité je, či je dieťa schopné sa samé živiť. Nie je teda rozhodujúci ani vek dieťaťa a ani to, či študuje alebo nie.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Kľúčovým faktorom pre trvanie vyživovacej povinnosti je schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Ak má dieťa objektívne prekážky, ktoré mu bránia v samostatnej obžive (napr. hendikep alebo postihnutie), vyživovacia povinnosť trvá aj po skončení štúdia. Naopak, ak má dieťa možnosť zamestnať sa a má aj schopnosti pracovať, vyživovacia povinnosť zaniká. Častým príkladom sú externí študenti, ktorí majú možnosť brigádne pracovať a zabezpečovať si tak živobytie.
Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia). Ak by sa dieťa rozhodlo pre doktorandské štúdium, vyživovacia povinnosť zanikne zahájením druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Ak by sa po ukončení štúdia nezamestnalo, vyživovacia povinnosť netrvá, nakoľko už bude schopné samo sa živiť.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Ak dieťa preruší štúdium, vyživovacia povinnosť zaniká. To však neznamená, že by sa nemohla opätovne obnoviť, ak by začalo o nejaký čas znovu študovať.
V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.
Ak rodičia neplnia svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, dieťa (po dosiahnutí plnoletosti) môže podať návrh na súd na určenie výživného. V návrhu je potrebné uviesť, že dieťa nie je schopné sa samo živiť, a že otec neprispieva na jeho výživu. Súd potom posúdi všetky okolnosti a určí výšku výživného podľa možností a schopností otca.
Ak otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň (dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod.), výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať (napr. životná úroveň, majetok, výdavky, svedectvá). Je vhodné pripraviť si dôkazy o tom, aké má otec reálne príjmy a aký je jeho životný štandard - napríklad fotografie, výpisy z účtov, svedectvá, informácie o jeho podnikaní, majetku, autách, dovolenke, info na soc. sieťach vrátane fotografií a pod.
Dieťa môže v návrhu na určenie výživného žiadať aj spätné výživné, najviac však za tri roky spätne od podania návrhu, ak preukáže, že otec na výživu neprispieval alebo prispieval nedostatočne.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.
Podľa Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla vždy k 1.
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má dieťa právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. O náhradné výživné môže požiadať rodič dieťaťa, iná fyzická osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti, alebo samo nezaopatrené dieťa, ak už je plnoleté.
Náhradné výživné sa poskytuje, ak sú splnené nasledovné podmienky:
Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné
Poberateľ náhradného výživného je povinný informovať úrad o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.
Ďalším prostriedkom, účinným v niektorých prípadoch, je podanie trestného oznámenia na osobu, ktorá neplatí výživné. Podmienkou na jeho podanie je, že povinná osoba neplatí výživné podľa právoplatného rozhodnutia alebo schválenej dohody minimálne 3 mesiace v období 2 rokov. Takej osoby môže hroziť až trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, v prípade úmyselného neplatenia až 3 rokov.
tags: #výživné #na #plnoleté #nezaopatrené #dieťa #podmienky