Výživné: Princíp potenciality príjmov a ďalšie aspekty vyživovacej povinnosti

Tento článok sa zaoberá problematikou výživného, s dôrazom na princíp potenciality príjmov, ktorý sa uplatňuje pri určovaní výšky výživného. Analyzuje tiež ďalšie relevantné aspekty, ako sú posudzovanie schopnosti dieťaťa živiť sa samo, vplyv štátnych sociálnych dávok a zdravotného postihnutia dieťaťa na vyživovaciu povinnosť.

Princíp potenciality príjmov

Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné, súd neberie do úvahy iba skutočné príjmy povinného v čase vyhlásenia rozsudku. Súd vychádza z potenciálnych príjmov, ktoré by povinný mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, dosiahnuté vzdelanie, zameranie, prax, jazykové znalosti a dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré ohrozujú dosiahnutie príjmu alebo vedú k jeho strate, a tým aj k strate možnosti platiť výživné.

Súd prihliada na zníženie príjmu povinného, len ak sa preukáže dôležitý dôvod, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania s vyšším príjmom a zamení ho za menej výhodné zamestnanie s nižším príjmom, má to obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné. Takýto prípad upravuje § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine.

Podobný dopad má aj úmyselné protiprávne konanie povinného, ktoré má znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Aj v takomto prípade je namieste uplatnenie princípu potenciality príjmov. Skutočnosť, že sa povinný takýmto konaním vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom.

Príklad z praxe:

Okresný súd Košice II rozviedol manželstvo a otca zaviazal prispievať na výživu dcéry sumou 120 € mesačne. Otec mal živnostenské oprávnenie od roku 1992 a súd pri stanovení výšky výživného uplatnil princíp potenciality príjmov. Súd zohľadnil dĺžku výkonu podnikateľských činností otca, jeho zdravotný stav a pracovné skúsenosti a dospel k záveru, že otec mal možnosť zabezpečovať si príjem minimálne tak, ako vyplýva z dostupných porovnateľných štatistických údajov. Súd nepovažoval za významné, že otec bol opakovane vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody, pretože to bol dôsledok otcom spáchaného úmyselného trestného činu.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Určovanie výživného za minulé obdobie

Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Zákon vyžaduje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného. To má zabrániť špekuláciám a zneužívaniu možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa.

Ak účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa posudzujú podľa konkrétnych okolností prípadu.

Vplyv štátnych sociálnych dávok

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Hoci rodičia majú predovšetkým povinnosť prispievať na výživu maloletých a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len vyplácané rodinné prídavky môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov.

Vyživovacia povinnosť k plnoletému dieťaťu

Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu je potrebné odlíšiť prípady, keď ide o maloleté dieťa, alebo o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa pravidlom. Ak plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa, ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať tým, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či má aktuálne študovaná škola zodpovedajúcu kvalitu, či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.

Ak študuje dieťa na súkromnej škole, je potrebné zaoberať sa tým, aké boli dôvody, aby študoval súkromnú školu a nie podobne zameranú verejnú strednú školu (bezplatnú).

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Schopnosť dieťaťa samé sa živiť

Teleológia § 85 ods. 1 Zákona o rodine je postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách. Ak dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho prípadnú nečinnosť rodičom.

Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré vedie až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča. Dôsledky takéhoto postihnutia dieťaťa musia ísť na ťarchu toho, kto dieťa na svet priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú.

Ťažké zdravotné postihnutie dieťaťa a trvanie vyživovacej povinnosti

Samotným priznaním invalidného dôchodku a príspevku na starostlivosť nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Ak dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, napríklad z dôvodu plnej invalidity, vyživovacia povinnosť rodičov bude trvať po dobu celého jeho života.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

tags: #vyzivne #prednosti #styk