Vyživovacia povinnosť voči plnoletému dieťaťu: Podmienky a aspekty

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je rozsiahla téma, ktorá sa dotýka mnohých rodín. Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. V skutočnosti rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vyživovaciu povinnosť voči plnoletým deťom na Slovensku, vrátane právnych aspektov, podmienok a praktických rád.

Základné právne rámce

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je upravená v § 62 - 65 zákona č. 36/2005 o rodine. V § 62 ods. 1 sa uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že lehota na výživné nie je určená vekom ani časom, ale schopnosťami dieťaťa samostatne sa o seba postarať. Rozhodujúca právna úprava k inštitútu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z.z o rodine.

Trvanie vyživovacej povinnosti

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Uvedené znamená, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nie je ohraničená časom, ale objektívnou schopnosťou dieťaťa samostatne sa o seba postarať. Zákonná vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu trvá do času, kým sa toto o seba nie je schopné samo postarať.

Dospelosť, t.j. dosiahnutie osemnásteho roka života ešte neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné má.

Schopnosť samostatne sa živiť

Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá. Dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom.

Prečítajte si tiež: Podmienky zrušenia výživného

Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.

Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr.

Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.

Praktické aspekty platenia výživného

Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa.

Platenie výživného po dosiahnutí plnoletosti

Po dosiahnutí plnoletosti by preto malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Pritom ak by aj ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na vyššie uvedenú zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom. Je vhodné, aby ste mali zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.

Zmena alebo zrušenie výživného

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Čo znamená, že ak by došlo k zmene odôvodnených potrieb dieťaťa alebo Vašich schopností, možností a majetkových pomerov od posledného súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená výška výživného, je možné podať návrh na súd, aby toto rozhodnutie vo výške výživného zmenil. Zmena môže predstavovať napr. zníženie Vášho príjmu, zníženie nákladov na starostlivosť o maloleté dieťa, ako aj zlepšenie majetkových pomerov matky maloletého dieťaťa. Zmenu pomerov musíte byť schopný preukázať a je ich potrebné v návrhu na zníženie výživného dôkladne popísať.

Samotná skutočnosť, že sa s dieťaťom nestýkate automaticky neznamená zánik Vašej vyživovacej povinnosti. Nárok na výživné dieťaťa nie je viazaný na jeho vek, ale objektívnu schopnosť samo sa živiť. Pokiaľ ste boli zaviazaný prispievať na výživu svojho dieťaťa súdnym rozhodnutím, je rovnako nevyhnutné podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Tento je potrebné podať na miestne príslušný súd podľa obvyklého miesta pobytu dieťaťa, pričom je potrebné súdu návrh riadne zdôvodniť, v čom vidíte dôvody zániku Vašej vyživovacej povinnosti. Ak máte za to, že dieťa v súčasnosti nie je odkázané na výživné, môžete sa s návrhom obrátiť na príslušný okresný súd, návrh je však potrebné náležite odôvodniť.

Ukončenie štúdia

Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list/maturitné vysvedčenie alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže. Zrušenie vyživovacej povinnosť je opodstatnené žiadať napríklad mesiac po ukončení štúdia, lebo aj keby nastúpilo v deň prebratia uvedených dokumentov do práce, tak v tento deň mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude.

Povinnosti rodičov a detí

Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky poistné, poskytovanie stravy atď.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Vymáhanie výživného

Ak si povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť a zameškané výživné neuhradil je možné podať návrh na nútený výkon rozhodnutia súdnym exekútorom. Predpokladom na takýto postup je, že disponujete exekučným titulom, teda právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, ktorým súd zaviazal druhého rodiča platiť výživné. Návrh na vykonanie exekúcie možno po novom podať už iba výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica, a to prostredníctvom elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný a listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu v zmysle § 48 ods. 4 Exekučného poriadku sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie.

Ďalšou z možností, ako môže oprávnená osoba postupovať, ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť na dieťa, je podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona.

Náhradné výživné

V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa.

Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Ako postupovať pri žiadosti o zrušenie vyživovacej povinnosti

Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil, v opačnom prípade hrozí riziko exekúcie. Treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím nie je čo rušiť. Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.

Návrh na súd

Ak ste boli zaviazaný prispievať na výživu svojho dieťaťa súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Tento je potrebné podať na miestne príslušný súd podľa obvyklého miesta pobytu dieťaťa, pričom je potrebné súdu návrh riadne zdôvodniť, v čom vidíte dôvody zániku Vašej vyživovacej povinnosti.

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva.

1. Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.
2. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j. zrušenia výživného na plnoleté dieťa a v akej výške.
3. 4. a) rodný list mal.

Dokazovanie

Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu.

tags: #vyzivne #pre #plnolete #dieta #podmienky