
Tento článok komplexne rozoberá problematiku výživného pre plnoleté deti na Slovensku. Zameriava sa na podmienky nároku na výživné, zmeny v platení po dosiahnutí plnoletosti, ako aj na súvisiace praktické a právne aspekty. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad pre rodičov aj pre plnoleté deti, ktorí sa v tejto situácii nachádzajú.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zákonná povinnosť, ktorá nekončí automaticky dosiahnutím plnoletosti. Zákon o rodine stanovuje, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí, kým tieto nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že aj po 18. roku života môže dieťa mať nárok na výživné, ak spĺňa určité podmienky.
Základné pravidlo hovorí, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí, pokiaľ deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Zákon nestanovuje žiadny konkrétny vekový limit, do ktorého by povinnosť platiť výživné automaticky skončila. Rozhodujúca je schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, nie jeho vek.
Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje individuálne, pričom sa prihliada na vek, zdravotný stav, vzdelanie a príjmy dieťaťa. Medzi relevantné faktory patrí:
Ukončením denného štúdia na strednej škole, učňovke či vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov spravidla zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, resp. kedy má možnosť si prevziať výučný list alebo diplom.
Prečítajte si tiež: Povinnosti platenia výživného
Vyživovacia povinnosť, ktorá zanikla, sa môže za určitých okolností obnoviť. Napríklad, ak dieťa po krátkom pracovnom období začne opäť študovať dennou formou a popri štúdiu si nedokáže zabezpečiť všetky svoje životné potreby.
Po dosiahnutí plnoletosti by malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča.
Ak existuje súdne rozhodnutie o výživnom, na zmenu v platení výživného (priamo plnoletému dieťaťu) nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom.
Odporúča sa, aby plnoleté dieťa malo zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom.
Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domáhať napr. zvýšenia výživného.
Prečítajte si tiež: Plnoletosť a výživné: Ako to funguje?
Ak súd v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Takisto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. V takom prípade súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa.
Na konanie o výživnom plnoletých detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o súdnom konaní, na začatie ktorého sa vyžaduje návrh. Ak došlo k začatiu konania o výživnom v čase pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konania sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka.
Ak má rodič pochybnosti, či je plnoleté dieťa ešte odkázané na výživu, môže podať návrh na súd na zrušenie alebo zníženie výživného. Súd bude skúmať, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, pričom vek nie je rozhodujúci, ale skutočný stav.
Medzi dôvody na zrušenie alebo zníženie výživného patrí napríklad:
Návrh na zrušenie alebo zníženie výživného sa podáva na okresný súd podľa bydliska dieťaťa. V návrhu je potrebné uviesť všetky skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že dieťa je už schopné samostatne sa živiť.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať výživné na dospelé dieťa
Výška výživného sa určuje individuálne, pričom sa prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného.
Minimálne výživné je zákonom určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Maximálne výživné zákonom upravené nie je, ale vychádza sa z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, nezaopatrené dieťa má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať jeho výživa.
Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Neplatenie výživného je trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.