Výživné v rozhodnutiach súdov na Slovensku

Výživné je jednou z najdôležitejších súčastí rodinného práva, ktoré zabezpečuje starostlivosť o nezaopatrené deti a iných rodinných príslušníkov. Na Slovensku je táto oblasť upravená Zákonom o rodine a rozhodnutia súdov zohrávajú kľúčovú úlohu pri určovaní výšky a podmienok výživného. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o výživnom v rozhodnutiach súdov na Slovensku, pričom sa zameriava na rôzne aspekty, ako sú výpočet výživného, zmena pomerov, minimálna výška výživného a súdne rozhodnutia.

Výpočet výživného na Slovensku

Na Slovensku neexistuje verejne dostupná prepracovaná metodika, ktorá by presne určovala, aký podiel z príjmu rodiča by malo dieťa dostať. Záväzné je len znenie zákona, ktoré je pomerne vágne. Konkrétnejšiu predstavu o výške výživného možno získať zvážením nasledujúcich kritérií:

1. Minimálna výška výživného: Bez ohľadu na príjem rodiča je minimálna výška výživného stanovená na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Táto suma bola v minulosti 27,13 eur, ale v súčasnosti je vyššia, pričom sa odvíja od aktuálnej sumy životného minima. V súčasnosti je teda minimálna suma 32,109 Eur.

2. Priemerný príjem rodiča: Ak je príjem rodiča priemerný, výživné by malo tvoriť 20 až 30 % z jeho čistého príjmu. Napríklad, Krajský súd Trnava v rozhodnutí sp.zn. 10CoP/15/2016 uviedol, že pri priemernom príjme by sa malo výživné pohybovať v tomto rozmedzí.

3. Nadpriemerný príjem rodiča: Ak má rodič nadpriemerne vysoký príjem, výživné môže byť aj nižšie ako 20 až 30 % z príjmu. V takýchto prípadoch sa uvažuje o čiastke, ktorú by rodičia na dieťa vynaložili, ak by žili spoločne. Toto potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 24CoP/18/2017.

   Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Dôležité je, že sa berie do úvahy čistý príjem rodiča, ktorý zahŕňa aj cestovné náhrady (aspoň do určitej miery, ako uvádza Krajský súd Prešov, sp.zn. 3CoP/1/2017). Súdy tiež zvažujú, či skutočný príjem zodpovedá vzdelaniu, odbornosti a zdravotnému stavu rodiča. Ak nie, malo by sa kalkulovať so zárobkom, ktorý by mohol dosahovať, ak by naplno využil svoj potenciál na trhu práce (rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 11CoP/306/2018).

Úprava výsledku podľa okolností prípadu

Výsledky získané orientačným výpočtom je potrebné upraviť v nadväznosti na posúdenie nasledujúcich skutočností:

1. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča: Súd zohľadňuje aj iný majetok vyššej hodnoty, ako aj zvýšené výdavky súvisiace so zhoršeným zdravotným stavom rodiča.

2. Odôvodnené potreby dieťaťa: Okrem oblečenia a stravy by výživné malo umožniť pokrytie platieb na riešenie zdravotných problémov dieťaťa, ako aj náklady na prípravu na budúce povolanie (krúžky, školské potreby, školné a pod.).

3. Zabezpečenie rovnakej životnej úrovne: Súdy prihliadajú na zabezpečenie v zásade rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa. Ak rodič vycestuje na „lepšiu“ dovolenku, mal by dieťaťu prispieť tak, aby aj ono mohlo čerpať benefity z podobnej rekreácie alebo formy relaxu (rozhodnutie Krajského súdu Nitra, sp.zn. 25CoP/6/2020).

   Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Je zaujímavé, že niektoré súdy na Slovensku (na rozdiel od Českej republiky) razia skôr názor, že počet detí rodiča by nemal výšku výživného zásadne ovplyvniť (napr. rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. 11CoP/15/2017). Iné súdy, naopak, viacero vyživovaných detí pri výpočte zohľadňujú (rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. 26CoP/40/2018).

Zmena pomerov a jej vplyv na výživné

Podľa § 78 Zákona o rodine a v spojení s § 121 Civilného mimosporového poriadku je podstatná zmena pomerov podmienkou pre možnosť zmeniť výšku výživného, určeného predošlým súdnym rozhodnutím o výživnom. Táto zmena pomerov musí byť podstatná a preukázaná. Musí sa týkať okolností odôvodňujúcich výšku výživného za podmienky, že sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Môže ísť nielen o pomery na strane povinného, teda toho, kto výživné má plniť, ale aj na strane oprávneného, teda dieťaťa, pre ktoré je výživné určené.

Súd pri zmene pomerov skúma:

• Potreby dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného.
• Životnú úroveň rodičov s poukazom na zdravotný stav, vek a schopnosť starať sa o seba.
• Aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných osôb, dosiahnuté vzdelanie, pracovnú kvalifikáciu a objektívne možnosti dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením.

Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky výživného a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy.

Na druhej strane, ak sa rodič úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa. Vo veci rozhodovanej súdom, nástupom otca na výkon trestu odňatia slobody sa životná úroveň otca rapídne znížila, preto bol dôvod na plnenie výživného v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Minimálna výška výživného a legislatívne zmeny

V minulosti sa diskutovalo o zvýšení minimálnej výšky výživného. Navrhovalo sa, aby každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery bol povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 50 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z.

Hlavným argumentom pre zmenu bolo, že zákonné výživné v mnohých prípadoch nepokrýva ani základné potreby dieťaťa a neúplné rodiny sú najviac ohrozené chudobou. Zvýšenie minimálneho výživného by malo zabezpečiť vyššiu zodpovednosť rodičov pri vyživovaní svojich detí a chrániť najslabšie skupiny spoločnosti.

Mediácia ako alternatíva k súdnemu konaniu

Mediácia je v rámci zmeny výšky výživného možná a vhodná. Výsledok mediačného konania - mediačná dohoda - taktiež podlieha schváleniu súdom. Výmena informácií a vysvetlenie svojich nárokov, resp. nárokov a potrieb dieťaťa, majú obaja možnosť vyhnúť sa súdnemu konaniu a potrebe náročného dokazovania. Mediácia pritom nie je vylúčená ani v prípadoch, kedy je jeden z rodičov vo výkone trestu odňatia slobody.

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane.

Rozhodovanie súdov o výživnom

Súdy rozhodujú o výživnom deklaratórne a priznaním výživného (§ 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine) sa rozumie nielen samotné určenie výživného, ale aj každé jeho zvýšenie. Obmedzenie vyplývajúce z ustanovenia § 77 ods. 1, druhá veta Zákona o rodine, výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

V prípade výživného medzi plnoletým dieťaťom a rodičom platí len v prípade priznania výživného, nie však vo vzťahu k jeho zníženiu, prípadne k zrušeniu vyživovacej povinnosti vôbec. K zníženiu alebo k zrušeniu vyživovacej povinnosti možno pristúpiť vždy s účinnosťou od zmeny pomerov.

Spätné priznanie výživného

Zákonnou podmienkou pre spätné priznanie výživného pre maloleté dieťa v zmysle ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine je, aby pre tento postup existovali dôvody hodné osobitného zreteľa.

Samotná existencia zmeny okolností rozhodujúcich pre zvýšenie výživného na maloleté dieťa neodôvodňuje zvýšenie výživného od doby, kedy tieto zmeny nastali. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať /teda aj zvýšiť/ odo dňa začatia súdneho konania /ktoré začína podaním návrhu na súd/ a len výnimočne spätne, najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Len výnimočne možno u maloletých detí priznať zvýšené výživné aj spätne, najdlhšie však za obdobie troch rokov pred začatím konania. Z týchto ustanovení teda vyplýva, že aj keby zmena pomerov rozhodná pre zvýšenie výživného nastala skôr, súd nemôže výživné zmeniť spätne od okamihu zmeny pomerov, ale len v rámci daných ustanovení.

Dôvody hodné osobitného zreteľa treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu a musí ich oprávnený rodič súdu preukázať. Mohla by medzi ne patriť napr. objektívna nemožnosť podať návrh na súd skôr.

Súd nespochybňuje skutočnosť, že otec po odchode matky zo spoločnej domácnosti musel byť psychickou oporou maloletej dcéry, a teda nemal čas ani priestor požadovať výživné. Na druhej strane však tieto argumenty samé o sebe nie je možné považovať v pravom slova zmysle za dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa sú v zmysle konštantnej judikatúry dané iba vtedy, ak by naozaj otec nemal objektívnu možnosť požadovať takéto výživné od povinného rodiča, t.j. od matky.

Podľa dôvodovej správy k § 77 Zákona o rodine, cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa v odseku 1 ako podmienky na priznanie výživného je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd má preto pri požiadavke na spätné priznanie výživného skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

tags: #vyzivne #v #rozhodnutiach #sudov #Slovensko