
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je jednou zo základných zákonných povinností. Rodičia ju môžu realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne, alebo na základe súdneho rozhodnutia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vyživovaciu povinnosť voči deťom na Slovensku, s dôrazom na podmienky, trvanie a praktické aspekty, ktoré sa týkajú najmä absolventov škôl.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanoveniach § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle týchto ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, pretože dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Zákon o rodine explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Dôležité je zdôrazniť pojmy „úplne a trvale“. Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Rodičia majú viesť dieťa k získaniu vzdelania a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Prečítajte si tiež: Súdne Rozhodnutia o Výživnom pre Absolventov
V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej školy, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.
V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov. Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky poistné, poskytovanie stravy atď.
Prečítajte si tiež: Podmienky výživného po škole
Za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv.
V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Zákon stanovuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery.
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.
Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov.
Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.
V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas.
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu nato či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil v opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Tu treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.
V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na zrušení výživného. Samozrejme, plnoleté dieťa môže byť zastúpené advokátom alebo druhým rodičom, avšak vo väčšine prípadov súd trvá na výsluchu dieťaťa na súde čo logicky vedie k zhoršeniu vzťahov rodiča s dieťaťom.
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva.
Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j. zrušenia výživného na plnoleté dieťa a v akej výške.
a) rodný listSúd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu.
Až do mesiaca v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.
Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil až do doby než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov či dokonca rokov. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv. bezdôvodného obohatenia.
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. V rámci praxe advokáti sa dlhodobo špecializujú na rodinné právo a ponúkajú klientom komplexné právne služby v tejto oblasti. Pred podaním návrhu na súd vedia pomôcť predovšetkým ako radcovia pri určení priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúkajú zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
V súvislosti s dosiahnutím plnoletosti platí, že plnoleté dieťa nie je povinné podať opätovne návrh na súd, týkajúci sa určenia vyživovacej povinnosti. Dôvodom je, že rozhodnutie súdu z času keď ste ešte neboli plnoletá je stále právoplatné a vykonateľné. To znamená, že vyživovacia povinnosť trvá aj naďalej. Zmena nastáva najmä v tom, že ak by ste podali návrh na zvýšenie výživného tak Vás napr. Vaša matka už nemôže zastupovať ako tomu bolo doteraz, ale bude potrebovať splnomocnenie.
Dosiahnutie plnoletosti nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti. Tento fakt je vyjadrený jednak v Zákone o rodine § 62 ods.1, podľa ktorého "Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť." a vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov.
Brány stredných a vysokých škôl práve opúšťajú tohtoroční absolventi. Mnohí už vedia, čo chcú robiť, niektorí už prácu dokonca majú, iní ešte nevedia, čo so životom a radšej si chcú užiť posledné prázdniny. Hoci to veľa absolventov nevie, úrady práce nie sú len povinná jazda pre nezamestnaných, ale môžu predstavovať naozaj veľkú pomoc. Ústredie práce a sociálnych vecí dáva do pozornosti príspevky, na ktoré majú absolventi nárok. Je ich celá plejáda.
Absolventi môžu od úradov práce očakávať nielen sprostredkovanie pracovných pozícií a odborné poradenstvo, ale aj finančnú pomoc pri rozvoji zručností, doplnení vzdelania a získaní pracovnej praxe. Na využitie týchto služieb je potrebné, aby sa absolventi evidovali ako uchádzači o zamestnanie na príslušných úradoch práce.
Jedným z významných projektov je Národný projekt Finančné stimuly pre zamestnanosť. Absolventi, ktorí sú evidovaní viac ako mesiac, môžu požiadať o zaradenie na prax a získať finančný príspevok vo výške životného minima (268,88 eur mesačne) na obdobie 3-6 mesiacov. Tento príspevok je určený pre mladých ľudí do 30 rokov so stredným odborným vzdelaním, ktorí nepokračujú v ďalšom štúdiu. Prax je zameraná na pozície v súlade s prioritami zelenej, sociálnej a digitálnej ekonomiky a pomáha zamestnávateľom nájsť a zaujať mladých talentovaných pracovníkov.
Ďalšou možnosťou pre absolventov je požiadať o finančný príspevok na začatie podnikania vo výške 7 721 eur. Tento príspevok je podmienený splnením stanovených kritérií oprávnenosti a je určený tým, ktorí sa rozhodli začať samostatnú zárobkovú činnosť.
Projekt Právo na prvé zamestnanie je zameraný na podporu zamestnávateľov, aby vytvorili pracovné miesta pre nezamestnaných, vrátane absolventov. Zamestnávatelia môžu získať finančný príspevok na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca až do výšky 1 318,53 eur mesačne na obdobie šiestich mesiacov. Celková výška podpory pre jedného zamestnanca môže dosiahnuť 7 911,20 eur.
Projekt Motivuj sa k zamestnaniu je ďalším dôležitým nástrojom, ktorý povzbudzuje nových zamestnancov k zotrvaniu v novom zamestnaní. Po nástupe do práce môžu požiadať o finančný príspevok 150 eur mesačne počas prvých troch mesiacov a 75 eur mesačne počas ďalších troch mesiacov.
Pre absolventov, ktorí potrebujú doplniť svoje vzdelanie, je určený národný projekt Zručnosti pre trh práce. V rámci tohto projektu môžu požiadať o úhradu vzdelávacích kurzov, ktoré si sami vyberú. Úrady práce preplatia kurzy v plnej výške za predpokladu splnenia stanovených podmienok.
Webový portál sluzbyzamestnanosti.gov.sk ponúka širokú databázu pracovných miest, kde si uchádzači môžu vytvoriť vlastný profil a aktivovať agenta, ktorý automaticky vyhľadáva vhodn.
V prípade neplatenia výživného zo strany rodiča, ktorý je na základe právoplatného rozhodnutia súdu povinný prispievať na výživu maloletých detí, je možné postupovať v súlade s viacerými zákonnými ustanoveniami.
Trestný zákon upravuje skutkovú podstatu zanedbania povinnej výživy v prípade, ak povinný rodič neposkytne výživné najmenej tri mesiace (nemusí byť to trikrát po sebe) v priebehu dvoch rokov. Policajné orgány môžu začať predsúdne konanie na zabezpečenie výživného podľa aktuálnych možností.
Pokiaľ povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, môžete podať návrh na výkon rozhodnutia, teda exekúciu, zameranú na vymoženie dlžného výživného. Exekútor môže vymáhať aj tzv. bežné výživné každý mesiac, kým otec nezačne platiť dobrovoľne. Exekúcia môže byť vykonaná napríklad zrážkami zo mzdy (ak by sa zamestnal) alebo z iných príjmov.
Ak máte informácie, že finančná situácia povinného rodiča je lepšia, než uvádza, je možné podať návrh na súd na zvýšenie výživného.
Ak povinný rodič platí výživné s oneskorením, odporúča sa vyzvať ho, aby si preštudoval rozsudok, keďže výživné sa platí vopred. V prípade dlhodobého meškania je vhodné zvážiť právne kroky na zabezpečenie včasných platieb.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7CdoR/5/2023 zo dňa 27.04.2023, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod zn. R 66/2023, sa zaoberalo otázkou zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére, resp. oprávnenej, a vrátenia už vyplateného výživného za približne dvojročné obdobie. Súd sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, že rodičia sú zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí a sú povinní dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a nadanie a v ktorom sa môže náležite uplatniť.
tags: #vyzivne #pre #absolventa #podmienky