Výživné na plnoleté dieťa zamestnané na dohodu: Podmienky a nároky

Jednou zo základných povinností rodičov voči svojim deťom je zabezpečenie ich výživy. Táto povinnosť môže byť plnená v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne, alebo na základe rozhodnutia súdu. Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné končí dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, čo však nie je pravda. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Tento článok sa podrobne zaoberá podmienkami a nárokmi na výživné pre plnoleté deti na Slovensku.

Základná právna úprava

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. Podľa tohto zákona majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, ktoré má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine stanovuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uspokojovať svoje životné potreby.

Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti

Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Rozhodujúca je schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. To znamená, že ak dieťa študuje dennou formou na strednej alebo vysokej škole, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá.

Schopnosť samostatne sa živiť

Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť sa posudzuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.

Denné štúdium

Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Ukončenie štúdia

V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.

Zdravotné postihnutie

Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí.

Dobré mravy

Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.

Určenie výšky výživného

Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič.

Podiel dieťaťa na životnej úrovni rodiča

Ako určíme výšku tohto podielu dieťaťa na životnej úrovni rodiča? Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávame názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Výdavky rodičov

Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc nato, že výživné má prednosť pred ostatnými.

Majetkové pomery a schopnosti rodičov

Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.

Minimálne výživné

Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla vždy k 1.

Maximálne výživné

Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je čo však neznamená, že tento pojem neexistuje.

Brigádnická práca dieťaťa

Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Zmena a zánik vyživovacej povinnosti

Zmena v pomeroch

Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.

Platenie výživného plnoletému dieťaťu

Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.

Zánik a zrušenie vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Ak bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil, v opačnom prípade hrozí riziko exekúcie. Treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím nie je čo rušiť. Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.

Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti

Ak sa povinný rodič domnieva, že dieťa je schopné sa samo živiť, môže podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu je potrebné uviesť všetky relevantné skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že dieťa je schopné samostatne sa živiť (napr. ukončenie štúdia, zamestnanie, príjem). Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva.

Náležitosti návrhu

Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.

Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j. zrušenia výživného na plnoleté dieťa a v akej výške.

Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu.

Náhradné výživné

Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods.

Žiadosť o náhradné výživné

V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Výživné na plnoleté dieťa zamestnané na dohodu

Otázka, či má plnoleté dieťa zamestnané na dohodu nárok na výživné, je komplexná a závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Zamestnanie na dohodu samo o sebe automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti rodičov.

Posudzovanie schopnosti samostatne sa živiť

Kľúčovým faktorom je, či je dieťa schopné sa vďaka príjmu z dohody samostatne živiť. Súd bude skúmať výšku príjmu, pravidelnosť príjmu a náklady dieťaťa na živobytie. Ak príjem z dohody postačuje na pokrytie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa, vyživovacia povinnosť rodičov zaniká.

Vplyv denného štúdia

Ak dieťa popri zamestnaní na dohodu stále študuje dennou formou, súd bude prihliadať aj na túto skutočnosť. Denné štúdium môže obmedzovať možnosti dieťaťa pracovať na plný úväzok a zabezpečiť si tak dostatočný príjem. V takom prípade môže súd rozhodnúť, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá, prípadne zníži výšku výživného.

Zánik a zrušenie vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Ak bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil, v opačnom prípade hrozí riziko exekúcie.

tags: #výživné #na #plnoleté #dieťa #zamestnané #na